Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Londýnska križovatka

.juraj Marušiak .časopis .klub

Britské násilnosti potvrdili, že deštrukcia sociálneho štátu v celej Európe vedie k nervozite stenčujúcej sa strednej vrstvy, predstavujúcej tradičnú sociálnu základňu demokracie.

Rezignácia na princípy sociálneho konsenzu vytvára spoločnosť, v ktorej sa čoraz zreteľnejšou stáva hranica medzi víťazmi a porazenými. V rámci západnej Európy sa vo Veľkej Británii a v Stredomorí azda najvypuklejšie prejavuje fenomén, ktorý konzervatívec Benjamin Disreali nazval „dvoma národmi“ chudobných a bohatých. Americký sociológ Christopher Lasch v knihe Vzbura elít (1994) poukázal, že na rozdiel od minulosti vrstva privilegovaných stratila vedomie spoluzodpovednosti za osud celej spoločnosti. Prijala globálnu identitu, ale zároveň sa uzavrela do zóny vlastného blahobytu. Vrstvy víťazov a porazených prestali komunikovať. 
V Londýne o sebe dala vedieť vrstva, ktorá v existujúcom spoločenskom modeli nemá šancu sa uplatniť, prekonať svoj štatút porazených a sociálne vylúčených. Ich chudoba sa stáva dedičnou. Indikátory úspechu v podobe doposiaľ nevídaného materiálneho blahobytu časti spoločnosti sú pre ňu trvalo nedostupné. Výsledkom je masová frustrácia, osobitne v prípade detí. Podľa správy UNICEF o sociálnej situácii detí z roku 2007 je kvalita života mládeže v Británii na posledných miestach spomedzi vyspelých štátov OECD. Týka sa to takých otázok, akými sú materiálny blahobyt, zdravie, bezpečnosť, rodinné vzťahy, vzdelávanie a subjektívny pocit pohody. Británia spolu so Španielskom predstavujú krajiny s najvyšším podielom väzňov na 100-tisíc obyvateľov v EÚ (150, respektíve 159 v roku 2011), pred nimi sú spravidla štáty s vysokými sociálnymi rozdielmi, najmä USA (743) alebo Rusko (577). Väznice v Anglicku a Walese prekonali svoju „operatívnu kapacitu“ už v roku 2008, keď sa v nich nachádzalo viac než 82-tisíc väzňov, čo je o 42-tisíc viac než v roku 1991. Anglické rabovačky teda neprišli náhodou.
Sekuritizácia sociálnych konfliktov je logickým dôsledkom situácie, keď sa ekonomické a sociálne otázky dostali v rámci „deregulácie“ mimo demokratickej kontroly verejnosti. Augustový Londýn naznačil dve možné verzie budúcnosti. Prvou je pokračovanie v hre s nulovým súčtom, kde sociálny mier bude strážiť polícia a súkromné bezpečnostné služby. Dôsledkom bude mentálna príprava stredných vrstiev na (azda) osvietenejšiu formu policajného štátu. Druhou je obnovenie verejného priestoru, kde sociálny systém popri dávkach, garantujúcich fyzické prežitie, bude vytvárať napríklad prostredníctvom kvalitného vzdelávania a tvorby pracovných miest kanály, umožňujúce sociálnu mobilitu smerom nahor. Je na víťazoch z obdobia thatcherovsko-blairovskej éry, aby povedali, ktorá vízia spoločnosti je pre nich prijateľnejšia. Občianske nepokoje z roku 2004 na Slovensku však varujú, že anglická otázka je aj našou otázkou. 
Autor je politológ, pracuje v Ústave politických vied SAV.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite