V roku 1987 sa Ďuďo (náš spevák) vrátil zo školského výmenného pobytu z NDR a na kazete doniesol niečo, čo sme ešte nepočuli. Bola to platňa skupiny The Cure – Head on the door. V tom čase som počúval väčšinou hitparádové hity z rakúskej stanice Ö3, kde sa našli aj silné veci, ako napríklad Depeche Mode, alebo slovenskú pop music na LP platniach (Banket bol výborný!), no nikdy dovtedy som nebral hudbu ako celok. The Cure boli ako z inej planéty, a to nie len samotnou hudbou, ale aj úplne iným zvukom, aký som dovtedy počul a tiež imidžom.
To album by sa dalo označiť skôr za veselšiu časť cureovskej diskografie. Skladby, ako Push, A Night Like This, In Beetwen Days, alebo Close To Me sú pre mňa nadčasové, môžem ich počúvať kedykoľvek. Ide z nich niečo, čo sa nevytráca ani po rokoch. Ďalšou vecou, ktorá ma dostala, bol hlas, spev a vlastne celkový prejav Roberta Smitha. Robert je z ako inej planéty dodnes. V tom čase sme si začali zháňať ďalšie nahrávky, dostali sme sa aj k prvým videám a naraz sme The Cure úplne prepadli.
V Bratislave bola v tom čase celkom slušná základňa cureákov, takže to nebol žiadny problém. Postupne sa cez nich objavovali kapely ako The Smiths, Pixies, Cocteau Twins, Dead Can Dance či The Mission. Vtedy niekedy sme založili HEX a bolo celkom prirodzené, že sme čerpali zo zvuku a harmónií kapiel, ktoré sme práve objavovali, no hlavnou inšpiráciou bol The Cure a ich platňa Head On The Door. U Ďuďovho suseda v panelákovom byte sme nahrali naše prvé demo s automatickým bubeníkom, kde sa v niektorých prípadoch dali rozoznať konkrétne skladby (čo sme si my, prirodzene, vtedy nechceli pripustiť :).
Dostávali sme sa k ďalším nahrávkam, mne sa páčili vždy tie veselšie a v roku 1990 som sa spolu s Ďuďovým bratrancom Slimákom vybral na svoj prvý koncert The Cure do Prahy. Mali sme už napozeraný koncert The Cure In Orange z francúzskeho antického amfiteátra, takže sme tušili, do čoho ideme. Koncert bol fantastický a, čo je pre The Cure dodnes charakteristické, aj poriadne dlhý.
Ako išiel čas, The Cure vydávali ďalšie albumy, niektoré lepšie, niektoré slabšie, no mne navždy ostane znieť v hlave Head On The Door, platňa, ktorá mi zmenila pohľad na pop music. Začiatkom júna sme po dlhšom čase oprášili náš vedľajší project tHEX CURE a musím povedať, že keď sme skúšali tie skladby, znova som sa presvedčil o genialite Roberta Smitha. Samotné hranie v Nu Spirit Clube bolo obrovskou radosťou pre nás, ako kapelu a verím, že aj pre natrieskaný klub. Teším sa na ďalšie hrania a ďalšie cureoviny. Yxo, vlastným menom Tomáš Dohňanský, je basgitaristom skupiny Hex a organizátorom festivalu Žákovic Open.
To album by sa dalo označiť skôr za veselšiu časť cureovskej diskografie. Skladby, ako Push, A Night Like This, In Beetwen Days, alebo Close To Me sú pre mňa nadčasové, môžem ich počúvať kedykoľvek. Ide z nich niečo, čo sa nevytráca ani po rokoch. Ďalšou vecou, ktorá ma dostala, bol hlas, spev a vlastne celkový prejav Roberta Smitha. Robert je z ako inej planéty dodnes. V tom čase sme si začali zháňať ďalšie nahrávky, dostali sme sa aj k prvým videám a naraz sme The Cure úplne prepadli.
V Bratislave bola v tom čase celkom slušná základňa cureákov, takže to nebol žiadny problém. Postupne sa cez nich objavovali kapely ako The Smiths, Pixies, Cocteau Twins, Dead Can Dance či The Mission. Vtedy niekedy sme založili HEX a bolo celkom prirodzené, že sme čerpali zo zvuku a harmónií kapiel, ktoré sme práve objavovali, no hlavnou inšpiráciou bol The Cure a ich platňa Head On The Door. U Ďuďovho suseda v panelákovom byte sme nahrali naše prvé demo s automatickým bubeníkom, kde sa v niektorých prípadoch dali rozoznať konkrétne skladby (čo sme si my, prirodzene, vtedy nechceli pripustiť :).
Dostávali sme sa k ďalším nahrávkam, mne sa páčili vždy tie veselšie a v roku 1990 som sa spolu s Ďuďovým bratrancom Slimákom vybral na svoj prvý koncert The Cure do Prahy. Mali sme už napozeraný koncert The Cure In Orange z francúzskeho antického amfiteátra, takže sme tušili, do čoho ideme. Koncert bol fantastický a, čo je pre The Cure dodnes charakteristické, aj poriadne dlhý.
Ako išiel čas, The Cure vydávali ďalšie albumy, niektoré lepšie, niektoré slabšie, no mne navždy ostane znieť v hlave Head On The Door, platňa, ktorá mi zmenila pohľad na pop music. Začiatkom júna sme po dlhšom čase oprášili náš vedľajší project tHEX CURE a musím povedať, že keď sme skúšali tie skladby, znova som sa presvedčil o genialite Roberta Smitha. Samotné hranie v Nu Spirit Clube bolo obrovskou radosťou pre nás, ako kapelu a verím, že aj pre natrieskaný klub. Teším sa na ďalšie hrania a ďalšie cureoviny. Yxo, vlastným menom Tomáš Dohňanský, je basgitaristom skupiny Hex a organizátorom festivalu Žákovic Open.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.