Premiérové publikum bolo vskutku hviezdne, vypočula si to premiérka, minister kultúry, riaditelia komerčných televízií a spoločností, kritici, mladí herci, ale aj profesor Traubner a Boris Kollár so súčasnou partnerkou. Tak sme to dostali, celá vzorka súčasnej spoločnosti sa dozvedela, že s kultúrou je to nanič.
Je to však skutočne pravda? Asi by nám na konci 90. rokov nenapadlo, že bude mať Kukura pod palcom progresívne divadlo, že vznikne ďalší audiovizuálny fond s rozpočtom okolo 9 miliónov, že Hrad opravíme za vyše 100 miliónov, že SND si môže dovoliť výpravy rádovo za 400-tisíc a zaplatiť opulentný ples. Asi to s tou kultúrou nebude také zlé.
Chyba lávky bude zrejme niekde inde. Ako riaditeľ erbovej kultúrnej inštitúcie, ktorá vďaka úsporným opatreniam prezentuje jednu veľkú akciu za rok, pozvete v dvojmesačnom predstihu premiérku s prosbou a ponukou stať sa prvým premiérom v dejinách SR, ktorý príde na vernisáž do Slovenskej národnej galérie, no dostanete zdvorilú, ale zamietavú odpoveď.
Najprv sa zamyslíte, či nie je niečo zlé na výtvarnom umení, ale veď sme mali Picassa aj Warhola, Holé baby, posledného klasika, Galandu, Fullu aj Benku, a premiérka nepríde, minister asi tiež nie, a rozpočet sa stále zmenšuje. Vraj nie sú peniaze. Ale do divadla prídu a jedna výprava v SND stála 436-tisíc eur. Len na porovnanie: všetko, čo v SNG tento rok bolo a bude, všetky programy pre školy, sprievodné podujatia, koncerty, prednášky, vedecké katalógy, plagáty, bilbordy, pohľadnice, všetky výpožičky, skrátka, celá naša činnosť nad rámec bežnej prevádzky (mzdy, energie, toaletný papier) má v roku 2011 rozpočet 170-tisíc eur.
Možno by som sa aj rozčúlila, ale veď aj v rodine sa mama stará o problémové dieťa viac než o to dobré. Keďže končíme s vyrovnaným rozpočtom a prebytok vrátime na prerozdelenie potrebným, nie sme zaujímaví.
Nie je čas začať uvažovať inak –nie je čas, aby sme aj my zaťali sekeru? Autorka je riaditeľka SNG.
Je to však skutočne pravda? Asi by nám na konci 90. rokov nenapadlo, že bude mať Kukura pod palcom progresívne divadlo, že vznikne ďalší audiovizuálny fond s rozpočtom okolo 9 miliónov, že Hrad opravíme za vyše 100 miliónov, že SND si môže dovoliť výpravy rádovo za 400-tisíc a zaplatiť opulentný ples. Asi to s tou kultúrou nebude také zlé.
Chyba lávky bude zrejme niekde inde. Ako riaditeľ erbovej kultúrnej inštitúcie, ktorá vďaka úsporným opatreniam prezentuje jednu veľkú akciu za rok, pozvete v dvojmesačnom predstihu premiérku s prosbou a ponukou stať sa prvým premiérom v dejinách SR, ktorý príde na vernisáž do Slovenskej národnej galérie, no dostanete zdvorilú, ale zamietavú odpoveď.
Najprv sa zamyslíte, či nie je niečo zlé na výtvarnom umení, ale veď sme mali Picassa aj Warhola, Holé baby, posledného klasika, Galandu, Fullu aj Benku, a premiérka nepríde, minister asi tiež nie, a rozpočet sa stále zmenšuje. Vraj nie sú peniaze. Ale do divadla prídu a jedna výprava v SND stála 436-tisíc eur. Len na porovnanie: všetko, čo v SNG tento rok bolo a bude, všetky programy pre školy, sprievodné podujatia, koncerty, prednášky, vedecké katalógy, plagáty, bilbordy, pohľadnice, všetky výpožičky, skrátka, celá naša činnosť nad rámec bežnej prevádzky (mzdy, energie, toaletný papier) má v roku 2011 rozpočet 170-tisíc eur.
Možno by som sa aj rozčúlila, ale veď aj v rodine sa mama stará o problémové dieťa viac než o to dobré. Keďže končíme s vyrovnaným rozpočtom a prebytok vrátime na prerozdelenie potrebným, nie sme zaujímaví.
Nie je čas začať uvažovať inak –nie je čas, aby sme aj my zaťali sekeru? Autorka je riaditeľka SNG.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.