Spiderman Turn Off The Dark Universal
Keď nejakému sverepému fanúšikovi U2 poviete slovo Spiderman, vynesie vás v zuboch. Dôvod jeho hnevu je oprávnený. Jedným z hlavných dôvodov zlosti tábora priaznivcov U2 je fakt, že vďaka najdrahšiemu muzikálu o pavúčom mužovi v dejinách sa vydanie nového albumu U2 odložilo až o ďalší rok. Lídri kapely totiž pre tento broadwayský muzikál napísali všetky pesničky, no problémy s komplikovanou produkciou spôsobili, že sa jeho premiéra ustavične odkladala až do minulého týždňa. Otázkou je, či nové piesne, ktoré z veľkej časti na toto CD naspievali herci z muzikálu, zahoja boľavú dušu fanúšika. Odpoveď je, že nie. Bono a The Edge vyhlásili, že ich Spiderman je príbuzný k Tommymu, k starej rockovej opere The Who. No veľmi sa mýlia. Až na zopár pekných melódií (Rise Above, Sinistereo), piesne sa hodia tak maximálne na B-strany singlov U2. Najhoršie je zistenie, že často znejú ako priemerná broadwayská produkcia, čo by sa skladateľom, akými sú Bono a The Edge, stávať nemalo.
2/5
.peter Bálik Crystal Stilts In Love with Oblivion Universal
Keď som si pustil In Love with Oblivion prvýkrát, lenivý pripojiť reproduktory k notebooku, úprimne som sa nudil. Počul som tie prefláknuté a tisíckrát obohraté post-punkové riffy a už som vedel, že nemám chuť ani písať recenziu. Vlastný omyl som však odhalil až po zapojení tých nešťastných reproduktorov. Vyvalil sa na mňa krásny, opantávajúci zvuk gitár, ozývajúcich sa cez pružiny reverbu, tučná basa a kde-tu retro znejúci kláves. Tento postpunk povýšil zvuk v mojich ušiach na vyššiu priečku. Chvíľami pripomínajú Jesus and The Mary Chain, aby vám o minútu niečím evokovali The Doors či surf rock, alebo farebné šesťdesiate v protiklade k Warholovej Factory a elegantným úchylákom The Velvet Underground. Na tomto albume sa mieša shoegazeová zasmušilosť s farebným spektrom kyseliny d-lysergovej veľmi uvážlivo a vkusne. Úžasná práca.
5/5
.renat Khallo Grey Reverend Of The Days Motion Audio
Grey Reverend sa v skutočnosti volá L.D. Brown, narodil sa v Pennsylvánii, žije v Brooklyne, má rád hlasnú muziku (My Bloody Valentine, Dinosaur Jr.) a Elliota Smitha, hrával džez, spieval s The Cinematic Orchestra, vydal niekoľko EP-ečiek a teraz vychádza jeho prvý „veľký" album v rešpektovanom vydavateľstve Motion Audio, ktoré je súčasťou labelu Ninja Tune. Of The Days obsahuje desať jednoduchých, úsporne produkovaných pesničiek. Len španielka a spev, občas ústna harmonika. Je to „tichá hudba", bez pátosu, bez ornamentov. Napätie sa skrýva v spodných prúdoch, v rozprávačskom frázovaní, v smutných textoch, v krásnom hlase, v prostých, no napriek tomu zvláštnych melódiách. Trochu to pripomína spomínaného Elliota Smitha, trochu Sufjana Stevensa či Bon Iver. Alebo nášho Franka Wintera. Pesničkárstvo bez naivity a romantiky, no s názorom a talentom.
4/5
.juraj Kušnierik Fink Perfect Darkness Ninja Tune/Wegart
Hlavnou prednosťou hudby britskej trojice Fink je ich schopnosť prekvapiť a posunúť svoju tvorbu z kolekcie príjemných piesní do súvislostí väčšieho umeleckého celku. Aj keď názov Perfect Darkness naznačuje temnotu, ba priam nepriestrelnú ťaživosť, tmavosť tohto albumu spočíva skôr v jeho atmosfére, ako cielenej, samoúčelnej depresii. Štvrtý album tohto tria ponúka pestrý výlet pomedzi myšlienky o živote, láske a svete ich speváka a textára Fina Greenalla. (Už názvy jednotlivých skladieb výstižne zhŕňajú smerovanie jeho postrehov: Strach je ako oheň či Berlínsky západ slnka.) Greenallove akustické pesničkárstvo sa miestami tvári ako folk, inokedy zas ako džez a blues, všetko v komornom šate. Našťastie, Fink sa neboja veľkých dynamických zmien, vypätých emócií a svojskej veľkoleposti so súčasným zachovaním intimity. Nielen Perfect Darkness, ale aj celá tvorba Finka je pekne zhrnutá v jednom z vrcholných veršov albumu o tom, že úprimnosť je o dôvere. Práve vďaka tomuto priamemu zdôverovaniu sa s tými najtajnejšími citmi zabalenými do dospelej a originálnej formy je hudba Finka taká atraktívna.
4/5
.tomáš Slaninka
Keď nejakému sverepému fanúšikovi U2 poviete slovo Spiderman, vynesie vás v zuboch. Dôvod jeho hnevu je oprávnený. Jedným z hlavných dôvodov zlosti tábora priaznivcov U2 je fakt, že vďaka najdrahšiemu muzikálu o pavúčom mužovi v dejinách sa vydanie nového albumu U2 odložilo až o ďalší rok. Lídri kapely totiž pre tento broadwayský muzikál napísali všetky pesničky, no problémy s komplikovanou produkciou spôsobili, že sa jeho premiéra ustavične odkladala až do minulého týždňa. Otázkou je, či nové piesne, ktoré z veľkej časti na toto CD naspievali herci z muzikálu, zahoja boľavú dušu fanúšika. Odpoveď je, že nie. Bono a The Edge vyhlásili, že ich Spiderman je príbuzný k Tommymu, k starej rockovej opere The Who. No veľmi sa mýlia. Až na zopár pekných melódií (Rise Above, Sinistereo), piesne sa hodia tak maximálne na B-strany singlov U2. Najhoršie je zistenie, že často znejú ako priemerná broadwayská produkcia, čo by sa skladateľom, akými sú Bono a The Edge, stávať nemalo.
2/5
.peter Bálik Crystal Stilts In Love with Oblivion Universal
Keď som si pustil In Love with Oblivion prvýkrát, lenivý pripojiť reproduktory k notebooku, úprimne som sa nudil. Počul som tie prefláknuté a tisíckrát obohraté post-punkové riffy a už som vedel, že nemám chuť ani písať recenziu. Vlastný omyl som však odhalil až po zapojení tých nešťastných reproduktorov. Vyvalil sa na mňa krásny, opantávajúci zvuk gitár, ozývajúcich sa cez pružiny reverbu, tučná basa a kde-tu retro znejúci kláves. Tento postpunk povýšil zvuk v mojich ušiach na vyššiu priečku. Chvíľami pripomínajú Jesus and The Mary Chain, aby vám o minútu niečím evokovali The Doors či surf rock, alebo farebné šesťdesiate v protiklade k Warholovej Factory a elegantným úchylákom The Velvet Underground. Na tomto albume sa mieša shoegazeová zasmušilosť s farebným spektrom kyseliny d-lysergovej veľmi uvážlivo a vkusne. Úžasná práca.
5/5
.renat Khallo Grey Reverend Of The Days Motion Audio
Grey Reverend sa v skutočnosti volá L.D. Brown, narodil sa v Pennsylvánii, žije v Brooklyne, má rád hlasnú muziku (My Bloody Valentine, Dinosaur Jr.) a Elliota Smitha, hrával džez, spieval s The Cinematic Orchestra, vydal niekoľko EP-ečiek a teraz vychádza jeho prvý „veľký" album v rešpektovanom vydavateľstve Motion Audio, ktoré je súčasťou labelu Ninja Tune. Of The Days obsahuje desať jednoduchých, úsporne produkovaných pesničiek. Len španielka a spev, občas ústna harmonika. Je to „tichá hudba", bez pátosu, bez ornamentov. Napätie sa skrýva v spodných prúdoch, v rozprávačskom frázovaní, v smutných textoch, v krásnom hlase, v prostých, no napriek tomu zvláštnych melódiách. Trochu to pripomína spomínaného Elliota Smitha, trochu Sufjana Stevensa či Bon Iver. Alebo nášho Franka Wintera. Pesničkárstvo bez naivity a romantiky, no s názorom a talentom.
4/5
.juraj Kušnierik Fink Perfect Darkness Ninja Tune/Wegart
Hlavnou prednosťou hudby britskej trojice Fink je ich schopnosť prekvapiť a posunúť svoju tvorbu z kolekcie príjemných piesní do súvislostí väčšieho umeleckého celku. Aj keď názov Perfect Darkness naznačuje temnotu, ba priam nepriestrelnú ťaživosť, tmavosť tohto albumu spočíva skôr v jeho atmosfére, ako cielenej, samoúčelnej depresii. Štvrtý album tohto tria ponúka pestrý výlet pomedzi myšlienky o živote, láske a svete ich speváka a textára Fina Greenalla. (Už názvy jednotlivých skladieb výstižne zhŕňajú smerovanie jeho postrehov: Strach je ako oheň či Berlínsky západ slnka.) Greenallove akustické pesničkárstvo sa miestami tvári ako folk, inokedy zas ako džez a blues, všetko v komornom šate. Našťastie, Fink sa neboja veľkých dynamických zmien, vypätých emócií a svojskej veľkoleposti so súčasným zachovaním intimity. Nielen Perfect Darkness, ale aj celá tvorba Finka je pekne zhrnutá v jednom z vrcholných veršov albumu o tom, že úprimnosť je o dôvere. Práve vďaka tomuto priamemu zdôverovaniu sa s tými najtajnejšími citmi zabalenými do dospelej a originálnej formy je hudba Finka taká atraktívna.
4/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.