Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Maroš Hečko: Hŕstka, tváre a domáci mutant

.časopis .hudba

Prvý skutočný dotyk s hudbou bol v druhom alebo treťom ročníku ZŠ, keď som dostal so sestrou kotúčový magnetofón. Šiel som k sesternici, ktorá mala, tiež na kotúčaku, nahrané pesničky The Beatles. Keďže žiadne prepojovacie šnúry neexistovali, priložil som mikrofón k jej reprákom a nahral som si Revolution a spol. Nahrávka bola príšerná, ale počúval som ju do nemoty, až kým sa páska nezodrala.

Zranené koleno
Prvú skupinu som založil s kamarátom Romanom Gálom ešte na ZŠ. Jeho rodičia boli hudobníci, napríklad jeho dedo hrával na organe v Dóme. Skúšali sme u neho na Obchodnej, v obývačke sme trieskali do piana a do bicích. Nikoho sme nerušili, pretože dom mal dosť hrubé múry.
Roman emigroval a s ním mi odišiel aj môj hudobný parťák. Začal som sa naplno venovať basketbalu. Hral som za Inter, bol som aj v československej reprezentácii, ale v devätnástich som mal problémy s kolenom. Aby som si vyplnil čas, začal som hľadať inú zábavu. Našiel som kamarátov okolo skupiny A Conto a hral s nimi na na synťák. Neskôr som mal kapelu Výstredný úbor. Po nej som sa zoznámil s Romanom Harvanom, s ktorým sme si na vojne hrali naše pesničky. Tak vznikla kapela Bezmocná hŕstka. Free Faces verzus dôchodci
Hnacím motorom Free Faces bol hlavne Oskar Rózsa, ktorému sa páčila Bezmocná hŕstka. Raz mi vo svojom štúdiu púšťal rôzne loopy, do ktorých som spieval moje nové texty.  Za tri-štyri stretnutia vzniklo zopár skladieb, ktoré sa neskôr stali kostrou albumu Almost True Story. Keď Oskar, Andrej Šeban a Marcel Buntaj nahrávali platňu s Richardom Müllerom, chodil som často na za nimi do štúdia. Kedže Richard nie je príliš dochvíľny človek a často rušil nahrávanie, chalani s rozloženými nástrojmi nemali čo robiť, a tak sme začali nahrávať veci, na ktorých som predtým pracoval s Oskarom. Richardovi môžem vďačiť za to, že v čase jeho neprítomnosti vznikli Free Faces. Ďalší album sme nahrali v Žiari nad Hronom, kde si zvukár Miro Širáň vybudoval v socialistej ubytovni vlastné štúdio. Bolo to bizarné. Hneď vedľa štúdia bola jedáleň. Každý deň sa tam privalilo okolo 500 dôchodcov, zatiaľ čo my sme vo vedľajšej miestnosti nahrávali svoje pesničky.  
Úspech Free Faces vidím v tom, že sme hrali silné emotívne pesničky. Boli sme dosť psychedelickí, naše vystúpenia mali silnú optickú šou, aj moje tance, pripomínajúce tanec svätého Víta, boli dosť neštandardné. Mnoho ľudí na nás pindalo, nepáčila sa im moja angličtina alebo to, že som len amatér medzi profesionálmi, ale kapele sa nedala uprieť skutočná emócia a fakt, že nás spoločné hranie neskutočne bavilo. Free Faces sa rozišli, pretože každý z nás to cítil úplne inak. Oskar a Marcel zostali v hudobnom kolotoči, ale nám s Andrejom sa do toho príliš nechcelo. Dokonca sme spolu začali pripravovať nový album, ale Andrej sa nakoniec rozhodol, že bude hrávať úplne sám. Svadobný orchester
Na prelome tisícročia bol slovenský film úplne na dne, čo ma ako filmára netešilo, ale na druhej strane som sa mohol venovať hudbe a písaniu textov. Začal som intenzívne cvičiť na Wurlitzeri (elektrické piano) a po čase sa mi nahromadilo veľa materiálu. Z množsta nových pesničiek  neskôr vznikla trilógia O láske a spolunažívaní, ktorú postupne nahrala skupina Home Made Mutant. Popritom som vo Fun radiu robil s Bebem reláciu, ktorú sme vymysleli tak, že postavím skupinu, s ktorou budeme prerábať staré socpopové hity. Tak vznikol Weding Band. Spravili sme asi tridsať covervezií, jednou z najobľúbenejších bola pesnička Šaty z filmu Neberte nám princeznú, ktorú naspieval Marcel Buntaj ako Marika Gombitová. S Home Made Mutant sme minulý rok spravili veľkú šnúru k poslednému albumu Tajomný tromf mladosti. Začal som hrávať v triu – violončelo, gitara a Fender piano, ale nový Mutant by mal vzniknúť s celou kapelou. Nové pesničky budú mať premiéru na minifestivale, kde vystúpi Bezmocná hŕstka, Požoň Sentimental a Home Made Mutant, z ktorého by malo vzniknúť aj DVD.    Maroš Hečko
je vyštudovaný scenárista, hudobník, skladateľ, producent a vydavateľ. So skupinou Bezmocná hŕstka vydal štyri radové albumy, z ktorých prvé dva vznikli v obývačke. Jeho najznámejšou kapelou je superskupina Free Faces, ktorú tvorili poprední slovenskí hudobníci Andrej Šeban, Marcel Buntaj a Oskar Rózsa. Spolu s Free Faces nahral dva albumy Almost True Story (1998) a La Belle Epoque (2001). Ako producent a hudobník sa neskôr podieľa na dvoch albumoch skupiny Wedding Band. V súčasnosti pôsobí v skupine Home Made Mutant. Okrem toho má vlastné hudobné vydavateľstvo Azyl, ktoré doteraz vydalo okolo tridsať titulov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite