Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tlak v hrnci vs deti

.richard Debnár .časopis .lifestyle

Fór je v tom, že západné manželstvá začínajú presne vtedy, keď je tlak v hrnci najvyšší a potom postupne chladnú. Oznámil mi bývalý spolužiak, dnes známy cestovateľ a musel ísť prebaliť svoje vrieskajúce batoľa.

Nevyzeral, že jeho tlak je celkom v poriadku a tlak toho krpca so zúrivou červenofialovou tváričkou tiež nebol najnižší. Akosi som si už od tohto druhu prekážok odvykol. Keď sa v mojom veku rozhodnem, že si vychutnám kvalitnú kávu, tak si ju skrátka vychutnám. A myslel som si, že aj môj rovesník, ktorého som pekných pár rokov nevidel. Vlastne sme pri tej káve zistili, že on je odo mňa ešte o päť rokov starší. Išiel na výšku trochu neskôr, zdržali ho vtedy manželské povinnosti. V deň štátnic mal aj termín rozvodu. Dnes je druhýkrát ženatý a jeho vnuk je starší ako jeho posledný syn. Snažil sa ma presvedčiť, že momentálne šťastie vidí v tom, že vášeň k druhej manželke mu bude rokmi narastať a že sa nedožije vnukov od tohto trojmesačného krikľúňa. „Takže momentálne nie si šťastný?“ Snažil som sa ho pochopiť. Našťastie mi zazvonil mobil. Malá Hana bola v tábore, kde chytali signál len na jednom kopci v doline a na jednej skrini v hotelovej izbe. Bolo nevyhnutné vybaviť dcérin telefonát skôr, ako ju vytlačí konkurencia. „Tati, prosím ťa, pošlite mi náhradné spacie ponožky, lebo tie prvé som stratila v lese a nemôžem bez nich spať.“
„Okej, aj keď nechápem, načo vláčiš spacie ponožky do lesa. A inak sa máš ako?“
„To je komplikované, tati, teraz ti to nebudem vysvetľovať. Ale že štetka nemusí byť prostitútka? Lebo Kiara hovorila, že je to hlúpa a zlá žena, ale prostitútky nemusia byť ani zlé ani hlúpe. Že?“
„Kiara o prostitútkach nič nevie a štetka je nadávka.“ Stihol som povedať a prerušilo nás. Našťastie z kočíka sa tentoraz ozýval slastný vrnkot zaspávajúceho dojčaťa, a tak sme si so spolužiakom stihli vymeniť zopár informácií. „Vieš, čo je najhoršie? Tvojimi deťmi to nekončí. Prídu decká tvojich detí a tam už si kompletne mimo. Môj vnuk sa volá Elvis! Chápeš to? Prepadol by som sa od hanby, keby som naňho musel zakričať menom. A tak máme s Elvisom dohodnuté také znamenie. Keď ho počuje, už aj beží za mnou. Minule som kvôli tomu skoro zobral zo škôlky cudzie decko. Pribehlo za mnou na to naše znamenie a nechalo si prezuť papučky. Učiteľka na mňa skoro zavolala políciu.“
„Tuším nestíhaš starnúť, čo?“ Nič lepšie mi nenapadlo. Obzvlášť, keď sa k nám blížila asi dvadsaťpäťka s postavou modelky a prsiami naliatymi mliekom. „Ale pred Žanet ani muk! Mohla by si to teraz zle vyložiť. Je z toho dojčenia celkom rozhodená.“ Kvôli Žanet som celkom zabudol, že mám auto v servise a že som sľúbil synovi jazdenie po parkovisku a cúvanie do garáže. Zavolal som si taxík a spolužiak ma šiel vyprevadiť. „Dobrá kosť, tá tvoja Žanet. Gratulujem.“
„Keby som tušil, čo to bude obnášať, tak do toho nejdem.“ Zašepkal spolužiak, akoby mala Žanet rovnako dobre vyvinutý ešte aj sluch. Posťažoval si, že ho ráno núti jesť acidko s vločkami, z čoho má v jednom kuse hnačku, že musí chodiť do Rakúska na plaváreň a z tých betónových pláží ho bolia kĺby a ako mu lezú na nervy jej mladí priatelia. „Ty si prvý rovesník od svadby, s ktorým som sa stretol.“ Stisol mi ruku a zamával na cestu. Obom nám bolo jasné, čí tlak v hrnci je najvyšší. Moje auto neprimerane žiarilo pred autoservisom. Okrem garančnej prehliadky bolo kompletne vyumývané. Servisný technik mi ho odomkol a tajomne sa usmieval. Na zadnom vytepovanom sedadle bola úhľadne zložená deka a na nej podprsenka a škatuľka prezervatívov. Ospravedlnil som sa za ten bordel a technik mi oznámil, že nepatrím medzi najšpinavších klientov.
Na semaforoch svietila červená, a tak som preskúmal kondómy. Boli neotvorené a nebola to moja značka. Podprsenku som tiež nedokázal identifikovať. Buď mi zlyháva pamäť alebo si Juraj tajne požičiava auto. A obaja sa tvárime, že ho učím šoférovať. Prišla mi správa od malej Hany: A nezabudni poslať vtip! A tie ponožky keby sa tak dali poslať cez mobil tiež! Túto noc zase určite nezaspím. Uhryzla ma taká milá veverička. Nikomu to nehovor! Skoro vôbec to nebolelo.
Zavolal som manželke, či tetanovka stačí proti veverici. Naložil som Juraja a nechal si vysvetliť prítomnosť podprsenky a prezervatívov v mojom aute. Keď sme boli so ženou na dovolenke, Juraj chodil do autoškoly s bláznivým inštruktorom. „On celú jazdu pretelefonoval s nejakou vešticou a pýtal sa jej, s ktorou ženou má žiť. Jedna žena bola baran a druhá panna. On bol kozorožec.“
„No zbohom. A za toto platíme?“
„A tú jednu našiel s iným inštruktorom v posteli a potom mi navrhol, že ak mám doma auto, mohli by sme tajne skočiť k nim domov. Akože, aby tá žena nevidela autoškolu. Tá jazda sa mi nezarátala a bol som aj v tuneli! Prvýkrát!“
„Takže mi chceš nahovoriť, že tieto veci patria tvojmu inštruktorovi a jednej z jeho žien?“
„Môžeš mi veriť. Alebo Akošovi.“ Nebol čas na detaily. Do auta nastúpila manželka s kufríkom injekcií a dezinfekcie. Celú cestu až do Hankinho tábora telefonovala so zdravotníčkou a preberali možnosti liečby od besnoty po alergiu. A ja som len pohľadom poďakoval Jurajovi, ktorý stihol zbaliť podozrivý materiál z dohľadu mojej manželky. Toto by nám nikdy neuverila.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite