Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fašisti medzi nami

.taki Theodoracopulos .časopis .klub

Bol som na svadbe mladej známej, ktorá si brala celebritného dídžeja. Krásny veľký stan, olivová záhrada. Prehodil som pár slov aj s Kate Mossovou a jej mužíčkom, sledovaný nesúhlasným pohľadom mojich dvoch detí a ich matky. Aix-en-Provence je krásne staré mesto, ale cez víkend je preľudnené.

Zostal som preto na svojej lodi v Marseilles a užíval si prítomnosť detí okolo. Samá zábava, ale september sľubuje niečo iné. Mám na mysli euro, jeho kolaps, Grécko a ostatné prasiatka. Papa Hemingway kedysi opísal krach slovami, že „najskôr to ide pomaly a potom všetko naraz“.
Medzinárodný systém je dnes vo veľkom neporiadku. Politici, ekonómovia aj šéfovia firiem, všetci z nich študovali na tých istých univerzitách. Pripomína mi to tých múdrych mužov, čo pred tridsiatimi rokmi riadili komunistické štáty. Aj oni boli inteligentní, aj oni študovali na tých istých školách a verili tým istým dogmatickým poučkám o ekonómii. Možno to bude tou opicou, ktorú mám z Aix, ale ešte nikdy som nemal také obavy o to, čo nás čaká, ako teraz. Keď sa pozriem späť na to, čo sa deje, sú to samé lži, kľučky a chamtivosť.
Ako napísal jeden veľmi múdry človek vo Financial Times, Francúzsko a Nemecko boli prvé krajiny, ktoré v roku 2003 porušili trojpercentný deficit – a nič sa nestalo. Potom zdiveli prasiatka na čele s Gréckom. V Amerike sa odohráva podobná šaráda.
Takže, aké je riešenie? Podľa jedného veľkého gréckeho ekonóma by to mohol byť nejaký druh finančnej diktatúry, ale nikto v Európe a severnej Amerike to nechce riskovať. Keď som bol naposledy v Londýne, tak som počas večere týždenníka Spectator v prítomnosti  obidvoch šéfov utrúsil poznámku, že keď sa v polovici sedemdesiatych rokov končili v Španielsku a Portugalsku tamojšie benevolentné diktatúry, stav ich financií a meny bol jeden z najlepších v Európe. Detto v prípade gréckej junty, ktorá skolabovala v roku 1974. Jedna ženská dopisovateľka bola z toho v šoku, stratila dych a šepkala čosi o fašistoch medzi nami. Pravda je, že sa nájdu Gréci, ktorí volajú po návrate armády, ale je to zlý vtip. Armáda je dnes taká byrokratická, ako každá iná inštitúcia v tej neštasťnej krajine. Spôsobili by teda len väčší neporiadok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite