Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mudrc z Omahy

.lukáš Krivošík .časopis .profil

Jeden z najbohatších ľudí na svete, osemdesiatročný americký investor Warren Buffett našiel recept na americké dlhové problémy. Kongres by mal podľa neho viac zdaňovať boháčov, ktorých doteraz rozmaznával.

.warren Buffett v komentári pre New York Times priznáva, že minulý rok zaplatil do federálnej kasy na daniach necelých sedem miliónov dolárov. Zodpovedá to 17 percentám jeho zdaniteľného príjmu. Buffettovi sa nepáči, že ďalších dvadsať ľudí, ktorí s ním spolupracujú a majú oveľa menej peňazí, odviedlo na daniach v priemere 36 percent ich zdaniteľných príjmov. V USA má skoro štvrť milióna domácností ročný príjem vyšší ako milión dolárov. A 8 274 daňovníkov má dokonca vyšší príjem ako desať miliónov dolárov. Buffett žiada, aby všetci platili viac. Mali by dostať vyššie sadzby a viac platiť aj na dividendách. „Kým chudobní a stredná vrstva za nás bojujú v Afganistane, pričom väčšina Američanov bojuje, aby sa udržali nad vodou, požívajú megaboháči naďalej mimoriadne daňové úľavy.“ Tak napísal investor, ktorého majetok sa odhaduje na približne 50 miliárd dolárov.
Buffett argumentuje, že väčšina superboháčov – spomedzi jeho známych – by vyššie dane platila rada. Sú to totiž príjemní ľudia, milujúci Ameriku, ktorí sa s ňou navyše radi podelia v ťažkých časoch. Znie to takmer idylicky. Buffettova iniciatíva okamžite zaznamenala ohlas na opačnej strane Atlantiku. Vo Francúzsku podpísalo 16 veľkopodnikateľov, boháčov a šéfov veľkých firiem petíciu, požadujúcu „špeciálny príspevok“, ktorý by pomohol dostať verejné financie do poriadku. .kritici: si pokrytec
Buffett vyzerá ako miliardár, ktorý si teraz vstúpil do svedomia. Ale nie je to tak. Zvýšenie daní pre bohatých požadoval v uplynulom desaťročí už viackrát. Jeho stĺpček tentoraz vyvolal vlnu kritických blogov, článkov a videí, ktoré ho obviňujú z manipulácie s faktmi. Buffett totiž chce zvyšovať dane na prírastok bohatstva, čo by novým kandidátom do budúcnosti sťažilo vstup medzi superboháčov. Tých, ktorí už bohatí sú, by sa to podľa kritikov až tak nedotklo. Keby Buffett chcel skutočne vyžmýkať súčasných bohatých a nielen chrániť ich pred budúcimi boháčmi, išiel by cestou majetkových daní, respektíve daní z bohatstva, ktoré by sa dotkli priamo jadra ich nahromadeného imania. Ďalšia línia kritiky sa sústredila na komplikovaný americký daňový systém. Tak ako aj v mnohých európskych krajinách, sadzby na prvý pohľad vyzerajú pekne progresívne a sociálne. V skutočnosti však bohatí platia menej daní vďaka systému najrôznejších výnimiek či odpočtov, ktoré si počas rokov sami presadili do zákona cez svojich lobistov. Ekonóm Daniel Mitchell z inštitútu CATO využil diskusiu o Buffettovom článku, aby upozornil, že práve jednoduchý systém rovnej dane s minimom výnimiek by sa postaral o férovejšie rozloženie daňovej záťaže medzi jednotlivé spoločenské vrstvy Američanov.   Možno tiež namietnuť, že keď chce Warren Buffett dávať štátu viac peňazí, môže tak pokojne robiť z vlastnej vôle. Americké ministerstvo financií prevádzkuje od roku 1843 účet s názvom „Dary Spojeným štátom“, kam môže prispieť ktokoľvek akoukoľvek sumou. .filantrop a investor
Ak si odmyslíme nevyhnutnosť splácať horibilné verejné dlhy, človek na pomáhanie blížnym nepotrebuje prostredníka v podobe štátu. Dobrým príkladom je v tomto zmysle samotný Buffett. Minulý rok spolu s Billom Gatesom odštartovali iniciatívu The Giving Pledge, ktorej cieľom je presviedčať najbohatších ľudí na svete, aby väčšinu svojho majetku použili na dobročinné účely. Na zozname desiatok miliardárov, ktorí sa k výzve pripojili, nechýbajú mená ako Paul Allen, Barron Hilton, David Rockefeller, Ted Turner či Mark Zuckerberg.     Buffettov otec Howard bol republikánsky politik a predstaviteľ libertariánskej starej pravice, ktorá počas Studenej vojny odmietala americké zahraničné intervencie v cudzine. Warren však zastáva skôr stredové a umiernené pozície. V roku 2003 radil Arnoldovi Schwarzeneggerovi počas guvernérskej volebnej kampane v Kalifornii. Ale počas posledných prezidentských volieb podporoval Baracka Obamu. Ako finančník je Buffett antidavovým človekom. O Wall Street vyhlásil, že „je to jediné miesto, kam ľudia prichádzajú v rolls-royce, aby získali radu od tých, čo tam jazdia metrom“. Od tamojších maklérov a analytikov si udržuje odstup. Nie div, že jeho spoločnosť Berkshire Hathaway sídli ďaleko od New Yorku, v meste Omaha, v Nebraske. Buffettova investičná stratégia spočíva v nákupe krátkodobo podhodnotených firiem s predvídateľnou budúcnosťou na trhu, ktorých sa následne drží dlhé roky. Hovorí: „Investovať by sme mali podobným spôsobom, ako sa žení katolík – na celý život.“ Buffett si veľmi zakladá na poctivosti a dobrom mene. Peniaze sa podľa neho ľahko dajú zarobiť aj legálne, navyše, dobrý klamár skôr či neskôr oklame aj samého seba. V živote vraj stačí urobiť pár vecí dobre a popritom neurobiť veľa vecí zle. Buffett sa dožil vysokého veku, a to napriek jeho veľkému nadšeniu pre fast food. Keď sa ho okolie snažilo presvedčiť, aby sa v konzumácii nezdravého jedla krotil, opáčil, že dodatočný pôžitok z rokov navyše, ktoré by zdravšou životosprávou získal, by nevyvážil absenciu potešenia z jeho obľúbeného jedla. Buffett je skrátka klasik, od ktorého vždy môžete očakávať vypointovaný postreh.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite