Vyrážame do osád. Tak ako pred dvoma rokmi, keď som organizovala Rómsku Superstár, aj tento rok bude gro celého promo práve lepenie plagátov v osadách po Slovensku. „Priniesol som ti aj diktafón,“ vraví Vlado a podá mi megafón. „To je megafón,“ opravím ho. Počas najbližších dvoch dní ho asi ešte 10-krát nazve diktafónom. V živote sú slová, ktoré nikdy neprijmeme. Vyberieme sa do prvej osady. Behajú v nej holé deti, bosé, s malými nohami ponorenými do veľkej smradľavej kaluže. Vyteká tu septik. Je to prvá aj posledná hrôzostrašná osada, ktorú v tomto kraji vidíme. Navštívime ich ešte 20 – ale sú to skôr rómske mestské štvrte. Pár bytoviek, kde bývajú úplne slušným spôsobom Rómovia. Aj takzvané Čierne Mesto, obávané geto, nás víta úsmevmi a celkom zaodetými deťmi. Rómovia sa tešia, čítajú letáky a pýtajú sa so záujmom, čo sa to bude vlastne diať. Máme však úplne nečakaný problém – väčšina osád je už viac-menej integrovaných – čo nám sťažuje situáciu vyhľadávania Rómov. Na Spiši je to jednoduché – takmer každá dedina má svoj čierny koniec, tam prídeme, zaparkujeme, vytiahneme „diktafón“ a počas piatich sekúnd sa všetci pri nás zbehnú a je to. Reklamná kampaň úplne presne zacielená a úspešná. Čo však s Rómami, ktorí žijú medzi bielymi, rozprávajú po maďarsky, a aj sa hlásia k maďarskej národnosti a po uliciach kočíkujú svoje deti spolu s bielymi mamičkami? Kde vylepíme plagáty? Žiadne latríny? Teším sa. Teším sa, že to ide a že to je. Neverím vlastným očiam, keď vstúpim do potravín, kde biela predavačka milo a slušne obsluhuje asi piatich Rómov. Z východného Slovenska nie som na také niečo zvyknutá, aj keď česť výnimkám. Je odporné, že médiá necítia žiadnu zodpovednosť za túto situáciu, že vždy píšu len to zlé, a to, čo udržuje ten obraz o Rómoch taký, aký je. Lebo to nie je ani zďaleka celá pravda. Na Slovensku je veľa slušných Rómov, a rómskych komunít, ktoré neprekážajú ani ich najbližsím susedom. Tieto dobré správy sa však nedostanú za hranice okresu, a tak rasizmus a neznášanlivosť kvitne. Po dvoch dňoch meníme lokál za môj starý dobrý Spiš, kde som pol roka žila a hneď prvý deň obehneme 22 osád. Situácia sa razom mení – drevenice, búdy, latríny, studňe, holé deti a omnoho väčšia koncentrácia ľudí vonku na ulici, pred chyžami. Ľudia si pamätajú na minulý ročník, tešia sa a predstavujú mi miestnych spevákov. Deti sa radujú len tak, pre nič za nič a pripomínajú mi, že aj ja by som sa tak mala. Že by som si mala sadnúť do auta, vypeckovať muziku a tešiť sa. Lebo tu žije toľko krásnych ľudí s horúcim srdcom, pre ktorých organizujem Rómsku Superstár. Príďte sa pozrieť 22. 8 do Spišského Hrhova. Www.romskasuperstar.eu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.