Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Hnev a nutnosť
Grécky parlament, v ktorom majú väčšinu vládni socialisti, zložil druhú skúšku, ktorú mu stanovil premiér George Papandreu. Veľmi tesnou väčšinou odsúhlasil úsporné opatrenia. Tie rozhnevali veľkú časť gréckych občanov, no boli podmienkou získania ďalšej časti európskej finančnej pomoci pre Grécko, ktoré sa potáca na kraji štátneho bankrotu. Pôvodná finančná pomoc nestačila na pokrytie potrieb krajiny, pretože komerčné pôžičky sa pre Atény stali prakticky nedostupné – a práve komerčné pôžičky museli Atény používať na splácanie existujúcich ťaživých dlhov. Keby tieto dlhy nesplatili, štát by musel vyhlásiť platobnú neschopnosť. Európska únia, pre ktorú je predstava krachu jednej z euroekonomík priam desivá, dáva Grécku ešte jednu šancu. A Grécko ju zatiaľ využíva – jednak odhlasovaním škrtov v parlamente, jednak tým, že George Papandreu sa ešte pred hlasovaním o škrtoch pokúsil zmierniť hnev občanov reštrukturalizáciou vlády (v jej rámci odvolal aj ministra financií). Veľmi ho, pravdaže, nezmiernil.
Čo bude teraz nasledovať? Podľa plánu bude Grécko znižovať svoje verejné výdavky a zároveň sa odhodláva vybrať viac na daniach. Už tento rok sa teda zvýšia dane, zníži sa hranica nezdaniteľného príjmu z 12-tisíc na 8-tisíc eur, vzrastú dane z nehnuteľností. DPH poletí z 19 percent na 23, z 11 percent na 13 a z 5,5 percenta na 6,5. Reštaurácie a bary sa zo strednej kategórie DPH presunú do najvyššej, dôjde k eliminácii niektorých daňových výnimiek, a, ako to už býva, vzrastú dane z pohonných látok, z cigariet a z alkoholu. Verejný sektor čaká znižovanie platov približne o 15 percent. Platy v štátnych podnikoch klesnú o 30 percent. Chystá sa rozsiahla privatizácia, ktorá má vláde do roku 2015 priniesť 50 miliárd eur. Z čoho? Z predaja Helénskej poštovej banky, z podnikov spravujúcich prístavy v Pireu a Tesalonikách, z desiatich percent Helénskeho Telecomu, ktorý má asi za 400 miliárd eur dostať Deutsche Telekom. A to ešte nebude všetko. Gréci to vedia, a kým sa v Aténach minulý týždeň bojovalo na uliciach, lietali Molotovove koktaily a policajti chránili budovy gréckych i európskych centrálnych inštitúcií, pre dym nebolo do gréckej budúcnosti veľmi vidieť. Delfská veštiareň by asi z nej tiež veľmi múdra nebola.
.mg Opasky
Keď šetriť, tak šetriť. Britský parlament odhlasoval zníženie sumy určenej na verejné povinnosti kráľovskej rodiny. Minister financií George Osborne pri tejto príležitosti vyhlásil, že kráľovskej rodine sa bude „dariť tak dobre, ako sa darí ekonomike“. Kráľovná zatiaľ neprotestuje v uliciach, ale zato 30. júna vstúpili do jednodňového generálneho štrajku pre znižovanie dôchodkov učitelia v Anglicku a Walese.
.mg Reformy?
Maročania sa chystajú na referendum o ústavných dodatkoch a reformách, ktoré navrhuje kráľ Muhammad VI. Reformy by čiastočne zmiernili kráľovskú moc, odovzdali by viac právomocí premiérovi i parlamentu. Kráľ sa však nevzdá kontroly nad bezpečnosťou a zahraničnou politikou krajiny. Reformy sú výsledkom ľudových požiadaviek Hnutia 20. februára, ktoré sa inšpirovalo jazmínovými revolúciami v regióne.
.mg Menia Kubu
Katolícka cirkev na Kube zväčšuje svoje verejné angažovanie. Po prepustení 126 politických väzňov, kde bola nápomocná, teraz spúšťa špeciálne kurzy na riadenie malých podnikov a družstiev. Kurzy sa budú konať na univerzite v Havane a v Španielsku. Angažovanie cirkvi má pre Kubu pozitívne dôsledky, existujú však aj riziká, najmä kvôli spolupráci s komunistami.
.jd Poľsko na čele
Poľsko je od 1. júla predsedajúcou krajinou EÚ. Najmocnejší štát východnej Európy chce oživiť východné partnerstvo, energetickú bezpečnosť a hovoriť o rozpočte. O eure sa však bude rozhodovať bez Varšavy. Poľsko čakajú voľby, čo zrejme posilní premiéra Tuska, ktorý sa cíti vo forme. „Občianska platforma je ako demokracia. Nie je ideálna, ale nič lepšie neexistuje,“ vyhlásil.
.jd Európska daň
José Manuel Barroso predstavil návrh rozpočtu EK na roky 2014 až 2020. Návrh si už vyslúžil kritiku za malé úspory. Navyše komisia chce zvýšiť svoju nezávislosť od členských štátov zavedením európskej DPH na úrovni 1 percenta a dane z finančných transakcií. Vlastné daňové príjmy by tak mohli tvoriť do budúcnosti až tretinu príjmov Bruselu. Návrh odmietla Veľká Británia, podľa ktorej by nové dane ďalej znížili konkurencieschopnosť Európskej únie.
.lk
Leon Panetta/
Roberta Gatesa na čele amerického rezortu obrany nahradil bývalý šéf CIA, syn prisťahovalcov z talianskej Kalábrie, politológ, právnik, vojak, kongresman a bývalý republikán. Je názorovo blízky prezidentovi Obamovi a očakáva sa, že s ním bude rokovať hladšie. David Petraeus/
Generál Petraeus, dosiaľ veliteľ spojencov v Afganistane, sa stáva šéfom CIA namiesto Panettu. Niektorí jeho menovanie vyhlásili za odsun na menej aktívne pôsobisko. Prezident Obama vraj nepotrebuje veľmi populárneho generála v Pentagóne, kde by mohol byť Petraeus jeho oponentom. Martine Aubryová/
Francúzska exministerka práce za socialistov kandiduje za prezidentku. Dúfa, že osloví nielen ľavicu, ale aj stredovejších voličov, ktorých sklamal Nicolas Sarkozy. Do volieb ide prakticky ako náhradníčka Straussa-Kahna, ten však po najnovšom vývoji jeho prípadu môže ešte zamiešať karty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite