Platne z Ameriky
Bratranec posielal tatovi z Ameriky platne. Boli to Mike Oldfield, David Bowie, Michael Jackson alebo ZZ Top, s ktorými ma najprv trápil, ale potom som si ich obľúbil. A mama mi zas kupovala vážnu hudbu, pretože sa nevedela zmieriť s tým, že počúvam rock. Mal som veľmi rád Bedřicha Smetanu. Potom prišli spolužiaci, kde bol aj môj blízky kamarát, ktorý neskôr v 90. rokoch zomrel, lebo drogoval, a spolu sme začali hrávať. Boli to tvrdé veci, určite tvrdšie ako Guns And Roses. Potom si ma našli ďalší chlapci a zobrali ma do kapely, ktorá hrala ešte tvrdšiu hudbu. Počúval som síce inú hudbu, ale bol som dosť nahnevaný na svet okolo seba, tak mi to vyhovovalo. Volali sme sa Testimony. Boli sme súčasťou punkovej a hardcorovej scény a hrali sme po celom Československu. Ale po čase ma to prestalo baviť, bol som unavený. Bolo to príliš ukričané, stále som sa musel pri speve nadrapovať. Chcel som skúsiť niečo iné. Dravosť a krása
Po rozpade Testimony som začal úplne od nuly. Prvýkrát v živote som sa zamestnal, mimochodom, u Matoviča, ktorého vtedy nikto nepoznal. Robil som pre neho deväť rokov, počas ktorých som vytváral jeho distribučnú sieť. Vtedy som založil skupinu Raines. Bol to opačný extrém k Testimony. Bola to úplná ezoterika. Mám rád Pink Floyd, ale my sme boli uspávajúcejší (smiech). Našťastie som sa prebudil a skúsil spojiť ezoteriku s dynamikou, dravosť a krásu, nechcel som byť obmedzený žiadnym hudobným štýlom. Tak vznikli Lavagance. V triu, čiže ja, basák Vinco a klávesák Vilo, sme spravili v pivnici demo, a to demo vlastne vyhralo všetky tie Aurely. Lavagance nič neznamená, to meno ku mne prišlo. Na interenete sme našli, že La Vagance je názov nejakého starého kamenného penziónu v Stredozemnom mori. Klikovanie v štúdiu
Prvý album sme si vydali sami, potom ho znovu vydala veľká EMI, ktorá s nami dodnes nepodpísala žiadnu zmluvu, pričom sme nevedeli, ani koľko albumov sme predali. Povedali sme si, že nový album si vydáme sami. Aj tak biznis s cédečkami už vtedy nefungoval a ľudia by si ho stiahli, takže sme Orthodox Experience zavesili na internet v dobrej zvukovej kvalite zadarmo. Mali sme dosť downloadov, asi desaťtisíc. Toľko CD by sme v živote nepredali. Nakoniec sa nám to vyplatilo, na naše koncerty chodilo dosť ľudí. Potom nastala akási doba temna. Môj brat odišiel na liečenie, pretože bol závislý od heroínu. Začal som robiť iné piesne, tým ovplyvnené. Nechcelo sa mi hrabať v bahne, ale ja som si nimi pomáhal a vyrovnával sa s tým. Divine Darkness nemal veľké hity, aj keď mám pocit, že niektorí naši fanúšikovia ho majú najradšej.
S anglickým producentom Eddie Stevensom sa skontaktoval náš gitarista a manažér Smasho, ktorý mu ponúkol spoluprácu. Keďže bol dobrodruh a odvážny človek, tak sa mu tu zaľúbil a dokonca si tu našiel aj ženu! Ako producent používal netradičné pesničky. Keď som šiel nahrávať ukričanú pieseň, nútil ma klikovať a ziapať. Zadýchaný som to celé naspieval. Eddieho sme zavovali preto, aby sme s ním nahrali minimálnu jednoduchú platňu, pretože predošlá bola príliš prekombinovaná, ale nakoniec sa nám to príliš nepodarilo. Už sme s ním dohodnutí na ďalšej spolupráci, lenže nové pesničky budú viac Lavagance ako Eddie Stevens. Akceptuje nás, pretože vie, čo chceme. Podobne ako ja, keď produkujem kapely. Stačí mi, keď sú spokojní, nikdy ich netlačím do toho, čo nechcú. Chcel by som konečne nahrať album Lavagance, za ktorým by som si stál od prvej po poslednú pieseň. Marek Rakovický je spevák, gitarista a skladateľ bratislavskej skupiny Lavagance. Spolu s kapelou nahral štyri radové albumy Back To Attraction (2006), Orthodox Experience (2007), Divine Darkness (2009) a I Like This Temper (2009). Posledný spomenutý album produkoval anglický hudobník Eddie Stevens, známy z pôsobenia v kapelách Moloko a Zero 7. V roku 2006 skupina vyhrala tri sošky Aurelov. Marek Rakovický vedie v Bratislave svoje nahrávacie štúdio a podieľal sa na produkcii albumov viacerých skupín a spevákov (Plastic Swans, Frank Winter, Talkshow, Para, Billy Barman).
Bratranec posielal tatovi z Ameriky platne. Boli to Mike Oldfield, David Bowie, Michael Jackson alebo ZZ Top, s ktorými ma najprv trápil, ale potom som si ich obľúbil. A mama mi zas kupovala vážnu hudbu, pretože sa nevedela zmieriť s tým, že počúvam rock. Mal som veľmi rád Bedřicha Smetanu. Potom prišli spolužiaci, kde bol aj môj blízky kamarát, ktorý neskôr v 90. rokoch zomrel, lebo drogoval, a spolu sme začali hrávať. Boli to tvrdé veci, určite tvrdšie ako Guns And Roses. Potom si ma našli ďalší chlapci a zobrali ma do kapely, ktorá hrala ešte tvrdšiu hudbu. Počúval som síce inú hudbu, ale bol som dosť nahnevaný na svet okolo seba, tak mi to vyhovovalo. Volali sme sa Testimony. Boli sme súčasťou punkovej a hardcorovej scény a hrali sme po celom Československu. Ale po čase ma to prestalo baviť, bol som unavený. Bolo to príliš ukričané, stále som sa musel pri speve nadrapovať. Chcel som skúsiť niečo iné. Dravosť a krása
Po rozpade Testimony som začal úplne od nuly. Prvýkrát v živote som sa zamestnal, mimochodom, u Matoviča, ktorého vtedy nikto nepoznal. Robil som pre neho deväť rokov, počas ktorých som vytváral jeho distribučnú sieť. Vtedy som založil skupinu Raines. Bol to opačný extrém k Testimony. Bola to úplná ezoterika. Mám rád Pink Floyd, ale my sme boli uspávajúcejší (smiech). Našťastie som sa prebudil a skúsil spojiť ezoteriku s dynamikou, dravosť a krásu, nechcel som byť obmedzený žiadnym hudobným štýlom. Tak vznikli Lavagance. V triu, čiže ja, basák Vinco a klávesák Vilo, sme spravili v pivnici demo, a to demo vlastne vyhralo všetky tie Aurely. Lavagance nič neznamená, to meno ku mne prišlo. Na interenete sme našli, že La Vagance je názov nejakého starého kamenného penziónu v Stredozemnom mori. Klikovanie v štúdiu
Prvý album sme si vydali sami, potom ho znovu vydala veľká EMI, ktorá s nami dodnes nepodpísala žiadnu zmluvu, pričom sme nevedeli, ani koľko albumov sme predali. Povedali sme si, že nový album si vydáme sami. Aj tak biznis s cédečkami už vtedy nefungoval a ľudia by si ho stiahli, takže sme Orthodox Experience zavesili na internet v dobrej zvukovej kvalite zadarmo. Mali sme dosť downloadov, asi desaťtisíc. Toľko CD by sme v živote nepredali. Nakoniec sa nám to vyplatilo, na naše koncerty chodilo dosť ľudí. Potom nastala akási doba temna. Môj brat odišiel na liečenie, pretože bol závislý od heroínu. Začal som robiť iné piesne, tým ovplyvnené. Nechcelo sa mi hrabať v bahne, ale ja som si nimi pomáhal a vyrovnával sa s tým. Divine Darkness nemal veľké hity, aj keď mám pocit, že niektorí naši fanúšikovia ho majú najradšej.
S anglickým producentom Eddie Stevensom sa skontaktoval náš gitarista a manažér Smasho, ktorý mu ponúkol spoluprácu. Keďže bol dobrodruh a odvážny človek, tak sa mu tu zaľúbil a dokonca si tu našiel aj ženu! Ako producent používal netradičné pesničky. Keď som šiel nahrávať ukričanú pieseň, nútil ma klikovať a ziapať. Zadýchaný som to celé naspieval. Eddieho sme zavovali preto, aby sme s ním nahrali minimálnu jednoduchú platňu, pretože predošlá bola príliš prekombinovaná, ale nakoniec sa nám to príliš nepodarilo. Už sme s ním dohodnutí na ďalšej spolupráci, lenže nové pesničky budú viac Lavagance ako Eddie Stevens. Akceptuje nás, pretože vie, čo chceme. Podobne ako ja, keď produkujem kapely. Stačí mi, keď sú spokojní, nikdy ich netlačím do toho, čo nechcú. Chcel by som konečne nahrať album Lavagance, za ktorým by som si stál od prvej po poslednú pieseň. Marek Rakovický je spevák, gitarista a skladateľ bratislavskej skupiny Lavagance. Spolu s kapelou nahral štyri radové albumy Back To Attraction (2006), Orthodox Experience (2007), Divine Darkness (2009) a I Like This Temper (2009). Posledný spomenutý album produkoval anglický hudobník Eddie Stevens, známy z pôsobenia v kapelách Moloko a Zero 7. V roku 2006 skupina vyhrala tri sošky Aurelov. Marek Rakovický vedie v Bratislave svoje nahrávacie štúdio a podieľal sa na produkcii albumov viacerých skupín a spevákov (Plastic Swans, Frank Winter, Talkshow, Para, Billy Barman).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.