Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Požehnané pivo

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Ak sa nejaký váš známy zasníva pri slove Brusel, neľakajte sa. Nemusí to byť hneď vybíjaný byrokrat, len obyčajný labužník. Toto mesto má viac reštaurácií s michelinskou hviezdou ako Paríž a v krčmách najlepšie pivo na svete.

Volá sa trapistické a svoje meno získalo vďaka mníchom, ktorí ho už od stredoveku vyrábajú podľa tajných receptúr.  Spomedzi osemsto druhov pív, ktoré sa v Belgicku vyrábajú, vyniká úplne všetkým. Chuťou, vôňou, farbou a najmä silou. Pri každoročnom súboji o najlepšie pivo na svete sa na popredných priečkach točia práve trapistické pivá.
Cisterciánsky rád prísnej observancie v La Trappe založil priateľ kardinála Richelieu Armand-Jean Bouthillier de Rancé. Pôvodne rozpustilý muž sa po smrti svojej milovanej manželky uzavrel do seba a rozhodol sa niečo urobiť s nepodareným životom mníchov, ktorí v tom čase boli skôr symbolom žobrania a bezuzdného pitia než tichého rozjímania nad všehomírom. Stal sa teda opátom nového rádu, ktorému vymyslel veľmi prísne pravidlá. Mnísi v jeho novom kláštore nesmeli jesť mäso, biely chlieb, víno, museli neustále pracovať a do toho všetkého zarputilo mlčať, aby tak lepšie precítili prítomnosť Najvyššieho. Mnísi si na chod svojho kláštora museli zarábať vlastnou prácou a medzi ňu patrila zhodou okolností aj výroba kvasinkového piva. Túto výrobu nasledujúce storočia ustavične zdokonaľovali až tak, že v dnešných dňoch chodia do trapistických kláštorov zájazdové autobusy plné nadšených pivárov na delikatesné ochutnávky.
Pravosť trapistického piva stráži Medzinárodná trapistická asociácia, ktorú si mnísi založili v roku 1997, aby sa ich meno nemohlo používať na hocijaké komerčné kvasinkové pivo, čo bolo dovtedy bežnou praxou. Vymysleli si teda dnes už svetoznáme čierne šesťuholníkové logo a zaviedli prísne výrobné pravidlá. Pivo musí byť vyrobené za múrmi kláštora priamo mníchmi alebo pod ich dozorom, pivovar, spôsob výroby a jeho komerčné využitie musí byť podriadené mníšskej komunite a zisk z predaja použitý na chod kláštora a charitu. Pri pití trapistického piva sa teda v žiadnom prípade nemusíte cítiť previnilo. Ba práve naopak.
Na svete existuje už len sedem kláštorov, kde sa trapistické pivo varí a mlčaním sa uchováva jeho recept. Šesť z nich sa nachádza v Belgicku – Orval, Chimay, Rochefort,Westvleteren, Westmalle a Achel. Jeden jediný je za hranicami v Holandsku a volá sa Koningshoeven. Každé z nich má inú chuť a celkom inú prípravu. Líšia sa už tým, že ako základ sa využíva voda priamo zo starých kláštorných studní. Tá je, pochopiteľne, v každom z nich iná.
Jednotlivé pivá sa delia podľa sily do troch skupín a každý kláštor ich označuje inak. Rochefort používa čísla 6, 8 a 10,  iné kláštory označenie odvodené od Svätej Trojice – enkel, dubbel a tripel. Ak ste ešte trapistické pivá nepili a z roztopašnosti si otvoríte Rochfort desinu s tým, že však je to len taká desinka, čakajte pekný nášup. Už šestka je taká silná, že ju pokojne môžete porovnávať s vínom. Napokon, labužníci naozaj pri opisovaní trapistických pív používajú slovník podobný tomu someliérskemu.
Mnísi si v kláštoroch vyrábajú ešte jedno pivo, úplne slabučké a volajú ho páterské. Môžu ho piť aj oni, ale len na výročné sviatky. Toto pivo sa dá ochutnať iba v ich kláštoroch. Rovnako, ako aj ostatné produkty s trapistickým logom – syry a domáci chlieb. Predtým, ako do takého kláštora vyrazíte, podrobne si naštudujte jeho návštevné pravidlá. Do niektorých je vraj ženám vstup prísne zakázaný. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite