Queen: Made In Heaven (Universal)
Znovuvydaním posledných piatich albumov Queen sa uzavrela séria nanovo zremastrovaných nahrávok britskej skupiny. Z nich vyberáme posledný abum Made In Heaven, ktorý vyšiel štyri roky po smrti speváka Freddieho Mercuryho. Zvyšná trojica ho poskladala z nevydaných pesničiek, ktoré dotvorila v štúdiu, ako aj z posledných skladieb, na ktorých Freddie pracoval krátko pred svojou smrťou. Niekto by mohol namietať, že vyšiel len preto, aby kapela ešte raz niečo vyťažila z jeho smrti, no pre každého fanúšika Queen je každý nepočutý tón v Freddieho hlase svätý. Napríklad You Don’t Fool Me je vlastne iba náčrt budúcej piesne, ktorú Mercury nestihol dokončiť, ale funguje to. Veď koľko chodilo po svete spevákov, ktorý spievali tak, že slová tesali rovno do kameňa.
3/5
.peter Bálik IAMX: Volatile Times (Bmg)
Posledný album tohto londýnsko-berlínskeho fantóma triphopu vyšiel ešte v marci, ale pocítil som nutnosť o ňom napísať pár slov. Po všetkých tých pokusoch o vyslobodenie sa z tela tým, že ho vláčim po večierkoch a plním ho chémiou, prichádza o niečo triezvejší a menej romantický pohľad na svet. Po textovej stránke je tento album veľmi kritický a obtiera sa o všetko, čo súvisí so súčasným stavom západnej civilizácie. Akoby sa Chrisovi Cornerovi už nechcelo byť prázdnym hipsterom, čo skonzumuje všetky dobroty zo stola, pozvracia sa a potom nám o tom povie. Jeho nový pohľad na vec je obviňujúci, skromný a nenútený. Hudobne však neponúka nič nové. Posledný IAMX je dospelejší a nenápadnejší. Namiesto pompéznosti ponúka viac reflexie a kontemplácie.
4/5
.renat Khallo Tinariwen: Tassili (V2 Records)
Taurégovia Tinariwen (Pohoda 2008) sa na ich novom albume Tassili zmenili. Zostali síce africkí, púštni, bluesoví, no sú viac ponorení do spirituality. Možno ich poznačila spolupráca s indickou duchovnou speváčkou Kiran Ahluwaliou (CD Aam Zameen). Majú iný zvuk, menej rockový, viac akustický. A rôznych hostí – Nels Cline (Wilco), Tunde Adebimpe a Kyp Malone (TV on The Radio), Dirty Dozzen Brass Band. Sólový i zborový spev je zádumčivejší ako v ich starších nahrávkach. Mystický dojem väčší. Rytmy i melódie nepôsobia únavne, napriek stereotypnosti. Naopak, vedú k tranzu. Hovorí sa, že keby žil Jimi Hendrix, mal by rád Tinariwen. Ich hudba sa zvyčajne jedným páči komplet, druhým vôbec. Čiže nič pre hitparády. Žiadna „masovka“. Aspoň sa je do čoho započúvať.
4/5
.miro Potoček J. S. Bach: Ich hatte viel Bekümmernis (ECM/Divyd)
Švajčiarsky hobojista (ale aj skladateľ a dirigent) Heinz Holliger patrí i napriek siedmim krížikom stále k vplyvným osobnostiam klasickej hudby. Jeho najnovšia nahrávka s Bachovými koncertmi a sinfniami s hobojom, nesúca názov kantáty Ich hatte viel Bekümmernis (Mnoho som sa súžil), je plná nadpozemsky krásnej hudby, ušľachtilého smútku za stratou blízkych a obsahuje i niečo z ťažko opísateľnej „starosvetskej“ nostalgie. Milovníci Bachovej hudby budú viaceré koncerty poznať skôr s husľami, čo je o dôvod viac vypočuť si ich aj s magickým zvukom hoboja. Výnimočného sólistu sprevádza vynikajúco hrajúca Camerata Bern pod vedením huslistu Ericha Höbartha. „Bachova hudba ma napĺňa nekonečným úžasom nad ľudským bytím,“ povedal legendárny violončelista Pablo Casals. Nemožno iné, než súhlasiť.
4/5
.andrej Šuba
Znovuvydaním posledných piatich albumov Queen sa uzavrela séria nanovo zremastrovaných nahrávok britskej skupiny. Z nich vyberáme posledný abum Made In Heaven, ktorý vyšiel štyri roky po smrti speváka Freddieho Mercuryho. Zvyšná trojica ho poskladala z nevydaných pesničiek, ktoré dotvorila v štúdiu, ako aj z posledných skladieb, na ktorých Freddie pracoval krátko pred svojou smrťou. Niekto by mohol namietať, že vyšiel len preto, aby kapela ešte raz niečo vyťažila z jeho smrti, no pre každého fanúšika Queen je každý nepočutý tón v Freddieho hlase svätý. Napríklad You Don’t Fool Me je vlastne iba náčrt budúcej piesne, ktorú Mercury nestihol dokončiť, ale funguje to. Veď koľko chodilo po svete spevákov, ktorý spievali tak, že slová tesali rovno do kameňa.
3/5
.peter Bálik IAMX: Volatile Times (Bmg)
Posledný album tohto londýnsko-berlínskeho fantóma triphopu vyšiel ešte v marci, ale pocítil som nutnosť o ňom napísať pár slov. Po všetkých tých pokusoch o vyslobodenie sa z tela tým, že ho vláčim po večierkoch a plním ho chémiou, prichádza o niečo triezvejší a menej romantický pohľad na svet. Po textovej stránke je tento album veľmi kritický a obtiera sa o všetko, čo súvisí so súčasným stavom západnej civilizácie. Akoby sa Chrisovi Cornerovi už nechcelo byť prázdnym hipsterom, čo skonzumuje všetky dobroty zo stola, pozvracia sa a potom nám o tom povie. Jeho nový pohľad na vec je obviňujúci, skromný a nenútený. Hudobne však neponúka nič nové. Posledný IAMX je dospelejší a nenápadnejší. Namiesto pompéznosti ponúka viac reflexie a kontemplácie.
4/5
.renat Khallo Tinariwen: Tassili (V2 Records)
Taurégovia Tinariwen (Pohoda 2008) sa na ich novom albume Tassili zmenili. Zostali síce africkí, púštni, bluesoví, no sú viac ponorení do spirituality. Možno ich poznačila spolupráca s indickou duchovnou speváčkou Kiran Ahluwaliou (CD Aam Zameen). Majú iný zvuk, menej rockový, viac akustický. A rôznych hostí – Nels Cline (Wilco), Tunde Adebimpe a Kyp Malone (TV on The Radio), Dirty Dozzen Brass Band. Sólový i zborový spev je zádumčivejší ako v ich starších nahrávkach. Mystický dojem väčší. Rytmy i melódie nepôsobia únavne, napriek stereotypnosti. Naopak, vedú k tranzu. Hovorí sa, že keby žil Jimi Hendrix, mal by rád Tinariwen. Ich hudba sa zvyčajne jedným páči komplet, druhým vôbec. Čiže nič pre hitparády. Žiadna „masovka“. Aspoň sa je do čoho započúvať.
4/5
.miro Potoček J. S. Bach: Ich hatte viel Bekümmernis (ECM/Divyd)
Švajčiarsky hobojista (ale aj skladateľ a dirigent) Heinz Holliger patrí i napriek siedmim krížikom stále k vplyvným osobnostiam klasickej hudby. Jeho najnovšia nahrávka s Bachovými koncertmi a sinfniami s hobojom, nesúca názov kantáty Ich hatte viel Bekümmernis (Mnoho som sa súžil), je plná nadpozemsky krásnej hudby, ušľachtilého smútku za stratou blízkych a obsahuje i niečo z ťažko opísateľnej „starosvetskej“ nostalgie. Milovníci Bachovej hudby budú viaceré koncerty poznať skôr s husľami, čo je o dôvod viac vypočuť si ich aj s magickým zvukom hoboja. Výnimočného sólistu sprevádza vynikajúco hrajúca Camerata Bern pod vedením huslistu Ericha Höbartha. „Bachova hudba ma napĺňa nekonečným úžasom nad ľudským bytím,“ povedal legendárny violončelista Pablo Casals. Nemožno iné, než súhlasiť.
4/5
.andrej Šuba
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.