Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .hudba

Patti Smith: Outside Society (Sony Music)
Hudobný kritik nemusí strčiť novú výberovku Patti Smith do prehrávača, pretože už vie, že má pred sebou jasný päťhviezdičkový album. Najnovší výber najlepších piesní od Patti Smith, zahŕňajúci aj songy z jej posledných albumov, nie je v ničom výnimočný ani prekvapivný, je tam vlastne všetko podstatné, no návrat k jej klasikám je stále osvieživý. Skladby nezostarli ani o sekundu. Jedinou pridanou hodnotou Outside Society sú komentáre Patti k jednotlivým trackom, kde sa dozvieme, že There Down There  bola nahraná v deň, keď zomrel Andy Warhol a verš o striebornej labuti je venovaný práve tomuto umelcovi. A kto si Outside Society nestiahne, ale kúpi, pod diskom nájde dôležitý, strojom napísaný „tajný“ odkaz od tejto úžasnej americkej speváčky.
5/5
.peter Bálik
Rôzni umelci: 20 Years After /Brzo na mně přijde řada (OZ Fleda)
Brnianska hudobná scéna 80. rokov bola fenoménom, ktorý k dekadencii pražského undergroundu pridal hudobné majstrovstvo, umeleckú sofistikovanosť a zvláštnu poetiku. Klub Fleda a najmä jedna z inšpirátoriek brnianskej scény Lenka Zogatová dali dokopy kompiláciu, na ktorej súčasní hudobníci hrajú slávne brnianske kúsky. Niektorí (Midi lidi, Květy, Longital) pristúpili k starým pesničkám s pokorou a vytvorili poetické cover verzie, iní (Fuzzy Osbourne, Alex Mountaineer) sa od „moravských majstrov" odrazili a skočili rovno do najsúčasnejšej súčasnosti. Pjoni pomiešal Skřítkov od skupiny E so zvukom svojich mašiniek do strašidelnej rozprávky. Čokovoko preniesli optimistický odkaz Odvážnych bobříkov („Všichni jednou umřem!") do životného pocitu slušnej dámy, ktorá túži po starom dobrom undergrounde („Dívám sa na správy na ČT1, ale já chci zas tančit reggae v dešti koncem ledna."). Tak, tak. Rozumieme tomu.
4/5
.juraj Kušnierik

Keng: Grimoire (Miasmah)
Ak máte radi nečakané zimomriavky, belgický projekt Kreng vám skladá na želanie. Lenže táto husia koža je spôsobená neurčitosťou a stupňovaním nedefinovateľného strachu, ktorý do svojich kompozícií postupne dávkuje ako omamný jed. Po svojom hmlistom debute L'Autopsie Phénoménale De Dieu sa opäť vracia k nórskemu vydavateľstvu Miasmah, ktoré je prirodzeným domovom pre všetkých konceptuálnych experimentátorov. V hudobnom svete Pepijna Caudrona nie je miesto pre radosť – vypĺňajú ho plačúce husle, škriekajúce violončelá, duniace klarinety a neskrotné perkusie. Druhá nahrávka Grimoire sa rozkladá medzi desivým absurdnom a chladivým nihilizmom, ktoré sú prepletené monológmi z tragikomických divadelných hier. Všetky tieto prvky však nie sú samoúčelnou zábavkou. Od vplyvov Baudelaira až po Becketta, Krengov nový album je kolekciou zaklínadiel, ktoré spejú od jednoduchej záhady do symfonickej čiernej mágie a naspäť. Grimoire vás pohltí, no už nevráti.
4/5
.tomáš Slaninka
Lisa Ekdahl: Lisa Ekdahl at the Olympia, Paris (Sony Music)
Švédska speváčka Lisa Ekdahl je u nás málo známa, hoci má svetové renomé. Dôkazom toho je aj tento album, záznam jej koncertu z vypredanej parížskej Olympie + bonusové DVD.  Prvé, čím vás Lisa upúta, bude asi jej hlas. A potom spev – tenký, maznavý, takmer detský, no príjemný a nepochybne jedinečný. A potom to bude delikátna štýlová mnohotvárnosť na báze fúzie popu, džezu, folku, country, bossanovy, lounge music. Niektoré piesne sú podmanivé takým rafinovaným spôsobom, že nenachádzam vhodné slová na ich opis a chválu, a jediné, na čo sa po ich vypočutí zmôžem, je dojaté povzdychnutie. Veď napríklad skladba Don´t Stop patrí k najdojímavejším „slaďákom“ (najmä verzia s Ericom Bibbom), ak by sa z pojmu tohto slova dal vymazať pejoratívny nádych. Pôvabné.
5/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite