KNIHA Fred Vargas: Muž s modrými kruhmi (Slovart, 2011)
Komisár Jean-Baptiste Adamsberg je rodák z Pyrenejí, ktorý však už roky žije a vyšetruje v Paríži. Je to samorast, ktorý nemá rád stromy („...boli mu ľahostajné, stačilo, ak sa na ne nepozeral.") a vlastne ani ľudí („Zato ľudia, tí ho niekedy vedeli nudiť!"). Jeho kolega Danglard je tichý alkoholik, od ktorého odišla žena a nechala ho so štyrmi deťmi. Fred Vargas (je to ona, Frédérique) píše detektívky s „literárnou" kvalitou. To znamená, že nejde len o napínavé hľadanie vraha, ale aj o text, ktorého čítanie je pôžitkom. Adamsberg a Danglard sa tentoraz pustia do pátrania ešte predtým, než sa stane zločin – teda ak za zločin nepokladáme kreslenie modrých kruhov na parížskych chodníkoch. Objavujú sa v nepravidelných intervaloch v rôznych častiach mesta. Danglard v tom nevidí nič zvláštne, Adamsberg však šípi zlo. Príbeh je zaľudnený zaujímavými postavičkami (odborníčka na morské živočíchy Mathilde, mimoriadnym intelektom obdarený slepec Charles Reyer, nešťastná pani Cléménce a ďalší), ozvláštený nečakanými dejovými zvratmi a prekvapujúcimi objavmi. Fred Vargas píše vecne a stručne, nezaťažuje čitateľa zbytočnými ornamentmi. Hoci vidí do hláv svojich postáv, prezradí vám len to, čo potrebujete vedieť. Ale späť k záhadným modrým kruhom: je ten, kto ich kreslí, vrah? A čo Mathilde, ktorá tvrdí, že ho videla? A Reyer, ktorý ho celkom určite nevidel?
.jk FILM Bunny a býk (Réžia: Paul King)
Čierna komédia je dobrý žáner, utrafiť však správnu mieru nebýva jednoduché. Scenárista a režisér Paul King vo filme Bunny a býk netrafil síce celkom-celkom do čierneho, ale nebol ďaleko od stredu. Hoci jedna rana bola dokonale presná, tá, ktorá sa týka výtvarného, vizuálneho prevedenia filmu, keď sa reálni herci ocitajú v divadelných, rozprávkových kulisách a červené hračkárske autíčko značky Trabant sa šinie po cestičkách akoby detskou rukou nakreslenej mapy, keď na dostihoch pretekajú animované plnokrvníky, lunapark pripomína hodinový stroj z Chaplinovej Modernej doby, model býka je kovový a leskne sa zlatom. Hrdina filmu Stephen vôbec nie je hrdinský. Už rok je zabarikádovaný vo vlastnom byte pripomínajúcom starinárstvo, možno archív. Stephen, duševne labilný, ohraničil svoje dni presnými pravidlami, aby sa mu pôda pod nohami nerozsypala. Medzi štyrmi múrmi má všetko – presne vymedzený čas, dĺžku, chuť, miesto – umývanie zubov, spánok, jedlo... Čosi však upokojujúci stereotyp naruší a Stephen sa v spomienkach (celkom živých) postupne vracia k jednotlivým epizódam bláznivej cesty naprieč Európou, na ktorú ho nahovoril priateľ Bunny (lámač ženských sŕdc, pijan, žrút a nepolepšiteľný stávkar). Cieľom putovania bolo zbaviť nesmelého Stephena panictva, trochu ho otužiť a rozveseliť – prostredníctvom postáv, ktoré dvaja priatelia stretávajú: krásna Eloisa, psíčkar a hromotĺk Attila, matador Javier, švajčiarska majiteľka penziónu... Frajer Luke sa napchával vajíčkami natvrdo, Bunny sa staví, že do seba naprace plnú misu krabov.
.zm KNIHA Marián Jaslovský: Dežo Ursiny – Pevniny a vrchy (Slovart, 2011)
Jaslovského biografia Deža Ursinyho vychádza už v treťom vydaní, doplnenom o rozhovory s jeho najbližšími spolupracovníkmi, a niet sa čomu čudovať. Dežova hudba ani po rokoch nestratila na kráse a získava si stále nových fanúšikov. Okrem toho táto kniha je asi najlepšou slovenskom biografiou, ktorá kedy vznikla o našom hudobníkovi. Publicistovi a hudobníkovi Mariánovi Jaslovskému k tomu, samozrejme, dopomohol bohatý život Deža Ursinyho, no táto kniha je úžasná v tom, že je skvele napísaná a rovnako je aj výživná. Dežo zomrel v roku 1995, ale jeho vplyv počuť dnes najmä v pesničkách mladšej generácie hudobníkov, ktorí vyrastali na jeho magických platniach. Pre tých, ktorí jeho tvorbu dobre nepoznajú, alebo si potrebujú doplniť znalosti o jeho zaujímavom, ale komplikovanom živote, sú Pevniny a vrchy tou najlepšou „bibliou“. Jediným mínusom tejto knižky sú hádam len hudobnovedné rozbory jednotlivých Dežových platní, ktoré sú pre obyčajných poslucháčov, vyznávajúcich krásu Ursinyho pesničiek, zbytočné. Skôr by sa na tomto mieste hodilo ponoriť sa do hravých a obrazných textov Dežovho dvorného spolupracovníka Ivana Štrpku. Ale možno aj nie. Načo sa rýpať v niečom, čo necháva voľnosť predstavivosti poslucháča. Krása piesní tandemu Ursiny-Štrpka tkvie aj v tom, že keď sa prebrodíte predsudkami, brániacimi prijať ich hudbu, vymykajúcu sa z pravidiel popmusic, otvorí sa vám nový svet. Táto knižka vám v tom môže pomôcť.
.pb
Komisár Jean-Baptiste Adamsberg je rodák z Pyrenejí, ktorý však už roky žije a vyšetruje v Paríži. Je to samorast, ktorý nemá rád stromy („...boli mu ľahostajné, stačilo, ak sa na ne nepozeral.") a vlastne ani ľudí („Zato ľudia, tí ho niekedy vedeli nudiť!"). Jeho kolega Danglard je tichý alkoholik, od ktorého odišla žena a nechala ho so štyrmi deťmi. Fred Vargas (je to ona, Frédérique) píše detektívky s „literárnou" kvalitou. To znamená, že nejde len o napínavé hľadanie vraha, ale aj o text, ktorého čítanie je pôžitkom. Adamsberg a Danglard sa tentoraz pustia do pátrania ešte predtým, než sa stane zločin – teda ak za zločin nepokladáme kreslenie modrých kruhov na parížskych chodníkoch. Objavujú sa v nepravidelných intervaloch v rôznych častiach mesta. Danglard v tom nevidí nič zvláštne, Adamsberg však šípi zlo. Príbeh je zaľudnený zaujímavými postavičkami (odborníčka na morské živočíchy Mathilde, mimoriadnym intelektom obdarený slepec Charles Reyer, nešťastná pani Cléménce a ďalší), ozvláštený nečakanými dejovými zvratmi a prekvapujúcimi objavmi. Fred Vargas píše vecne a stručne, nezaťažuje čitateľa zbytočnými ornamentmi. Hoci vidí do hláv svojich postáv, prezradí vám len to, čo potrebujete vedieť. Ale späť k záhadným modrým kruhom: je ten, kto ich kreslí, vrah? A čo Mathilde, ktorá tvrdí, že ho videla? A Reyer, ktorý ho celkom určite nevidel?
.jk FILM Bunny a býk (Réžia: Paul King)
Čierna komédia je dobrý žáner, utrafiť však správnu mieru nebýva jednoduché. Scenárista a režisér Paul King vo filme Bunny a býk netrafil síce celkom-celkom do čierneho, ale nebol ďaleko od stredu. Hoci jedna rana bola dokonale presná, tá, ktorá sa týka výtvarného, vizuálneho prevedenia filmu, keď sa reálni herci ocitajú v divadelných, rozprávkových kulisách a červené hračkárske autíčko značky Trabant sa šinie po cestičkách akoby detskou rukou nakreslenej mapy, keď na dostihoch pretekajú animované plnokrvníky, lunapark pripomína hodinový stroj z Chaplinovej Modernej doby, model býka je kovový a leskne sa zlatom. Hrdina filmu Stephen vôbec nie je hrdinský. Už rok je zabarikádovaný vo vlastnom byte pripomínajúcom starinárstvo, možno archív. Stephen, duševne labilný, ohraničil svoje dni presnými pravidlami, aby sa mu pôda pod nohami nerozsypala. Medzi štyrmi múrmi má všetko – presne vymedzený čas, dĺžku, chuť, miesto – umývanie zubov, spánok, jedlo... Čosi však upokojujúci stereotyp naruší a Stephen sa v spomienkach (celkom živých) postupne vracia k jednotlivým epizódam bláznivej cesty naprieč Európou, na ktorú ho nahovoril priateľ Bunny (lámač ženských sŕdc, pijan, žrút a nepolepšiteľný stávkar). Cieľom putovania bolo zbaviť nesmelého Stephena panictva, trochu ho otužiť a rozveseliť – prostredníctvom postáv, ktoré dvaja priatelia stretávajú: krásna Eloisa, psíčkar a hromotĺk Attila, matador Javier, švajčiarska majiteľka penziónu... Frajer Luke sa napchával vajíčkami natvrdo, Bunny sa staví, že do seba naprace plnú misu krabov.
.zm KNIHA Marián Jaslovský: Dežo Ursiny – Pevniny a vrchy (Slovart, 2011)
Jaslovského biografia Deža Ursinyho vychádza už v treťom vydaní, doplnenom o rozhovory s jeho najbližšími spolupracovníkmi, a niet sa čomu čudovať. Dežova hudba ani po rokoch nestratila na kráse a získava si stále nových fanúšikov. Okrem toho táto kniha je asi najlepšou slovenskom biografiou, ktorá kedy vznikla o našom hudobníkovi. Publicistovi a hudobníkovi Mariánovi Jaslovskému k tomu, samozrejme, dopomohol bohatý život Deža Ursinyho, no táto kniha je úžasná v tom, že je skvele napísaná a rovnako je aj výživná. Dežo zomrel v roku 1995, ale jeho vplyv počuť dnes najmä v pesničkách mladšej generácie hudobníkov, ktorí vyrastali na jeho magických platniach. Pre tých, ktorí jeho tvorbu dobre nepoznajú, alebo si potrebujú doplniť znalosti o jeho zaujímavom, ale komplikovanom živote, sú Pevniny a vrchy tou najlepšou „bibliou“. Jediným mínusom tejto knižky sú hádam len hudobnovedné rozbory jednotlivých Dežových platní, ktoré sú pre obyčajných poslucháčov, vyznávajúcich krásu Ursinyho pesničiek, zbytočné. Skôr by sa na tomto mieste hodilo ponoriť sa do hravých a obrazných textov Dežovho dvorného spolupracovníka Ivana Štrpku. Ale možno aj nie. Načo sa rýpať v niečom, čo necháva voľnosť predstavivosti poslucháča. Krása piesní tandemu Ursiny-Štrpka tkvie aj v tom, že keď sa prebrodíte predsudkami, brániacimi prijať ich hudbu, vymykajúcu sa z pravidiel popmusic, otvorí sa vám nový svet. Táto knižka vám v tom môže pomôcť.
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.