Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Druhé leto s Matovičom

.martin Hanus .časopis .profil

Kým pred rokom sa mohlo zdať, že líder Obyčajných ľudí bude len maskotom slovenského parlamentarizmu, ktorého si netreba všímať, dnes je zrejme, že je čímsi viac.

.minulé leto sa stal čerstvý poslanec Igor Matovič v priebehu týždňov, aj bez pomoci marketingových špecialistov, novou národnou celebritou.
Všetko, čo sa vtedy dialo okolo lídra Obyčajných ľudí, bol nepretržitý cirkus: Matovič najskôr oznámil, že mu za pád vlády ponúkali 20 miliónov eur, potom sa opravil, že išlo len o žart. Onedlho v súvislosti s ním vznikla prvá vládna kríza. Šokovaná verejnosť sledovala na prvý pohľad plachého chlapíka s nevinnou chlapčenskou tvárou a trnavským akcentom, ktorý v budove parlamentu – v šľapkách a plátených nohaviciach – zo seba habkal politické požiadavky.
Matovič a jeho ľudia hrozili, že ak ich koalícia nesplní, odídu do opozície, čím by vláda prišla o väčšinu. Emócie napokon vychladli. Ale miestami neveľmi vkusná šou pokračovala: Anna Belousovová mu dala facku, lebo ju nazval „Ančou“. V sále parlamentu sa takmer pobil s Robertom Kaliňákom, ktorého označil  slovom, aké sa nám nežiada reprodukovať. Pre toto všetko ho čitatelia Nového Času v jednej ankete zvolili za najhlúpejšiu celebritu minulého roka. Účastníci ankety sa však veľmi pomýlili. .leto 2011
Matovičovi išla karta aj toto leto: naposledy zverejnil zoznam s utajenými straníckymi nomináciami v štátnej správe, na ktorom bolo pozoruhodné akurát len to, že sa ním politici a médiá vážne zaoberali. Pri väčšine mien totiž nebola uvedená nijaká príslušnosť k strane, pri viacerých menách nesedela a obzvlášť  „šokujúce“ boli spojenia jednotlivých ministrov, ich štátnych tajomníkov či hovorcov s konkrétnou stranou...  
Letné ťaženie proti skorumpovanému systému malo aj ďalšie vrcholy: napríklad výsluch u zvoleného generálneho prokurátora Čentéša o dôkazoch straníckej korupcie, keď prokurátor Matovičovu prvú výpoveď omylom skartoval.
Po tomto lete už azda neostal politik, ktorého by si Matovič verejne nepodal. Nezabudnuteľné chvíle tak zažili „ujo Hrušovský“ alebo „ministerko Jožko Mihálovie“.
Lenže zdanie, že Igor Matovič je iba z reťaze odtrhnutý parlamentný šašo, ktorý nadväzuje na najlepšie obdobie Jána Ľuptáka (ešte pred vstupom robotníka s kelňou do hrôzovlády s HZDS a SNS), klame. .mr. Transparency
Iste, Matovič je v prvom rade produktom tejto doby, ktorá povýšila transparentnosť na nového bôžika. Organizácia Transparency International sa okamžite potešila Matovičovmu pofidérnemu zoznamu, prehodila ho do otvoreného dokumentu vo formáte google doc., aby ho verejnosť mohla doplniť.
Navyše, nijaký politik, ktorý s ním nadviaže rozhovor medzi štyrmi očami, si nemôže byť istý, či Matovič obsah rozhovoru onedlho neprerozpráva na blogu.
Zbožštenie transparentnosti podporuje nielen doba internetu, ale špeciálne na Slovensku aj znechutenie po Ficovej ére, plnej temných korupčných hráčov, utajených cyperských firiem a nástenkových tendrov, ako aj latentná nedôvera k establišmentu. Kto vie posúdiť, kedy nacvičene frázujúci Fico, Dzurinda či Figeľ hovoria naozaj to, čo si myslia?  A zrazu je tu neohrabaný, spontánny, tajomstvami a pravidlami opovrhujúci Matovič – ideálny respondent pre .týždeň a rovnako ideálny hosť programu Adela Show. .proti všetkým
Ale nekonvenčnosť a značná dávka exhibicionizmu nie sú podstatou jeho politického úspechu. Inak by už médiá nudil. Prečo je však naďalej zaujímavý?
Vďaka dvom vlastnostiam: je prirodzene inteligentný a má výborný cit. Matovič sa nijako netají tým, že nečíta knihy, takže svoje politické predstavy ani vzory si neodvodzuje z prečítaného. Ani to nepotrebuje. Spolieha sa na intuíciu, ktorú má vysoko nadpriemernú. Má odhad na to, čo ľudí trápi, dokáže vystihnúť dôležité problémy, ktoré má dar pomenúvať jednoducho, no pritom nie triviálne. Tento talent preukázal aj na jar, keď spolu s poslancom KDH R. Procházkom odmietol koaličný návrh na zrušenie Ficovho zákona o odoberaní občianstva. Matovič pritom vtedy vôbec neskĺzol na Slotovu úroveň, ako mu vyčítali niektorí komentátori: navrhoval Ficov zákon zmäkčiť, aby paušálne nepostihol všetkých našich Maďarov, zároveň zdôvodňoval, že Slovensko vo vlastnom záujme nemôže ustupovať Orbánovi, ktorý sa hrá s ohňom. A popritom trúsil zo seba nápady, ako zlepšiť životný pocit Maďarov na Slovensku a zvýšiť tak ich lojalitu ku krajine. Matovič opäť raz ukázal cit pre populárnu tému, robil okolo nej typicky sebastredné divadielko (čakal Orbána s transparentom v tvare srdca „Máme radi našich Maďarov, nekradnite nám ich“), no pritom tému uchopil inteligentne – a zapamätateľne.
Intuícia mu tiež radí cieľavedome napádať z koaličných strán najmä KDH, pretože si je vedomý, že ako praktizujúci katolík a pro-lifer tu má svoj prirodzený voličský potenciál. Hoci je svojou formou skôr protikladom konzervativizmu.
U Matoviča sa skĺbilo všeličo: veľmi silné ego, kreativita, prefíkanosť aj detská naivita s citom pre spoločenskú spravodlivosť.
Kým SaS sa rada pýši, že je chybou v systéme, Matovič je rovno antisystémom. Na svojom blogu na SME sa predstavuje majstrovsky: „Nemám rád politikov.“ To je presne on. Líder Obyčajných ľudí môže v najbližších voľbách zohrať úlohu, ktorú naposledy zvládla SaS: odchytiť protestných voličov, pritiahnuť pár nevoličov a preklopiť váhu v neprospech Fica.
Otázkou len je, či by slovenská demokracia ešte dokázala tucet matovičovcov uniesť.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite