Neil Young: Ragged Glory (Reprise 1990)
Tá kazeta stála možno stovku, a bola odniekiaľ z výpredaja „nadbytočnej" hudby. Vsunul som si ju do walkmana (všetky mašinky, čo sa začínajú na I-, boli vtedy v nedohľadne) a vybral sa do mesta. Mal som dohodnuté stretko s kamarátmi, ale keď som sa započúval do tejto hudby, v polovici cesty som sa zvrtol a vybral sa na Slavín. Pretože som zrazu nechcel nič iné, len počúvať Youngovu prevalenú gitaru, ktorá znela tak podmanivo, že som prestal vnímať svet okolo seba. Za chrbtom mu hrala jeho dlhoročná sprievodná skupina Crazy Horse, znejúca tak, že by z toho hluku dokázala postaviť nepriechodný múr. Ten album Ragged Glory mi hučí v hlave dodnes – Young je geniálny pesničkár, ale robí to často tak, aby sme jeho hudbu nepočúvali priamo, špiní ju ako kedysi komunistická rušička vysielanie Slobodnej Európy, čo dáva jeho hudbe nevysvetliteľnú špinavú krásu. Započuje ju len ten, ktorého myseľ je otvorená. Ragged Glory spôsobil v mojej hlave prelom, prekopol ma na druhú stranu. Dovtedy som počul veľa skvelej hudby, ale tento album mi ukázal, že hudba je dobrá len vtedy, keď je úplne slobodná, že dokáže byť zároveň silná, drsná a zároveň ľahká ako pierko vo vetre. Youngova hudba sa vtedy stala pre mňa ópiom. Pripadal som si ako feťák niekde v čínskom drogovom „doupěti“, ktorý neberie drogy, ale do žíl si pichá dlhé gitarové sólo, ktoré ho odstrelí na Mesiac. No rozdiel od drog, ktoré človeka stiahnu dolu, jeho hudba ma vystrelila opačným smerom, do oblakov, odkiaľ som nikdy vlastne nezostúpil. V hlave mi začali znieť vlastné sóla, pripadal som si ako Mozart vo Formanovom Amadeovi, ktorý na konci diktuje Salierimu svoje Rekviem.
Ragged Glory má len desať piesní, ale každá z nich je natiahnutná do večnosti. Je to hipisácka hudba, ale nie je len na snívanie. Neil Young nie je žiadny zachladený hipík, uviaznutý v minulosti. Album znie, akoby Young ukazoval jednou rukou známe Véčko, a druhá ruka zas ukazuje zdvihnutý prostredník. Tak znie ten najlepší rokenrol! Peter Bálik je redaktor .týždňa a člen skupiny Živé kvety
Tá kazeta stála možno stovku, a bola odniekiaľ z výpredaja „nadbytočnej" hudby. Vsunul som si ju do walkmana (všetky mašinky, čo sa začínajú na I-, boli vtedy v nedohľadne) a vybral sa do mesta. Mal som dohodnuté stretko s kamarátmi, ale keď som sa započúval do tejto hudby, v polovici cesty som sa zvrtol a vybral sa na Slavín. Pretože som zrazu nechcel nič iné, len počúvať Youngovu prevalenú gitaru, ktorá znela tak podmanivo, že som prestal vnímať svet okolo seba. Za chrbtom mu hrala jeho dlhoročná sprievodná skupina Crazy Horse, znejúca tak, že by z toho hluku dokázala postaviť nepriechodný múr. Ten album Ragged Glory mi hučí v hlave dodnes – Young je geniálny pesničkár, ale robí to často tak, aby sme jeho hudbu nepočúvali priamo, špiní ju ako kedysi komunistická rušička vysielanie Slobodnej Európy, čo dáva jeho hudbe nevysvetliteľnú špinavú krásu. Započuje ju len ten, ktorého myseľ je otvorená. Ragged Glory spôsobil v mojej hlave prelom, prekopol ma na druhú stranu. Dovtedy som počul veľa skvelej hudby, ale tento album mi ukázal, že hudba je dobrá len vtedy, keď je úplne slobodná, že dokáže byť zároveň silná, drsná a zároveň ľahká ako pierko vo vetre. Youngova hudba sa vtedy stala pre mňa ópiom. Pripadal som si ako feťák niekde v čínskom drogovom „doupěti“, ktorý neberie drogy, ale do žíl si pichá dlhé gitarové sólo, ktoré ho odstrelí na Mesiac. No rozdiel od drog, ktoré človeka stiahnu dolu, jeho hudba ma vystrelila opačným smerom, do oblakov, odkiaľ som nikdy vlastne nezostúpil. V hlave mi začali znieť vlastné sóla, pripadal som si ako Mozart vo Formanovom Amadeovi, ktorý na konci diktuje Salierimu svoje Rekviem.
Ragged Glory má len desať piesní, ale každá z nich je natiahnutná do večnosti. Je to hipisácka hudba, ale nie je len na snívanie. Neil Young nie je žiadny zachladený hipík, uviaznutý v minulosti. Album znie, akoby Young ukazoval jednou rukou známe Véčko, a druhá ruka zas ukazuje zdvihnutý prostredník. Tak znie ten najlepší rokenrol! Peter Bálik je redaktor .týždňa a člen skupiny Živé kvety
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.