Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tvárou v tvár

.zuzana Mojžišová .časopis .týždeň doma

Keby sme žili na Západe, mohlo by niekomu napadnúť, že aférka okolo filmu Cigán a slovenských železníc je dobre vymyslený marketingový ťah. Dosť sa o tom popísalo, film sa v horúcej podobe dostal na stránky médií ešte pred premiérou.

Nežijeme na Západe. Tak sme sa aspoň potešili, že z rasizmu môžeme dôkazne obviniť konkrétne niekoho iného ako seba. A čo na to v Karlových Varoch aj v Richnave úspešný Šulíkov film?
On na to: v týchto zemepisných šírkach, dĺžkach a plytčinách je rasizmus rozšírený, obojsmerný a je to škoda. Viac než škoda. Je to prúser, z ktorého nevidno cestu von. Plahočíme sa v tom všetci, hoci mnohým to tak nepripadá.
Hlavný hrdina Cigána je rómsky chlapec Adam, skončil deviatu triedu, žije v typickej osade na Spiši, miluje krásku Julku, chodí trénovať boxovanie s miestnym farárom Michalkom, prísnym, ale empatickým, ochotným podať pomocnú ruku, Adam má rodičov, čo sa snažia žiť slušne, má psa. Adamova budúcnosť vyzerá – na dané pomery – vcelku ružovo. Až do chvíle, kým jeho otca nenájdu mŕtveho na ceste a mama sa nevydá – kvôli zabezpečeniu detí – za otcovho brata Žiga, celkom iného, úžerníckeho, panovačného, nebezpečného. Zrazu sa rodina triešti, je potrebné postarať sa o mladších bratov, Adam už nemyslí na školu,  snaží sa zarobiť, aby odbremenil matku... Legálnych ciest získať peniaze je málo, dreva na kúrenie tiež a zima dlhá a tuhá.
Snímka Cigán obsahuje tradičné „povinné“ cviky (nielen) hraných filmov s rómskou témou (či už v hlavnej, alebo vedľajšej úlohe): bujarú svadbu, muzikantov, veľkú lásku, trochu prikrášlenú chudobu (v skutočnosti je to strašidelnejšie), početné potomstvo, xenofóbne medzietnické vzťahy, ale aj vnútrokomunitné konflikty, krádež, návšteva bielych, auto vchádzajúce do osady, húfy všadeprítomných detí, moc peňazí, ostrý a špicatý nôž. Filmári s nami hrajú hru, kde mnohé karty poznáme (niekto naozaj, niekto iba sprostredkovane). Napriek tomu (alebo práve preto?) je to vzrušujúca partia, ktorej vyústenie – po tom, ako sa postupne všetky príbehové kruhy uzavrú – nepoznáme. V čom je teda Šulíkov film iný, čím prevyšuje väčšinu ostatných? Stavia sa k veciam tvárou v tvár, nekľučkuje. Diváka povznáša či uzemňuje autenticitou prostredia, jazyka, oblečenia...  a skvelými naturščikmi. (V celom filme, zdá sa, vystupuje jeden-jediný profík.)
Režisér povedal, že tento film chcel (okrem iného) nakrútiť preto, lebo o Rómoch málo vedel a chcel o nich vedieť viac. Tam sa možno skrýva tajomstvo Cigánovej kvality. Že sa Martin Šulík netváril ako ten chrobák Truhlík, čo má patent na rozum, všade bol a všetkému rozumie. Že nedával instantné odpovede a celkom neinstantné otázky. Že dával málo odpovedí a veľa sa pýtal.
Pátram, či je film Martina Šulíka (a ostatných tvorcov) v niečom univerzálny, či nesie posolstvo presahujúce našu malú teritoriálnu súčasnosť. Nachádzam nebývalý kus umeleckej poctivosti, priamosti a odvahy, nachádzam výstrahu pred rýchlymi, hoci väčšinovými myšlienkovými závermi, pred spôsobmi brechajúcich inštitucionálnych psov i pred strkaním pštrosích hláv do piesku. Cigán je výborný a slovenský, ale potrebujeme titulky, aby sme mu rozumeli. Titulky v podobe malých bielych písmen naspodku strieborného plátna, keď sa tam hovorí po rómsky, a v reálnom živote v podobe skúsenosti, tolerancie voči inakosti, vedomia súvislostí, v podobe občianskej zodpovednosti, historickej pamäti... Cigán. Slovensko 2011. Námet a scenár: Martin Šulík a Marek Leščák. Réžia: Martin Šulík. Kamera: Martin Šec. Hudba: Vladimír Godár. Hrajú: Ján Mižigár, Miroslav Gulvas, Attila Mokos, Miroslava Jarábeková, Ivan Mirga, Martin Hangurbadzo, Martina Kotlárová, Marie Oláhová a ďalší. 107 minút.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite