Doktrína tuskizmu spočíva v odsúvaní všetkých výraznejších ideí na okraj, pretože ohrozujú hlavný spoločenský prúd, ktorý sa musí brániť pred okrajovými a ideologickými nárokmi. Tak vyzerá politická línia na najbližšie voľby a možno, ak sa ukáže byť účinná, aj na dlhšie, dokedy bude prinášať zisk.
Aby premiér potvrdil túto prózu, potrebuje pridať trochu poézie. Preto hľadá nový pátos a predvádza divadelnú pokoru: kľaká si iba pred Bohom a národom. Odložil, aspoň zatiaľ, predtým tak často a ochotne vyhlasované litánie o modernizácii a európskosti. Nie preto, že by to zrušil, ale stratili pôvab a sviežosť.
Tusk, ako to zaznelo v jeho novoročnom príhovore, ale aj v iných rečiach, nepozná žiadny dôvod, aby nestál presne v politickom strede. Preto aj jeho údajný posun Občianskej platformy doľava, ako o tom píše konzervatívna tlač, vyplýva z faktu – ako to dokazujú posledné výskumy verejnej mienky, keď napríklad v otázke schvaľovania homosexuálnych zväzkov je až 54 percent populácie za – že názory Poliakov sa v tejto a ďalších spoločenských témach posunuli smerom k liberálnym a ľavicovým postojom. Takáto „ľavicovosť“ nemá preto väčší význam, ide prosto o zmenu kurzu Občianskej platformy, ktorá sama určuje, kde je stred.
Celé roky bol Tusk presvedčený, ako o tom neraz hovoril, že Poliaci sú v jadre konzervatívne a tradične založení ľudia, nie sú otvorení novým európskym trendom, a sám takým údajne bol. Teraz sa jednoducho hlási k novej väčšine, ktorá sa s dospievaním pokolenia narodeného v tretej republike (po roku 1990, pozn. red.), sekularizuje a prijíma civilizačné zmeny. Preto má dnes už preslávený výrok „nebudeme sa klaňať pred kňazom“ s ktorým sa spája patrón strany Právo a spravodlivosť Tadeusz Rydzyk, širší význam. Nepredstavuje typický ľavicový antiklerikalizmus, ale je výrazom toho, že hlavný spoločenský prúd sa pomaly vzďaluje náboženstvu. Klesá účasť na bohoslužbách a ako ukazuje nedávny prieskum, najmenej religiózne sú tie regióny, kde má Platforma najvyššiu podporu. Podobne aj jeho ďalší výrok – „Táto vláda sa dnes, a ak vyhráme, tak aj budúca vláda, nebude klaňať ani bankérom, ako to napríklad musí robiť Grécko a Portugalsko, ani odborárom,“ – má ukázať, že Tusk sa nespája so žiadnou skupinou a od nikoho nebude závisieť.
Tuskizmus je, skrátka, elastický. Môže byť obyčajný, zhrbený aj patetický, má svoju verziu na sviatky aj bežný deň. Niet v ňom vizionárstva, nevyzýva ľudí na veľké činy a ide tam, kde stojí masa. Autori sú redaktori poľského týždenníka Polityka, kde článok vyšiel. Krátené.
Aby premiér potvrdil túto prózu, potrebuje pridať trochu poézie. Preto hľadá nový pátos a predvádza divadelnú pokoru: kľaká si iba pred Bohom a národom. Odložil, aspoň zatiaľ, predtým tak často a ochotne vyhlasované litánie o modernizácii a európskosti. Nie preto, že by to zrušil, ale stratili pôvab a sviežosť.
Tusk, ako to zaznelo v jeho novoročnom príhovore, ale aj v iných rečiach, nepozná žiadny dôvod, aby nestál presne v politickom strede. Preto aj jeho údajný posun Občianskej platformy doľava, ako o tom píše konzervatívna tlač, vyplýva z faktu – ako to dokazujú posledné výskumy verejnej mienky, keď napríklad v otázke schvaľovania homosexuálnych zväzkov je až 54 percent populácie za – že názory Poliakov sa v tejto a ďalších spoločenských témach posunuli smerom k liberálnym a ľavicovým postojom. Takáto „ľavicovosť“ nemá preto väčší význam, ide prosto o zmenu kurzu Občianskej platformy, ktorá sama určuje, kde je stred.
Celé roky bol Tusk presvedčený, ako o tom neraz hovoril, že Poliaci sú v jadre konzervatívne a tradične založení ľudia, nie sú otvorení novým európskym trendom, a sám takým údajne bol. Teraz sa jednoducho hlási k novej väčšine, ktorá sa s dospievaním pokolenia narodeného v tretej republike (po roku 1990, pozn. red.), sekularizuje a prijíma civilizačné zmeny. Preto má dnes už preslávený výrok „nebudeme sa klaňať pred kňazom“ s ktorým sa spája patrón strany Právo a spravodlivosť Tadeusz Rydzyk, širší význam. Nepredstavuje typický ľavicový antiklerikalizmus, ale je výrazom toho, že hlavný spoločenský prúd sa pomaly vzďaluje náboženstvu. Klesá účasť na bohoslužbách a ako ukazuje nedávny prieskum, najmenej religiózne sú tie regióny, kde má Platforma najvyššiu podporu. Podobne aj jeho ďalší výrok – „Táto vláda sa dnes, a ak vyhráme, tak aj budúca vláda, nebude klaňať ani bankérom, ako to napríklad musí robiť Grécko a Portugalsko, ani odborárom,“ – má ukázať, že Tusk sa nespája so žiadnou skupinou a od nikoho nebude závisieť.
Tuskizmus je, skrátka, elastický. Môže byť obyčajný, zhrbený aj patetický, má svoju verziu na sviatky aj bežný deň. Niet v ňom vizionárstva, nevyzýva ľudí na veľké činy a ide tam, kde stojí masa. Autori sú redaktori poľského týždenníka Polityka, kde článok vyšiel. Krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.