Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dúfame, že to bude inšpirácia

.časopis .týždeň doma

Rozhovor s riaditeľkou organizácie Člověk v tísni, pobočka Slovensko Miroslavou Hapalovou o skúsenostiach s experimentálnym domom v Spišskom Podhradí.

.aký bol hlavný zámer slameno-hlineného domu v Spišskom Podhradí?
Chceli sme umožniť svojpomocnú výstavbu,  pretože jediná štátom podporovaná alternatíva voči nevyhovujúcemu bývaniu v osadách sú sociálne byty nižšieho štandardu. No tento program má viacero nedostatkov. Hlavný je, že ide o nájomné byty, a nebuduje sa tak vzťah k vlastnému bývaniu. Začali sme preto uvažovať o podpore individuálneho bývania, ktoré by vyhovovalo zdravotným štandardom, malo by približne rovnakú rozlohu ako byty nižšieho štandardu, s možnosťou pre obyvateľov si tam časom niečo pristaviť. Zároveň sme chceli, aby to bola nízkorozpočtová stavba, s využitím dostupných materiálov, ako je slama a hlina. Išlo nám aj o návrat k pôvodným typom domov, ktoré boli pre daný región v minulosti bežné. .má tento dom, prvý svojho druhu v rómskej osade, slúžiť ako príklad budúcej výstavby v iných častiach Slovenska?
Bol to experiment, či je to možné postaviť lacnejšie, či to spĺňa potrebné parametre. A to sa osvedčilo. Zvláštne bolo, že náš dom slúžil skôr ako vzor pre záujemcov zo stredných vrstiev. Zároveň sa ozvalo zopár samospráv, že by do toho išli. Tento typ výstavby si však vyžaduje asistenciu. .je to vhodné aj pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva?
S tým do toho naša organizácia išla, no to sa potvrdilo iba do určitej miery. .dôvod?
Preukázalo sa, že sociálne slabšie vrstvy sa usilujú „dotiahnuť“ aj štandardom bývania na strednú triedu. Slameno-hlinené technológie u nás ešte nie sú rozšírené, takže na začiatku to sprevádzali veľké pochybnosti. Museli sme budúcich obyvateľov domu veľmi presviedčať, ukazovať im podobné funkčné stavby. Vzali sme ich aj na Zaježovú, kde už také domy stoja. .čo povedali?
Prvýkrát som tam mala pocit, z ktorého som sa tešila, že získavajú vzťah k svojmu domu. Lebo videli, že to funguje. Všetko obzerali a komentovali: to ja si v mojom dome spravím inak. Na Zaježovej sa im trebárs nepáčili oblé tvary, dnes také cenené. Chceli mať všetko podľa pravítka, nech to vyzerá ako „normálny dom“. Béla, hlava rodiny, potom celú cestu naspäť na Spiš krútil hlavou: jak tote ludze možu tak žic? Tak ďaleko od sveta, v lese? (Smiech.) .preberali ste s Horváthovcami ich predstavy o dome v Podhradí?
Isteže. Robilo sa tam veľa prispôsobení podľa ich požiadaviek. Interiér, rozčlenenie izieb. Vyhodili pec, ktorú im postavil Dán Lars Keller. Pôvodne v projekte bola zelená strecha s nasadenými rastlinkami a proti tomu protestovali. .brali to ako niečo menejcenné?
Spočiatku áno. Neskôr, keď sa tam dalo bývať, už nie. Chodilo tam veľa televíznych štábov, ktoré ich nakrúcali, aj zo zahraničia. Dnes už si ten dom osvojili, spočiatku sa však za bývanie „v slame a blate" hanbili. Preto sa domnievam, že táto technológia bude vhodnejšia na sociálnu výstavbu, až keď sa rozšíri aj medzi bežnou strednou triedou. .čo je z tohto príbehu použiteľné?
Dúfame, že to bude inšpirácia. Pri stavbe domu v Podhradí dobrovoľne pomáhali aj Rómovia z Roškoviec, kde naša organizácia pôsobí. Keď videli, že je to lacnejšie, na výstavbu aj na prevádzku, veľmi ich to zaujalo. Záujemcom ochotne poskytneme kompletný projekt. Je súčasťou inštruktážneho CD, ktoré sme vydali a dávame ho samosprávam aj individuálnym stavebníkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite