Svedčia o tom aj nedávno vydané spoločné dejiny Spiša Historia Scepusii. Aj kontakty s Malopolskom, Krakovom a Jagellonskou univerzitou to potvrdzujú. Oba národy bojovali za slobodu, samostatnosť a štátnosť. Spájali nás všeľudské a kresťanské hodnoty. Spájal nás aktívny obrodenecký a národno-emancipačný pohyb, ale aj duch európskeho Slovanstva.
Minulé storočie nás podrobilo veľkým skúškam a skrivodlivostiam, napriek tomu sme spoločne obstáli. Prežili sme vzájomné ataky. Zabratie obcí slovenského Spiša a Oravy s asistenciou Benešovej zahraničnopolitickej doktríny, ale aj napadnutie Poľska slovenskými vojakmi po boku nemeckých nacistov 1. septembra 1939, a napokon aj okupáciu poľskými vojakmi v auguste 1968. Nič z toho nevytvára medzi nami konflikt, čierne kapitoly z minulosti sme uzavreli vzájomným ospravedlním. V roku 2009 v Krakove pri oslavách 20. výročia pádu komunizmu a v Gdansku pri príležitosti 70. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny a bojov na Westerplatze. Mal som to šťastie, ako podpredseda vlády, že som mohol byť pritom a predniesť slová ospravedlnenia našich zlyhaní.
Spájajú nás aj roky utrpenia a tragédia holokaustu: Auschwitz-Birkenau či Solibor, spoločné hrdinské skutky vo Varšavskom povstaní a SNP, protifašistický a protinacistický odboj, desaťročia totalitného režimu v sovietskom bloku, ale aj Solidarita a Verejnosť proti násiliu. Práve minulosť na ceste za slobodou, demokraciou a spravodlivosťou nás ešte viac spája. Popri bratskom českom národe je nám poľský národ najbližšie.
Prečo o tom treba dnes hovoriť? Po prvé preto, že Poľsko je dnes predsedajúcou krajinou EÚ. A jej predsedníctvo treba oceniť. Témy a priority predsedníctva, aktivity poľského prezidenta, predsedu parlamentu a vlády, dokazujú jasnú proeurópsku politiku a sú pre nás v mnohom príkladom. Oceniť treba napríklad prístup Varšavy k problémom eurozóny, hoci jej členmi nie sú. Je tu však aj druhý dôvod. Poľsko je regionálna mocnosť, ktorá má svoje záväzky voči strednej Európe. Je si ich vedomá. Dokazuje to poľská otázka vyslovená na adresu nášho južného suseda: Bude Maďarsko prvým autoritatívnym štátom Únie? Táto otázka sa týka aj Slovenska a je dobre, že ju kladie práve Poľsko. Je dobré, že na severe máme partnera a priateľa do každého počasia. Potvrdzujú to naše dejiny i naša prítomnosť.
Autor je poslanec NR SR.
Minulé storočie nás podrobilo veľkým skúškam a skrivodlivostiam, napriek tomu sme spoločne obstáli. Prežili sme vzájomné ataky. Zabratie obcí slovenského Spiša a Oravy s asistenciou Benešovej zahraničnopolitickej doktríny, ale aj napadnutie Poľska slovenskými vojakmi po boku nemeckých nacistov 1. septembra 1939, a napokon aj okupáciu poľskými vojakmi v auguste 1968. Nič z toho nevytvára medzi nami konflikt, čierne kapitoly z minulosti sme uzavreli vzájomným ospravedlním. V roku 2009 v Krakove pri oslavách 20. výročia pádu komunizmu a v Gdansku pri príležitosti 70. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny a bojov na Westerplatze. Mal som to šťastie, ako podpredseda vlády, že som mohol byť pritom a predniesť slová ospravedlnenia našich zlyhaní.
Spájajú nás aj roky utrpenia a tragédia holokaustu: Auschwitz-Birkenau či Solibor, spoločné hrdinské skutky vo Varšavskom povstaní a SNP, protifašistický a protinacistický odboj, desaťročia totalitného režimu v sovietskom bloku, ale aj Solidarita a Verejnosť proti násiliu. Práve minulosť na ceste za slobodou, demokraciou a spravodlivosťou nás ešte viac spája. Popri bratskom českom národe je nám poľský národ najbližšie.
Prečo o tom treba dnes hovoriť? Po prvé preto, že Poľsko je dnes predsedajúcou krajinou EÚ. A jej predsedníctvo treba oceniť. Témy a priority predsedníctva, aktivity poľského prezidenta, predsedu parlamentu a vlády, dokazujú jasnú proeurópsku politiku a sú pre nás v mnohom príkladom. Oceniť treba napríklad prístup Varšavy k problémom eurozóny, hoci jej členmi nie sú. Je tu však aj druhý dôvod. Poľsko je regionálna mocnosť, ktorá má svoje záväzky voči strednej Európe. Je si ich vedomá. Dokazuje to poľská otázka vyslovená na adresu nášho južného suseda: Bude Maďarsko prvým autoritatívnym štátom Únie? Táto otázka sa týka aj Slovenska a je dobre, že ju kladie práve Poľsko. Je dobré, že na severe máme partnera a priateľa do každého počasia. Potvrdzujú to naše dejiny i naša prítomnosť.
Autor je poslanec NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.