.keď sme sa rozprávali na Pohode v roku 2008, pripravovala si svoj tretí sólový album a Lamb vyzeral ako uzavretá kapitola. O rok neskôr bol späť. Ako sa to stalo?
Máš pravdu. Lamb bol nejaký čas skutočne uzavretou kapitolou. V roku 2009 sme uvažovali o tom, že by sme mohli urobiť zopár koncertov – len tak, boli sme zvedaví, ako to pôjde. Na začiatku som opatrne súhlasila so šiestimi, nakoniec ich bolo asi tridsať! Počas týchto koncertov sme si uvedomili, ako sa náš zvuk za tie roky zmenil a rozhodli sme sa, že Andy preprogramuje viaceré staršie piesne a „zaktualizuje" ich pre živé vystúpenia. Myslím, že práve počas tohto procesu sme začali rozmýšľať nad tým, ako by nový Lamb mohol znieť. .svoj tretí album One Good Thing si nahrávala v Andyho domácom štúdiu...
Počas koncertného turné s Lamb som riešila dilemu, kde nahrať svoj album One Good Thing. Andy navrhol, aby som to urobila u neho. Vzhľadom na naše tradične ostré štúdiové polemiky počas nahrávania albumov Lamb som si najprv nebola istá, či je to dobrý nápad. Mala som celkom presnú predstavu, ako ten album nahrať (úplne minimalisticky, bez štúdiových trikov, s príjemným analógovým zvukom) a zdalo sa mi, že to ide proti tomu, ako je Andy zvyknutý pracovať. Uistil ma však, že rozumie, o čo mi ide a že sám sa posúva k takému štýlu práce. Nahrávanie bolo skvelé a na konci prišlo k „výmennému obchodu": napísala a nahrala som jeden track na album jeho sólového projektu Lowb. Myslím, že to bol rozhodujúci moment: začali sme pracovať na piesni Strong the Root a bola to evidentne „lambovská" pieseň. Od tej chvíle začal nový album Lamb vznikať sám od seba. .bola práca na albume 5 v niečom odlišná od predchádzajúcich albumov?
Najviac sa to podobalo na to, ako sme robili náš debutový album. Myslím, že to obdobie, keď sme obaja robili iba vlastné veci, nám umožnilo nový pohľad na Lamb. Obom sa nám zdalo, že náš zvuk sa postupom času príliš komplikoval a zahusťoval. Na prvom albume Lamb bola silná tá surová jednoduchosť a o tú nám išlo aj na novom albume. Obdobie ticha znamenalo, že nový album bol v istom zmysle novým narodením. .aký je hlavný rozdiel medzi Lamb 1996 a Lamb 2011?
Myslím, že sme za ten čas poriadne vyrástli. Na začiatku sme boli takí naivní! A obidvaja sme sa medzitým stali rodičmi a to človeka zmení viac než čokoľvek iné. .prečo ste sa rozhodli vydať album vo vlastnom vydavateľstve?
Naša desaťročná skúsenosť s major label bola jedným z hlavných faktorov rozpadu Lamb. Z hľadiska kreativity nie je nič horšie, než byť ovládaný ľuďmi, ktorých jediným záujmom sú výsledky predajnosti. .tvoje pesničky sú nesmierne intímne a emocionálne. Aký je to pocit, spievať ich pred davom ľudí?
Myslím, že som si za tie roky zvykla obnažovať svoju dušu na verejnosti. Sú piesne, ktoré by som nikdy na koncerte nezahrala, ale všetky piesne majú istú dávku poetickej licencie, ktorá mi umožňuje zachovať si od nich istý odstup a zároveň ich vždy znovu reinterpretovať. Je zaujímavé, že na albume 5 nie je ani jedna pieseň o láske. Posledné roky ma priviedli k zotázňovaniu všetkého a hlavne mojej tradičnej múzy – romantickej lásky. .ako bude vyzerať váš koncert na Pohode?
Keď sme začali skúšať nové piesne, nebola medzi nimi ani jedna, ktorú by sme chceli vynechať. Takže budeme hrať veľa nových pesničiek, ale samozrejme príde aj na staršiu „klasiku". Naše živé vystúpenia sme prispôsobili estetike albumu, takže na pódiu bude stáť trio, ktoré hralo úplne prvý koncert Lamb: Andy, ja a Jonny Thorne na base. .vieš o tom, že si jediná umelkyňa (mimo Slovenska a Česka), ktorá prichádza na Pohodu tretí raz?
Považujem to za obrovskú česť! Na Pohodu mám úžasné spomienky a veľmi sa teším, že tam znovu prídem. .ak by hudba Lamb bola stromom, kde by rástol?
Korene by mal vo viacerých v rôznych druhoch pôdy: v kamenistých pustatinách, na zelených lúkach, niektoré by boli mimo nášho sveta. Nie som si istá, či také miesto existuje, ale isté je, že tie korene by boli veľmi, veľmi silné. Viac o Lou Rhodes a skupine Lamb nájdete v pohodovej prílohe .týždňa.
Máš pravdu. Lamb bol nejaký čas skutočne uzavretou kapitolou. V roku 2009 sme uvažovali o tom, že by sme mohli urobiť zopár koncertov – len tak, boli sme zvedaví, ako to pôjde. Na začiatku som opatrne súhlasila so šiestimi, nakoniec ich bolo asi tridsať! Počas týchto koncertov sme si uvedomili, ako sa náš zvuk za tie roky zmenil a rozhodli sme sa, že Andy preprogramuje viaceré staršie piesne a „zaktualizuje" ich pre živé vystúpenia. Myslím, že práve počas tohto procesu sme začali rozmýšľať nad tým, ako by nový Lamb mohol znieť. .svoj tretí album One Good Thing si nahrávala v Andyho domácom štúdiu...
Počas koncertného turné s Lamb som riešila dilemu, kde nahrať svoj album One Good Thing. Andy navrhol, aby som to urobila u neho. Vzhľadom na naše tradične ostré štúdiové polemiky počas nahrávania albumov Lamb som si najprv nebola istá, či je to dobrý nápad. Mala som celkom presnú predstavu, ako ten album nahrať (úplne minimalisticky, bez štúdiových trikov, s príjemným analógovým zvukom) a zdalo sa mi, že to ide proti tomu, ako je Andy zvyknutý pracovať. Uistil ma však, že rozumie, o čo mi ide a že sám sa posúva k takému štýlu práce. Nahrávanie bolo skvelé a na konci prišlo k „výmennému obchodu": napísala a nahrala som jeden track na album jeho sólového projektu Lowb. Myslím, že to bol rozhodujúci moment: začali sme pracovať na piesni Strong the Root a bola to evidentne „lambovská" pieseň. Od tej chvíle začal nový album Lamb vznikať sám od seba. .bola práca na albume 5 v niečom odlišná od predchádzajúcich albumov?
Najviac sa to podobalo na to, ako sme robili náš debutový album. Myslím, že to obdobie, keď sme obaja robili iba vlastné veci, nám umožnilo nový pohľad na Lamb. Obom sa nám zdalo, že náš zvuk sa postupom času príliš komplikoval a zahusťoval. Na prvom albume Lamb bola silná tá surová jednoduchosť a o tú nám išlo aj na novom albume. Obdobie ticha znamenalo, že nový album bol v istom zmysle novým narodením. .aký je hlavný rozdiel medzi Lamb 1996 a Lamb 2011?
Myslím, že sme za ten čas poriadne vyrástli. Na začiatku sme boli takí naivní! A obidvaja sme sa medzitým stali rodičmi a to človeka zmení viac než čokoľvek iné. .prečo ste sa rozhodli vydať album vo vlastnom vydavateľstve?
Naša desaťročná skúsenosť s major label bola jedným z hlavných faktorov rozpadu Lamb. Z hľadiska kreativity nie je nič horšie, než byť ovládaný ľuďmi, ktorých jediným záujmom sú výsledky predajnosti. .tvoje pesničky sú nesmierne intímne a emocionálne. Aký je to pocit, spievať ich pred davom ľudí?
Myslím, že som si za tie roky zvykla obnažovať svoju dušu na verejnosti. Sú piesne, ktoré by som nikdy na koncerte nezahrala, ale všetky piesne majú istú dávku poetickej licencie, ktorá mi umožňuje zachovať si od nich istý odstup a zároveň ich vždy znovu reinterpretovať. Je zaujímavé, že na albume 5 nie je ani jedna pieseň o láske. Posledné roky ma priviedli k zotázňovaniu všetkého a hlavne mojej tradičnej múzy – romantickej lásky. .ako bude vyzerať váš koncert na Pohode?
Keď sme začali skúšať nové piesne, nebola medzi nimi ani jedna, ktorú by sme chceli vynechať. Takže budeme hrať veľa nových pesničiek, ale samozrejme príde aj na staršiu „klasiku". Naše živé vystúpenia sme prispôsobili estetike albumu, takže na pódiu bude stáť trio, ktoré hralo úplne prvý koncert Lamb: Andy, ja a Jonny Thorne na base. .vieš o tom, že si jediná umelkyňa (mimo Slovenska a Česka), ktorá prichádza na Pohodu tretí raz?
Považujem to za obrovskú česť! Na Pohodu mám úžasné spomienky a veľmi sa teším, že tam znovu prídem. .ak by hudba Lamb bola stromom, kde by rástol?
Korene by mal vo viacerých v rôznych druhoch pôdy: v kamenistých pustatinách, na zelených lúkach, niektoré by boli mimo nášho sveta. Nie som si istá, či také miesto existuje, ale isté je, že tie korene by boli veľmi, veľmi silné. Viac o Lou Rhodes a skupine Lamb nájdete v pohodovej prílohe .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.