Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť hviezdičiek Martina Šútovca

.časopis .hudba

The Pogues If I Should Fall From Grace With God (Island, 1988)

The Pogues: If I Should Fall From Grace With God (Island, 1988) „Toto by ťa mohlo baviť,“ hodil po mne brat po prvom výlete do Londýna kazetu. (Pozn. pre mládež: Magnetofónová kazeta – médium na uchovávanie hudby, na ktorom je nemožné nájsť obľúbenú pesničku, druhá polovica 20. stor.) The Pogues: Peace and Love – niečo tu nesedí, rátal som prsty boxera s vytetovaným názvom albumu. Bolo krátko po revolúcii. Do slúchadiel sa mi vyvalilo niečo v podstate akustické a predsa nie slušňácke a ulízané. Rachotiaca mašina brnkacích nástrojov valiaca sa nekompromisne dopredu a nad tým hlas sakra uvoľneného chlapíka, intonujúceho len tak približne, ale zato hádžuceho noty rytmicky presne na tie správne miesta ako facky. If I Should atď. som ulovil v roku 1992 vo Viedni, keď boli ešte cédečká pre nás čudom a toto bolo jedno z mojich prvých. Záľubne som si obzeral v booklete tie írske ksichty  v oblekoch, držiace všetky tie pekné nástroje, lopúchovité ušiská mladého speváka Shane McGowana a hromadnú koláž všetkých, vystrojených podľa Jamesa Joycea zamiešaného medzi nimi. Už podľa neho sa dalo zistiť, že Shane, takmer výhradný autor, nie je iba nejaký obyčajný írsky krčmový bitkársky bulo, jeho texty sa hemžili odkazmi na literatúru, postavy, miesta a dátumy histórie, ktoré okolo seba razantne pľul spomedzi svoje povestne hnilé, vtedy ešte zuby. Írske dupáky, zdivený rokenrol bez prevalenej gitary, poézia bez pátosu a vianočná pesnička bez cukru. Veľmi neromantické a aj tak dojímavé doťahovanie sa párika pripitých lúzerských milencov Fairytale of New York bude pre mňa už navždy jedinou znesiteľnou hudobnou oslavou Vianoc. Akýsi chlapský neusmoklený smútok ventilovaný do srdnato zaťatých pästí nás sprevádza svetom jedného z najznámejších opilcov sveta, znalca írskej stredovekej poézie a virtuóza plechovej tácky. Rokmi Shane vplyvom alkoholu a bohviečoho pustol a vypracoval sa na globálne rešpektovaný exponát nezničiteľnosti ľudského tela.
Potešujúca správa je, že nejakým zázrakom Shane žije a namiesto nepríčetného bľabotania zas spieva. A kapela sa valí ako buldozér. A Shane s riedkym chrupom kričí do ksichtu zubatej Pogue Mahone. Bozaj ma! Martin Šútovec (Shooty)
je karikaturistom denníka SME a členom skupiny Tu v dome.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite