O existencii tzv. konkurznej mafie, ktorá operuje na slovenských súdoch, prvýkrát informoval minister spravodlivosti Daniel Lipšic v roku 2004. V podobnom duchu sa vtedy niesla aj správa SIS. Ministerská kontrola narazila na krajských súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici na prípady, kde poslali sudcovia do konkurzu firmy aj bez splnenia kritérií – pričom konkurzného správcu vybrali mimo poradia.
Podľa Lipšica spolupracovali sudcovia a konkurzní správcovia na zmanipulovaných konkurzoch, cez ktoré tunelovali zdravé firmy, aj s finančnými skupinami. Tie si najskôr vyhliadli „vhodnú“ solventnú firmu, pričom sami v účelovo založených firmách vyrábali fiktívne pohľadávky. Pohľadávka spoločnosti A sa s cieľom zakrytia majiteľov posunula spoločnosti B, ktorá mala veľa dcérskych firiem. Takáto sieť firiem mala napríklad sídlo v obci Žihárec v polorozpadnutej budove. Podľa Obchodného registra ich na jednej adrese – pri jednom mene a totožnom konateľovi – boli desiatky. Ich konateľmi boli nastrčené osoby, tzv. biele kone – zväčša sociálne prípady, Rómovia či Vietnamci.
Jedna z takýchto firiem – veriteľov – vždy poslala do zdravej firmy dve žiadosti o zaplatenie s doručenkou. Keďže zdravá firma so svojím „veriteľom“ nikdy neobchodovala a pohľadávku nikdy nepodpísala, na listy nereagovala. Veriteľ preto poslal žiadosť na začatie konkurzu, ktorý sudcovia často vyhlásili bez splnenia podmienok. „Chýbali napríklad dôkazy o tom, že firma je v dlhoch, niekedy sa nenašla ani súvaha (výkaz ziskov a strát – pozn. red.) firmy,“ tvrdí zdroj, ktorý bol súčasťou ministerskej kontroly na súdoch.
A aké finančné skupiny mal na mysli Lipšic, keď hovoril o konkurznej mafii? „Jediná vec, ktorá mňa mrzí na zdravotnej reforme, je, že sa kreatívne k veľkým majetkom v zdravotníctve dostali práve tie finančné skupiny, voči ktorým sme v rezorte spravodlivosti napríklad v oblasti konkurznej mafie tak intenzívne bojovali," povedal v STV pred voľbami 2006. Na moderátorovu doplňujúcu otázku výrok spresnil: „Napríklad spoločnosť Penta." Aj za tento výrok ho finančná skupina v roku 2006 zažalovala. „Pojednávanie vo veci zatiaľ vytýčené nebolo. Vzhľadom na štádium, v akom sa nachádza prípad, sa k nemu nebudeme bližšie vyjadrovať," povedala Lea Krčmáriková z PR oddelenia Penty.
Lipšic inicioval ako minister spravodlivosti disciplinárne konanie voči ôsmim sudcom, ktorí sa mali podieľať na zmanipulovaných konkurzoch – väčšina obišla s miernejším trestom (napríklad zrážky z platu). Po voľbách 2006, keď sa stal šéfom rezortu Štefan Harabin (HZDS), boli disciplinárne konania zastavené. Kárne senáty v niektorých prípadoch rozhodli, že sudkyne pri výbere konkurzného správcu neporušili zákon.
Podľa Lipšica spolupracovali sudcovia a konkurzní správcovia na zmanipulovaných konkurzoch, cez ktoré tunelovali zdravé firmy, aj s finančnými skupinami. Tie si najskôr vyhliadli „vhodnú“ solventnú firmu, pričom sami v účelovo založených firmách vyrábali fiktívne pohľadávky. Pohľadávka spoločnosti A sa s cieľom zakrytia majiteľov posunula spoločnosti B, ktorá mala veľa dcérskych firiem. Takáto sieť firiem mala napríklad sídlo v obci Žihárec v polorozpadnutej budove. Podľa Obchodného registra ich na jednej adrese – pri jednom mene a totožnom konateľovi – boli desiatky. Ich konateľmi boli nastrčené osoby, tzv. biele kone – zväčša sociálne prípady, Rómovia či Vietnamci.
Jedna z takýchto firiem – veriteľov – vždy poslala do zdravej firmy dve žiadosti o zaplatenie s doručenkou. Keďže zdravá firma so svojím „veriteľom“ nikdy neobchodovala a pohľadávku nikdy nepodpísala, na listy nereagovala. Veriteľ preto poslal žiadosť na začatie konkurzu, ktorý sudcovia často vyhlásili bez splnenia podmienok. „Chýbali napríklad dôkazy o tom, že firma je v dlhoch, niekedy sa nenašla ani súvaha (výkaz ziskov a strát – pozn. red.) firmy,“ tvrdí zdroj, ktorý bol súčasťou ministerskej kontroly na súdoch.
A aké finančné skupiny mal na mysli Lipšic, keď hovoril o konkurznej mafii? „Jediná vec, ktorá mňa mrzí na zdravotnej reforme, je, že sa kreatívne k veľkým majetkom v zdravotníctve dostali práve tie finančné skupiny, voči ktorým sme v rezorte spravodlivosti napríklad v oblasti konkurznej mafie tak intenzívne bojovali," povedal v STV pred voľbami 2006. Na moderátorovu doplňujúcu otázku výrok spresnil: „Napríklad spoločnosť Penta." Aj za tento výrok ho finančná skupina v roku 2006 zažalovala. „Pojednávanie vo veci zatiaľ vytýčené nebolo. Vzhľadom na štádium, v akom sa nachádza prípad, sa k nemu nebudeme bližšie vyjadrovať," povedala Lea Krčmáriková z PR oddelenia Penty.
Lipšic inicioval ako minister spravodlivosti disciplinárne konanie voči ôsmim sudcom, ktorí sa mali podieľať na zmanipulovaných konkurzoch – väčšina obišla s miernejším trestom (napríklad zrážky z platu). Po voľbách 2006, keď sa stal šéfom rezortu Štefan Harabin (HZDS), boli disciplinárne konania zastavené. Kárne senáty v niektorých prípadoch rozhodli, že sudkyne pri výbere konkurzného správcu neporušili zákon.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.