Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Píše Peter Zajac

.peter Zajac .časopis .klub

Toto leto je bez uhorkovej sezóny. Sprevádzajú ho samé apokalypsy. Zaznamenajme aspoň tri. Tá prvá je našská, slovenská, rozmerom kukučínovskej Rysavej jalovice ako stvorená pre letné fiesty literárnych vedcov. Tvorí ju krátka novinová správička z denníka SME Martinom hnali kravy: „Deväťdesiatdeväť jalovíc z dražkovského družstva sa vracalo z trojtýždňovej paše na Martinských holiach.

Valasi ich museli hnať priamo cez Martin. Policajti zastavujú premávku a auto po kravách čistí cestu. Hnali sme ich rýchlo, aby nestihli vybočovať. Bolo nás jedenásť a tri psy, povedala Lenka Mahútová, ktorá ich viedla z paše. Vlani jalovice preskočili múr Národného cintorína a behali okolo hrobov.“ Správa na nás napriek apokalyptickému poškvrneniu ostatkov našich národných dejateľov dýchla dôvernou atmosférou, a pravdu povediac, bola to tento mesiac prvá a posledná dobrá správa.
Druhá správa o vrahovi Breivikovi už zasahuje desivú podstatu tohto leta. Samotným činom, slepou, chladnokrvnou streľbou nadrogovaného vraha. Ale aj interpretáciami, od psychoanalytických až po politické, ktoré akoby obchádzali elementárnu skutočnosť, že za celým zložitým zdôvodňovaním vrážd od rodinného zázemia po politickú motiváciu sa skrýva holý fakt brutálneho, tupého, v ľudskej spoločnosti ničím neospravedlniteľného zabíjania, pre ktoré je politická sebaidentifikácia a dodatočné hľadanie dôvodov len hľadaním alibi za brutálne, tupé vraždenie. Otváraniu čoraz väčšieho verejného priestoru na extrémizmus ako forme rozširovania priestoru slobody sa nedá rozumieť. Slobodná spoločnosť sa dostáva na prah vlastnej sebadeštrukcie. Narazila na hranicu, na ktorej ohrozuje seba samu.
Ilúziu neobmedzených možností slobodnej spoločnosti vyvracia tretia správa tohto leta o návrate ekonomickej krízy a hroziacej recesii. Vzbudzuje nekontrolovanú hystériu, reči o konci kapitalizmu, slobodnej ekonomiky a demokratickej politiky a otvára cestu k novým ilúziám a utópiám. Ľudia načúvajú a ženú sa do mora ako lumíci za potkaniarovou píšťalou. Predstava, že dlhy možno riešiť ďalším zvyšovaním dlhov je pritom vo svojej podstate scestná. Príznačné je, že tí, čo sa tomu na Slovensku bránia, sú označovaní za možných strojcov celourópskej recesie, konca eura, eurozóny a Európskej únie. Akoby teplomer mohol za pacientovu horúčku. Pritom platí jednoduchá rovnica:  viac a rozumne šetriť, menej a rozumne vydávať. Bez ohľadu na mediálne apokalypsy letných dní.
Toto leto je bez uhorkovej sezóny, v znamení jalovíc a letnej okupačnej horúčky myslí. Akoby trhy, politici, analytici a médiá chceli to najhoršie zvestovať ľuďom na dovolenkách, keď sú najbezbrannejší. Ale ako hovorí klasik: „Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným.“     
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite