Predseda vlády rétoricky nadnesene moralizuje v parlamente. Snaží sa tak zakryť skutočnosť, že s onou dámou, generálnou riaditeľkou dominantnej mediálnej firmy, strávil rodinnú dovolenku, a aj fakt, že práve on dal druhú šancu, a to vo funkcii riaditeľa „vonkajšej komunikácie“, bývalému šéfredaktorovi inkriminovaného nedeľníka, presne tomu pánovi, ktorý tiež musel kedysi odstúpiť pre nelegálne odposluchy svojich podriadených.
A majitelia firmy vypovedajú pred parlamentom o dôvere vo svojich zamestnancov, o žiadnom odpočúvaní nič nevedia. Aj šéf polície hlavného mesta je nakoniec nútený odstúpiť – po zverejnení svojich opulentných reštauračných kontaktov so zástupcom šéfredaktora toho istého inkriminovaného plátku. A navyše sa tento pán z bulváru nakoniec stáva jeho plateným poradcom (!) a to sa ešte nevie nič o podplácaní policajtov. Celá korupčná sága ešte zďaleka nie je na konci aj napriek tomu, že nedeľný bulvár skončil.
Vitajte v Palerme, povedali by si s aristokratickým úškľabkom Angličania, vždy takí povýšeneckí nad praktikami južnej Európy, keby... Ale toto by nadvihlo nejedno obočie aj v prefláknutej Sicílii. .politická pohroma
Veľká Británia teraz už takmer tri týždne zažíva politickú pohromu, smršť škandálu, aký nezažila od konca vojny. V strede pozornosti je News International mediálneho magnáta Ruperta Murdocha a jeho bulvárnej odnože, do ktorého osídiel sa postupne zaplietla polícia a značná časť politickej elity vrátane ročnej vlády Davida Camerona. Popri tom bledne aj strata prestíže bankárov a burziánov či škandály okolo finančných náhrad poslancov.
Čo sa stalo s najstaršou cnostnou a príkladnou demokraciou, že sa zaplietla s bulvárnymi novinármi najhrubšieho zrna, ktorí sa nielen prestali riadiť zákonmi, ale prekročili aj všetky hranice normálnej slušnosti? Ako sa mohla polícia, požívajúca všeobecnú dôveru a považovaná rovnako ako justícia za vrchol nestrannej apolitickosti a neúplatnosti, takto ušpiniť praktikami spoločenskej klaky?
Začalo sa to všetko celkom nenápadne kráľovským kolenom, keď bulvárny nedeľník The News of the World v roku 2005 zverejnil nevinnú správu o tom, že korunný princ William si narazil šľachu. Kráľovský palác vtedy upozornil políciu, že nie inak než nelegálnym odpočúvaním jeho hlasovej schránky, to sa to nikto nemohol dozvedieť. A skutočne – jeden súkromný investigatívec a jeden novinár boli usvedčení a museli si každý odsedieť pár mesiacov. Šéfredaktor týždenníka Andy Coulson podal síce demisiu, ako je tu zvykom, dušoval sa však, že o takých praktikách nič nevie, a firemný šéf celej korporácie pred tlačovou komisiou potvrdil, že ide o izolovanú záležitosť a takéto praktiky sú s kódexom firmy nezlučiteľné. Napriek mnohým pochybnostiam bol triviálny prehrešok rýchlo zabudnutý a nový vodca anglickej konzervatívnej opozície David Cameron dokonca pána Coulsona zamestnal vo funkcii svojho riaditeľa pre „komunikáciu“ a ako premiér si ho vlani vzal so sebou do vlády. Prečo?
Lebo anglickí politici všetkých strán boli ohromení tým, ako úspešne dlhé roky dokázal labouristický premiér Anthony Blair s pomocou bulvárnych novinárov zamestnávať a ovplyvňovať v Anglicku väčšinovú pravicovú tlač vo svoj prospech. Napokon, majsterkou v tejto úlohe bola aj „ľudová“ princezná Diana. Blairova éra sa dnes vníma ako vláda mediálnej komunikácie, vláda slov, nekončiacich sa zámerov a pustej rétoriky. Ako vláda „spin doctors“, ktorí vedia médiá správne nasmerovať, ale tiež ako vláda úplnej fiškálnej nezodpovednosti. Veď v čase najväčšieho rastu vytvorila najväčší dlh, relatívne väčší ako ten grécky alebo americký. .s bulvárom zadobre
Lenže: hoci ľavicový The Guardian objavil nepriame dôkazy, že mnohé celebrity a politici majú dôvodné podozrenia, že sú odpočúvaní, a aj napriek tomu, že premiér Gordon Brown dávno tušil, že správa o smrteľnej diagnóze jeho postihnutého syna bola získaná nelegálne, napriek tomu všetkému pozval Brown vtedajšiu šéfredaktorku (dnes trestne stíhanú) Rebeku Brooksovú z „News“ na pohreb. S bulvárom vždy len zadobre. A s mediálnym magnátom tiež. Nerozhoduje snáď on o výhercovi volieb a o popularite vlády? Anglickí politici prosto uverili konšpiratívnej teórii a najsilnejšia mediálna firma sa tak neoficiálne a nepriamo stala súčasťou vlády.
Aj preto premiérova obhajoba v parlamente obsahovala ono detinské – na adresu útočiacej opozície – a kto si začal? Hádam preto považoval šéf metropolitnej polície celú záležitosť za podružnú a odmietol indície odposluchov vyšetrovať.
Vo fungujúcej liberálnej demokracii musia byť mocenské úlohy prísne oddelené – politická opozícia, justícia, armáda, centrálna banka – a patria medzi ne aj nezávislé médiá. Beda, keď sa navzájom prepletú a začnú vytvárať oligarchiu.
Upadajúci anglický bulvár (náklady tlače za desať rokov klesli na polovicu) stále ešte odkrýva škandálne súkromie a korupciu politikov, je to jeho jediná legitímna úloha, na rozdiel od nášho, ktorý klamaním a neuveriteľnými výmyslami stratil zuby. To ostatné je len nechutná cena, ktorú platíme za nenormatívnu slobodu.
Kedykoľvek počujeme – je to o komunikácii – tú strašidelne sprofanovanú frázu, vedzme, že je to len smutné svedectvo o bezobsažnosti politiky a profanácii politikov. Autor je stály spolupracovník .týždňa.
A majitelia firmy vypovedajú pred parlamentom o dôvere vo svojich zamestnancov, o žiadnom odpočúvaní nič nevedia. Aj šéf polície hlavného mesta je nakoniec nútený odstúpiť – po zverejnení svojich opulentných reštauračných kontaktov so zástupcom šéfredaktora toho istého inkriminovaného plátku. A navyše sa tento pán z bulváru nakoniec stáva jeho plateným poradcom (!) a to sa ešte nevie nič o podplácaní policajtov. Celá korupčná sága ešte zďaleka nie je na konci aj napriek tomu, že nedeľný bulvár skončil.
Vitajte v Palerme, povedali by si s aristokratickým úškľabkom Angličania, vždy takí povýšeneckí nad praktikami južnej Európy, keby... Ale toto by nadvihlo nejedno obočie aj v prefláknutej Sicílii. .politická pohroma
Veľká Británia teraz už takmer tri týždne zažíva politickú pohromu, smršť škandálu, aký nezažila od konca vojny. V strede pozornosti je News International mediálneho magnáta Ruperta Murdocha a jeho bulvárnej odnože, do ktorého osídiel sa postupne zaplietla polícia a značná časť politickej elity vrátane ročnej vlády Davida Camerona. Popri tom bledne aj strata prestíže bankárov a burziánov či škandály okolo finančných náhrad poslancov.
Čo sa stalo s najstaršou cnostnou a príkladnou demokraciou, že sa zaplietla s bulvárnymi novinármi najhrubšieho zrna, ktorí sa nielen prestali riadiť zákonmi, ale prekročili aj všetky hranice normálnej slušnosti? Ako sa mohla polícia, požívajúca všeobecnú dôveru a považovaná rovnako ako justícia za vrchol nestrannej apolitickosti a neúplatnosti, takto ušpiniť praktikami spoločenskej klaky?
Začalo sa to všetko celkom nenápadne kráľovským kolenom, keď bulvárny nedeľník The News of the World v roku 2005 zverejnil nevinnú správu o tom, že korunný princ William si narazil šľachu. Kráľovský palác vtedy upozornil políciu, že nie inak než nelegálnym odpočúvaním jeho hlasovej schránky, to sa to nikto nemohol dozvedieť. A skutočne – jeden súkromný investigatívec a jeden novinár boli usvedčení a museli si každý odsedieť pár mesiacov. Šéfredaktor týždenníka Andy Coulson podal síce demisiu, ako je tu zvykom, dušoval sa však, že o takých praktikách nič nevie, a firemný šéf celej korporácie pred tlačovou komisiou potvrdil, že ide o izolovanú záležitosť a takéto praktiky sú s kódexom firmy nezlučiteľné. Napriek mnohým pochybnostiam bol triviálny prehrešok rýchlo zabudnutý a nový vodca anglickej konzervatívnej opozície David Cameron dokonca pána Coulsona zamestnal vo funkcii svojho riaditeľa pre „komunikáciu“ a ako premiér si ho vlani vzal so sebou do vlády. Prečo?
Lebo anglickí politici všetkých strán boli ohromení tým, ako úspešne dlhé roky dokázal labouristický premiér Anthony Blair s pomocou bulvárnych novinárov zamestnávať a ovplyvňovať v Anglicku väčšinovú pravicovú tlač vo svoj prospech. Napokon, majsterkou v tejto úlohe bola aj „ľudová“ princezná Diana. Blairova éra sa dnes vníma ako vláda mediálnej komunikácie, vláda slov, nekončiacich sa zámerov a pustej rétoriky. Ako vláda „spin doctors“, ktorí vedia médiá správne nasmerovať, ale tiež ako vláda úplnej fiškálnej nezodpovednosti. Veď v čase najväčšieho rastu vytvorila najväčší dlh, relatívne väčší ako ten grécky alebo americký. .s bulvárom zadobre
Lenže: hoci ľavicový The Guardian objavil nepriame dôkazy, že mnohé celebrity a politici majú dôvodné podozrenia, že sú odpočúvaní, a aj napriek tomu, že premiér Gordon Brown dávno tušil, že správa o smrteľnej diagnóze jeho postihnutého syna bola získaná nelegálne, napriek tomu všetkému pozval Brown vtedajšiu šéfredaktorku (dnes trestne stíhanú) Rebeku Brooksovú z „News“ na pohreb. S bulvárom vždy len zadobre. A s mediálnym magnátom tiež. Nerozhoduje snáď on o výhercovi volieb a o popularite vlády? Anglickí politici prosto uverili konšpiratívnej teórii a najsilnejšia mediálna firma sa tak neoficiálne a nepriamo stala súčasťou vlády.
Aj preto premiérova obhajoba v parlamente obsahovala ono detinské – na adresu útočiacej opozície – a kto si začal? Hádam preto považoval šéf metropolitnej polície celú záležitosť za podružnú a odmietol indície odposluchov vyšetrovať.
Vo fungujúcej liberálnej demokracii musia byť mocenské úlohy prísne oddelené – politická opozícia, justícia, armáda, centrálna banka – a patria medzi ne aj nezávislé médiá. Beda, keď sa navzájom prepletú a začnú vytvárať oligarchiu.
Upadajúci anglický bulvár (náklady tlače za desať rokov klesli na polovicu) stále ešte odkrýva škandálne súkromie a korupciu politikov, je to jeho jediná legitímna úloha, na rozdiel od nášho, ktorý klamaním a neuveriteľnými výmyslami stratil zuby. To ostatné je len nechutná cena, ktorú platíme za nenormatívnu slobodu.
Kedykoľvek počujeme – je to o komunikácii – tú strašidelne sprofanovanú frázu, vedzme, že je to len smutné svedectvo o bezobsažnosti politiky a profanácii politikov. Autor je stály spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.