Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zajtrajšok je tu

.juraj Karpiš .časopis .kríza

TARP, fiškálna stimulácia, kvantitatívne uvoľňovanie 1 a 2, neobmedzené pôžičky európskym bankám z ECB, euroval 1, jeho doplnenie, euroval 2, nákupy dlhopisov PIIGS Európskou centrálnou bankou...

Všetky „krízové“ opatrenia, ktoré z verejných peňazí bránili okamžitej bolesti konkrétnej  skupiny ekonomických aktérov, majú jednu spoločnú črtu –  sústreďujú sa na „tu a teraz“ a ignorujú, čo sa stane zajtra. V súlade s keynesiánskym heslom: „V dlhodobom horizonte sme všetci mŕtvi.“ No zajtrajšok nemôže čakať večne.
Svetová ekonomika opäť spomaľuje. V júli zverejnená revízia amerického HDP ukazuje, že prepad počas krízy bol hlbší a oživenie slabšie, než hovorili doterajšie oficiálne čísla. Súčasný rast je taký nízky, že sa na pery tlačí otázka, či hospodárstvo vzhľadom na kreatívne znižované inflačné čísla, o ktoré sa nominálny rast produktu čistí, vôbec reálne rastie. „Riešenie“ krízy záchranou nesolventných finančných inštitúcií z verejných zdrojov a tlačením nových peňazí bolo síce politicky najľahšou cestou, no ako vieme už z rozprávok, nie tou najlepšou.  Prebujnený  finančný systém dnes požiera kapitál závratným tempom a bankrotujú celé krajiny. Politici tlačením peňazí predstierajú tvorbu prosperity. No nové žetóny iba predlžujú agóniu hodnoty vysávajúcich „zombie“ firiem.  Tie sú pohrobkom predchádzajúcej halucinogénnej monetárnej expanzie a pri trhových úrokoch či bez priamych štátnych dotácií by zanikli v priebehu dní (konečne). 
Akciové trhy padajú a ľudia chcú počuť konkrétnu príčinu, ktorú možno v jednej vete povedať večer v správach. Len ťažko si vedia predstaviť  komplexný vesmír spolupôsobiacich  javov, ktorých výsledkom je jednoduché percento, vyjadrujúce posun amerického indexu.  A tak sa obviňuje napríklad americká Tea party, ktorá sa pri vyjednávaní o dlhovom strope snažila o pár drobných znížiť gigantický deficit USA. Alebo agentúra  S&P za zníženie amerického ratingu. Konkrétne osoby alebo subjekty totiž možno napasovať  do archetypu zloducha.  Teda určite ľahšie, ako abstraktný koncept v ekonomike panujúcej zásadnej neistoty ohľadom budúcnosti, ktorú sa podarilo politikom vytvoriť. 
Dnes sme všetci špekulanti. Trhový systém, ktorý cenovými informáciami zásobuje ekonomických aktérov, je masívne manipulovaný štátom. Ten nakupuje dlhopisy, znižuje úroky, zachraňuje  firmy a znehodnocuje peniaze. Podľa cien sa rozhodujeme, či šetriť, alebo míňať, čo kúpiť a čo predať.  Ale je cena výsledkom reálneho dopytu a ponuky alebo iba ilúziou dočasného štátneho programu,  ktorý za pár dní skončí? Kam pošlú verejné zdroje politici zajtra? Bez kvalitných cien sú podnikatelia slepí, robia chyby,  nevedia predpovedať.  Kto nevie predpovedať, neinvestuje.  A bez investícií nebudú pracovné miesta ani statky, ktoré by sme chceli v budúcnosti spotrebúvať.
Poslednou istotou v dnešnom ekonomickom chaose ostáva americký FED. Je možné predpokladať, že aj naďalej bude ochotne plniť funkciu  bankomatu pre Wall Street. V rámci druhého kola kvantitatívneho uvoľňovania (QE2) na trh vysypal 850 miliárd novovymyslených dolárov.  No dnes sú akcie tam, kde boli pred rokom a očakávaný „wealth efekt“  (pozitívny efekt rastu majetku na spotrebu) sa prejavil len na účtoch finančníkov. Počty nezamestnaných sa znížili iba nepatrne a ľudia vďaka rekordným cenám potravín a benzínu ešte viac schudobneli. Napriek nevalným výsledkom QE1 a QE2 sa zdá,  že centrálna banka už veľa ďalšej akciovej bolesti neznesie.  Na to sú americké prezidentské voľby príliš blízko a vlastníci finančných aktív príliš vplyvní. Tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania je pravdepodobne otázkou času. Do tretice všetko dobré. Autor je analytikom INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite