Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Vďaka nekonečnému štúdiu vysokej školy sa mi podarilo preplávať mladosťou bez riadneho pobytu na vojne. Napriek tomu sa môžem pochváliť, že som to v rámci „vojenskej prípravy", čo bola za komunizmu taká náhradná vojna počas štúdia na vysokej škole, raz dotiahol dokonca na veliteľa tanku.

Moje veliteľstvo malo pomerne  komický priebeh, keď sme s tankom jazdili po poli na cvičisku niekde za Prahou.  Ja ako veliteľ som dostával do slúchadiel rozkazy zase od svojho nadriadeného  veliteľa. Ale v obrovskom kravále, ktorý sa tým sovietskym tankom niesol, som v  slúchadlách počul maximálne nejaké útržky. Jediným šťastím bolo, že  vodičom tanku bol už skúsený vojak základnej služby, ktorý vedel, kadiaľ má s nami  ísť, takže sme obišli cvičisko tak, ako bolo našimi veliteľmi  naplánované.  Horšie to bolo s cvičnou streľbou, keď rozkazom nielenže nebolo rozumieť, ale z tanku nebolo nič vidieť. Takže sme síce nakoniec cvičný granát vypálili, ale  presne tak, ako sa to píše v humoristických románoch. Teda nie smerom k  maketám tankov nepriateľa – teda k tankovým jednotkám nemeckého bundeswehru a  americkej armády – ale smerom k veliteľskému stanovisku nášho plukovníckeho zboru, čo vraj boli tí najvybranejší ochlastovia a zelené mozgy, akí sa v Československej ľudovej armáde vyskytovali. „Prúser“ z toho bol veľký, najskôr to vyzeralo, že ma z celej vojenskej prípravy vyhodia, čo neznamenalo nič menšie,  ako namiesto jedného roka vysokoškolskej vojny dva roky a pekne so záklaďákmi.  Nakoniec ma zachránilo to, že už vtedy ma bavila zahraničná politika a keďže  som vedel počty zničených rakiet všetkých odzbrojovacích zmlúv medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vymenovať presne aj o šiestej ráno, uznali ma  zhovievavostihodným a z vojenskej prípravy ma nevyhodili. A potom prišiel November,  nová vysoká škola a dlhé štúdium, ktoré sa nakoniec podarilo natiahnuť až do  konca povinnej vojenskej služby.  To, že mladí chalani na Slovensku, v Česku, a teraz už aj v Nemecku nemusia tráviť rok či dva najkrajších rokov života na vojne, mi príde úplne v poriadku. Rovnako ako  to, že tá naša ani tá vaša armáda už nemajú stotisíce mužov v zbrani. Ale to, čo sa  deje so slovenskou, ale aj českou a ďalšími armádami našej časti Európy, mi príde už trochu príliš. Slovenská armáda, ktorá sa zmenšila na veľkosť jednej divízie  komunistických čias, teda útvaru, ktorý bol minimálne v každom kraji, naďalej vypúšťa vzduch. Po poslednom rokovaní vlády Ivety Radičovej sa síce neruší vojenské  letectvo, a tak si tých pár MiGov pre pocit, že máte čím brániť svoj vzdušný  priestor, zrejme necháte. Ale aby ste sa vošli do jedného percenta HDP na obranu,  teda približne polovice toho, na čo ste sa zaviazali pri vstupe do NATO, tak  pošlete do šrotu posledných tridsať tankov, ktoré si  slovenská armáda z tej pôvodnej tisícky ešte nechala. Príbeh, ktorý som zažil ja na vojenskej príprave,  tak už za pár rokov nebude môcť rozprávať žiadny nový vojak slovenskej armády, ibaže  by vám niekto nejaké tanky zapožičal. Pre krajinu, ktorá sa odtrhla od Česka v podstate  pre to, že Havel zrušil v Dubnici nad Váhom výrobu tankov a zatrhli ich  vývoz do Sýrie, Líbye a podobných štátov, je to veľmi veľká otočka. Nakoniec,  tanky zo Slovenska, spolu ich bolo 205, repasované práve v spomínanej Dubnici,  vyzbrojili vládne jednotky angolskej armády a rozhodli koncom deväťdesiatych rokov  dlhoročnú vojnu v tejto africkej krajine. Hneď po tankoch má prísť na rad slovenské  delostrelectvo, ktoré už má tiež len zlomok diel. A slávna húfnica Zuzana, jedno  z najlepších samohybných diel, ktoré má NATO vo svojej výzbroji, a ktoré sú v Afganistane na nezaplatenie, pôjde aj do šrotu.  Nechcem tej vašej premiérke krivdiť, ale možno by niekto mohol Ivete Radičovej  vysvetliť, na čo armáda vlastne je a že si ju ani taká krajina ako Slovensko,  obklopená vždy takými priateľskými a stabilnými krajinami ako Ukrajina, alebo Maďarsko,  predsa len nemôže dovoliť zrušiť. Aj keď by to bolo možno lepšie a čistejšie  riešenie než to, čo sa teraz so slovenskou armádou deje.  Autor je redaktor Lidových novín. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite