Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nikto im nepomáha?

.časopis .týždeň doma

Rok po povodniach a zosuvoch tvrdia niektorí občania najviac postihnutej obce Nižná Myšľa, že sa na nich všetci vykašľali. Ide o oprávnený pocit tých, čo prišli o dom a sú frustrovaní zo života v kontajneri?

.katastrofálna a beznádejná situácia – podobnými výrazmi sa to len hemží v liste, ktorý poslalo 13. júna premiérke Radičovej občianske združenie Občan v tiesni – Nižná Myšľa. Od 1. júna 2010, keď sa v obci zosunul prvý rodinný dom (neskôr ich zbúrali 37), údajne samospráva aj štát zlyhali. Náhradné bývanie, teda dnešné kontajnery, ktoré darovali rôzne mestá a firmy, si zabezpečovali postihnutí občania sami. Štát dodnes nerealizoval práce na stabilizácii svahu a zosuvy pokračujú. Katastrofe sa podľa členov združenia dalo predísť, ak by sa prihliadalo na geologické prieskumy, ktoré pred ňou dlhodobo varovali.
„Títo občania sa stali nechceným elementom, nikto o nich neprejavil záujem. Zo sľubov vlády sa stal trhací kalendár. Pôvodne sľúbili, že nám postavia domčeky, potom malo ísť iba o spoluúčasť, neskôr už nespomínali domčeky, ale finančnú pomoc vo výške 20-tisíc eur, z ktorej napokon ostalo 13-tisíc eur z rezervy pani premiérky, za čo jej veľmi pekne ďakujeme. Občania si za tie peniaze kúpia maličký pozemok a stan,“ tvrdí ironicky hlavný predstaviteľ združenia poškodených občanov Peter Cengeľ. Ostré slová padali na stretnutí s médiami prvý júnový týždeň aj z úst ďalších občanov. Okrem toho „sa im zdá“, že financie z charitatívnych  zbierok boli, ak nie zneužité, tak zle využité. Na otázku redaktora TASR, či dostali sľúbených 25-tisíc zo zbierky Človeka v ohrození povedali, že nie, že je to bublina. .spoločná databáza
 Autor tohto článku je aj predsedom združenia Človek v ohrození. Po prvé, nijakých ďalších 25-tisíc od tejto organizácie občania v Nižnej Myšli nemajú dostať. Ide o dezinformáciu, ktorá sa objavila na stránke Úradu vlády. Ten ju vzápätí dementoval a štyri partnerské humanitárne organizácie – Človek v ohrození, Člověk v tísni, pobočka Slovensko, Slovenská katolícka charita a Konferencia biskupov Slovenska – vydali v tomto zmysle tlačovú opravu. Celkové škody na Slovensku po povodniach a zosuvoch boli vyčíslené na približne 600 miliónov eur, pričom výnos všetkých verejných zbierok dosiahol 3 milióny. Pochopiteľne, nemohli všetci dostať výpomoc v plnej výške škody.
Po druhé, podľa spoločnej metodiky štyroch organizácií bol strop finančnej výpomoci stanovený na 20-tisíc eur v prípade zničeného domu. A po tretie, charitatívne organizácie vlani v lete vytvorili spoločne s ďalšími vyhlasovateľmi verejných zbierok (nadácie médií, banková asociácia, koncert Pomôže celé Slovensko a iní) historicky prvú spoločnú databázu príjemcov pomoci – podľa mena, adresy a výšky finančnej pomoci, do ktorej sa zapojilo trinásť organizácií. Tá umožnila mať prehľad, kto komu koľko dal. Štyri spomínané organizácie vďaka tejto databáze dorovnávali aj v Nižnej Myšli príspevky do výšky 20-tisíc eur. Metodika obsahovala aj princíp, že ak bol dom poistený a plnenie presiahlo 40-tisíc eur, výpomoc už charitatívne organizácie neposkytli. .zábudlivosť?
„Dostala som od charity iba asi dva a pol tisíca eur,“ tvrdila pred kamerami jedna z poškodených, Renáta Orlovská, keď nedávno do obce zavítala oprávnene nahnevaná premiérka. Spoločná databáza však preukazuje, že dostala aj ďalších 17 536 eur – od Komunitnej nadácie Bratislava, zbierky Pomôže celé Slovensko, Slovenskej bankovej asociácie, Slovenskej katolíckej charity a Slovenského červeného kríža. Podobne si „nepamätal“ na celkovú výšku pomoci, ktorú dostal, ani Peter Cengeľ. Pri stretnutí s premiérkou pred médiami hovoril o „iba asi o dvoch tisícoch eur od charity“. Jeho rodina pritom dostala 22 676 eur od TA3, nadácie Orange, zbierky Pomôže celé Slovensko, Slovenskej bankovej asociácie a Slovenskej katolíckej charity
Všetko je teda inak. Nižná Myšľa nebola obec, ktorej sa pomohlo najmenej, ale najviac. Zástupca starostu Radoslav Bujdoš pripomína dôležitý fakt: „Bolo tu veľa darov, o ktorých sa nevie. Od podnikateľov, čo prišli krátko po zosuvoch a nezištne pomáhali.“ Občania nijakej inej obce nedostali okrem pomoci zo zbierok aj 13-tisíc eur z rezervy premiérky. V súčte teda minimálne 33-tisíc eur. Sťažnosti, že ani za to si nový dom nepostavia, azda netreba komentovať. Ešte raz: ide o výpomoc, nie o odškodnenie v plnej miere. Obec a občania dostali 650-tisíc eur od premiérky (aj na infraštruktúru a iné projekty), jednotlivé poškodené domácnosti dostali ďalších 650-tisíc zo zbierok a 142-tisíc eur ako okamžitú pomoc od štátu: v súčte sem teda smerovalo 1,5 milióna eur. Ďalších najmenej 300-tisíc eur dostali občania od poisťovní a ministerstvo životného prostredia sľubuje 2,5 milióna eur na sanačné opatrenia. Tie však neumožnia stavať nanovo zničené domy, môžu však zachrániť pred novými zosuvmi tie domy, ktoré ešte stoja.
List premiérke napísala aj organizátorka koncertu v STV Pomôže celé Slovensko z júla 2010 Mária Vaškovičová, ktorá jeho výnos smerovala najmä do Nižnej Myšle. Dnes netají sklamanie: „Bývalý starosta pán Karvanský ma informoval, že nehodlá opäť kandidovať, pretože sa veľmi sklamal v občanoch obce. Finančné dary, ktoré im boli poskytnuté,  mnohí nevyužili na to, aby riešili svoje bývanie kultúrnym spôsobom, napríklad počiatočným prenájmom. Rozhodli sa ustavične zakrývať a zahmlievať pomoc z rôznych zdrojov.“ .verejný záujem
 Frustrácia tých, čo žijú v kontajneroch bez jasnej perspektívy, je do istej miery pochopiteľná. Spor v rozhnevanej obci kulminoval p otom, čo niektorí občania,  združení okolo Petra Cengeľa, navrhli výkup pozemkov, na ktorých dnes stoja kontajnery a ktoré sú ako jediné vhodné na výstavbu domov – vo verejnom záujme. Najprv narazili na neochotu ich vlastníkov a prehnanú cenu. Neskôr sa s väčšinou z nich dohodli na cene 13 eur za štvorcový meter. Nevedia sa však pohnúť z miesta, pretože majú pocit, že obec sa postavila proti nim. A žiadajú o pomoc pri rokovaní s úradmi aj vládu.
„Chceme ako združenie sceliť a vykúpiť pozemky na budúcu výstavbu,“ hovorí Cengeľ a dodáva: „To sa dá urobiť iba vo verejnom záujme, na čo máme tri právne analýzy. Už sme u notára podpísali kúpne zmluvy s väčšinou vlastníkov, s cenou súhlasili. Ak sa vyhlási verejný záujem, čo požadujeme, tak peniaze za pôdu neznámych vlastníkov uložíme do depozitu Slovenského pozemkového fondu s tým, že ak sa vlastníci nájdu, budú im vyplatené. Je to bežný postup.“
S tým však nesúhlasí starosta obce Ľudovít Grega: „Obecné zastupiteľstvo jednohlasne odmietlo vyhlásiť verejný záujem a vyvlastňovať. Verejným záujmom podľa nás nie je postavenie rodinného domu, ale stavby ako priehrada, diaľnica alebo vodovod.“
Jedna z poškodených, Helena Kmetzová, za postojom obce vidí zámer dostať ľudí a kontajnery z pozemkov preč: „Som tu jediná rodáčka, poznám tunajšiu mentalitu, Cengeľ aj ostatní sú prisťahovalci. Vlastníci pozemkov majú s pozemkami iné plány, chcú ich pre seba ako stavebné parcely, lenže za vyššiu cenu. Ja som tu stratila dom dvakrát. Raz, keď mi padol a druhýkrát, keď som prišla o ilúzie o rodákoch.“
Zhrnuté: inde ako na týchto pozemkoch tí, čo prišli o domy, v Myšli stavať nemôžu. Kontajnery tu môžu byť podľa zmluvy do konca budúceho roka. Čo potom? To nikto nevie, mnohí poškodení však už rezignovali a hľadajú si bývanie inde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite