Minister Daniel Krajcer (SaS) pripravil zákon na zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov. Podľa jeho návrhu by sa mali zrušiť už od začiatku budúceho roka. Namiesto peňazí od ľudí a podnikateľov má nový telerozhlas financovať takmer výlučne štát, a to sumou minimálne 90 miliónov eur ročne. Kto sa práve potešil, že ušetrí 4,64 mesačne (a mnohí aj viac), teší sa predčasne. Zatiaľ to vyzerá skôr na čiarku jednej politickej strany, ktorá chce svojim voličom ukázať, že robí všetko pre to, aby plnila predvolebné sľuby -- aj keď práve v tomto okamihu sú nerealizovateľné. V štátnom rozpočte na budúci rok 90 miliónov pre RTVS nie je a táto suma nie je dokonca ani v pláne na rok 2013. Prečo sa teda minister tak ponáhľa?
V zozname doterajších ministrov kultúry Krajcer vyniká určite razantnosťou, akou sa púšťa do zmien. Keď pred rokom Krajcer prišiel s myšlienkou, že spojí rozhlas a televíziu, jeho slová vyznievali skôr ako utópia. Spojeniu nepredchádzali žiadne podrobné analýzy, ktoré by zhodnotili stav, alebo povedali jednoznačne, ako má spojenie vyzerať. Dnes je síce RTVS stále programovo slabá a na čele má vedenie, ktoré hovorí, že šetrí, kde sa len dá, ale rozhlas a televízia sú spojené. .hlavne razantne
Razantnosť, opäť bez veľkých analýz, nechýba ministrovi ani pri rušení poplatkov. Hovorí, že je to pokračovanie rozbehnutej reformy verejnoprávnych médií, a robí len to, čo si predsavzalo SaS pred voľbami a vláda prebrala do programového vyhlásenia vlády. Má to len jeden háčik – pri takom dôležitom zásahu do štátneho rozpočtu sa predpokladá opačný postup: najprv dohoda medzi koaličnými partnermi na konkrétnej sume, rokovania o stanovení výšky, a potom predložený zákon. Krajcer zvolil opačný postup. Návrh zákona je na svete a ľudia sa tešia, že budú odbremenení od verejnoprávnej dane, ktorá prejde na plecia štátu. Problém je len jeden – ministerstvo financií, NBS, ako aj Úrad vlády Krajcerovi odkazujú, že nesúhlasia. A ani peniaze na to v pokladnici nie sú.
„S predloženým znením materiálu nesúhlasím,“ napísal v pripomienkovom konaní minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) a dodal, že „vychádzajúc z makroekonomickej prognózy by výška príspevku v jednotlivých rokoch výrazne prekračovala kompenzáciu z dôvodu zrušenia úhrady za služby verejnosti.“ S návrhom vraj možno z finančného hľadiska súhlasiť až po dosiahnutí dohody o financovaní RTVS – a to až pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014.
„Na toto riešenie pri súčasných úsporných rozpočtových opatreniach nie je dostatok zdrojov,“ píše Úrad vlády a upozorňuje, že toto riešenie by bolo možné len na úkor inej rozpočtovej kapitoly. Úrad – podobne ako aj minister Mikloš -- upozorňuje aj na to, že taký postup môže zvýšiť obavy Európskej komisie o naše záväzky týkajúce sa Programu stability. Úrad vlády navrhuje celý návrh odložiť alebo upraviť účinnosť až od roka 2014, keď by už mal byť rozpočet konsolidovaný. .hral vabank
Odmietnutie asi nebolo pre Krajcera prekvapením. „Osobne som mal záujem, aby to bolo k 1.1.2012, zatiaľ sme však narazili na ministerstvo financií a zlý stav verejných financií. Pred nami sú ešte rokovania s ministerstvom financií, takže termín zrušenia úhrad za služby verejnosti je stále otvorený,“ tvrdil Krajcer v apríli tohto roka. Zrejme dátum zrušenia 1. január 2012 s nikým nekonzultoval a hral vabank. Napokon, veľa v ňom stratiť nemôže, skôr politicky stratia tí, čo budú musieť Krajcerov návrh zmietnuť na nejaké dva roky zo stola.
Záhadou je, ako Krajcer dospel k sume minimálnej výšky ročného príspevku pre RTVS. Podľa návrhu zákona výška príspevku bude 0,142 percent HDP spred dvoch rokov, minimálne 90 miliónov eúr. Prekvapená touto sumou ostala hlavne šéfka RTVS Miloslava Zemková. „Toto je vysoko reštriktívny model, neumožňuje žiadny rozvoj,“ povedala na zasadnutí Rady RTVS. „A ak my uvažujeme aj nad tým, že rast HDP je na Slovensku trvalý, a že dôjde k zvyšovaniu platieb, treba si uvedomiť, že aj nám sa zvyšujú vstupy, cena za energetické, ľudské zdroje, potrebujeme urobiť technologický a technický upgrade,“ tvrdí šéfka RTVS. „Pravdepodobne sa budeme musieť rozhodnúť pre nepríjemnú reštrikciu možno aj v programových zložkách,“ dodala Zemková.
Zaskočení rýchlosťou ostali aj niektorí koaliční partneri, ktorí hovoria, že síce aj oni sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale musia byť na to najprv v štátnej pokladnici peniaze. Jana Žitňanská (KDH) pripomenula, že minimálne očakávali o takom dôležitom kroku širšiu odbornú diskusiu, na základe ktorej by sa nastavila výška sumy z rozpočtu.
Z rušenia koncesionárskych poplatkov sa stala fraška. A v RTVS sa len bezmocne prizerajú na to, ako čoraz menej ľudí platí koncesie. Nečudo, keď niektorí politici už verejne avizujú rýchle zrušenie verejnoprávnej dane. Autorka je redaktorka Medialne.sk.
V zozname doterajších ministrov kultúry Krajcer vyniká určite razantnosťou, akou sa púšťa do zmien. Keď pred rokom Krajcer prišiel s myšlienkou, že spojí rozhlas a televíziu, jeho slová vyznievali skôr ako utópia. Spojeniu nepredchádzali žiadne podrobné analýzy, ktoré by zhodnotili stav, alebo povedali jednoznačne, ako má spojenie vyzerať. Dnes je síce RTVS stále programovo slabá a na čele má vedenie, ktoré hovorí, že šetrí, kde sa len dá, ale rozhlas a televízia sú spojené. .hlavne razantne
Razantnosť, opäť bez veľkých analýz, nechýba ministrovi ani pri rušení poplatkov. Hovorí, že je to pokračovanie rozbehnutej reformy verejnoprávnych médií, a robí len to, čo si predsavzalo SaS pred voľbami a vláda prebrala do programového vyhlásenia vlády. Má to len jeden háčik – pri takom dôležitom zásahu do štátneho rozpočtu sa predpokladá opačný postup: najprv dohoda medzi koaličnými partnermi na konkrétnej sume, rokovania o stanovení výšky, a potom predložený zákon. Krajcer zvolil opačný postup. Návrh zákona je na svete a ľudia sa tešia, že budú odbremenení od verejnoprávnej dane, ktorá prejde na plecia štátu. Problém je len jeden – ministerstvo financií, NBS, ako aj Úrad vlády Krajcerovi odkazujú, že nesúhlasia. A ani peniaze na to v pokladnici nie sú.
„S predloženým znením materiálu nesúhlasím,“ napísal v pripomienkovom konaní minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) a dodal, že „vychádzajúc z makroekonomickej prognózy by výška príspevku v jednotlivých rokoch výrazne prekračovala kompenzáciu z dôvodu zrušenia úhrady za služby verejnosti.“ S návrhom vraj možno z finančného hľadiska súhlasiť až po dosiahnutí dohody o financovaní RTVS – a to až pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014.
„Na toto riešenie pri súčasných úsporných rozpočtových opatreniach nie je dostatok zdrojov,“ píše Úrad vlády a upozorňuje, že toto riešenie by bolo možné len na úkor inej rozpočtovej kapitoly. Úrad – podobne ako aj minister Mikloš -- upozorňuje aj na to, že taký postup môže zvýšiť obavy Európskej komisie o naše záväzky týkajúce sa Programu stability. Úrad vlády navrhuje celý návrh odložiť alebo upraviť účinnosť až od roka 2014, keď by už mal byť rozpočet konsolidovaný. .hral vabank
Odmietnutie asi nebolo pre Krajcera prekvapením. „Osobne som mal záujem, aby to bolo k 1.1.2012, zatiaľ sme však narazili na ministerstvo financií a zlý stav verejných financií. Pred nami sú ešte rokovania s ministerstvom financií, takže termín zrušenia úhrad za služby verejnosti je stále otvorený,“ tvrdil Krajcer v apríli tohto roka. Zrejme dátum zrušenia 1. január 2012 s nikým nekonzultoval a hral vabank. Napokon, veľa v ňom stratiť nemôže, skôr politicky stratia tí, čo budú musieť Krajcerov návrh zmietnuť na nejaké dva roky zo stola.
Záhadou je, ako Krajcer dospel k sume minimálnej výšky ročného príspevku pre RTVS. Podľa návrhu zákona výška príspevku bude 0,142 percent HDP spred dvoch rokov, minimálne 90 miliónov eúr. Prekvapená touto sumou ostala hlavne šéfka RTVS Miloslava Zemková. „Toto je vysoko reštriktívny model, neumožňuje žiadny rozvoj,“ povedala na zasadnutí Rady RTVS. „A ak my uvažujeme aj nad tým, že rast HDP je na Slovensku trvalý, a že dôjde k zvyšovaniu platieb, treba si uvedomiť, že aj nám sa zvyšujú vstupy, cena za energetické, ľudské zdroje, potrebujeme urobiť technologický a technický upgrade,“ tvrdí šéfka RTVS. „Pravdepodobne sa budeme musieť rozhodnúť pre nepríjemnú reštrikciu možno aj v programových zložkách,“ dodala Zemková.
Zaskočení rýchlosťou ostali aj niektorí koaliční partneri, ktorí hovoria, že síce aj oni sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale musia byť na to najprv v štátnej pokladnici peniaze. Jana Žitňanská (KDH) pripomenula, že minimálne očakávali o takom dôležitom kroku širšiu odbornú diskusiu, na základe ktorej by sa nastavila výška sumy z rozpočtu.
Z rušenia koncesionárskych poplatkov sa stala fraška. A v RTVS sa len bezmocne prizerajú na to, ako čoraz menej ľudí platí koncesie. Nečudo, keď niektorí politici už verejne avizujú rýchle zrušenie verejnoprávnej dane. Autorka je redaktorka Medialne.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.