Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Sunshine: Skáč alebo umri!

.časopis .hudba

Česká kapela z mesta Tábor toho stihla od roku 1994, keď sa datuje jej začiatok, pomerne veľa. Krátko  po tom, ako vznikla, sa jej členovia presunuli do USA, kde koncertovali a nahrávali úspešné albumy. Neprestalo sa im dariť ani po návrate do rodnej Českej republiky, kde podpísali zmluvu s veľkou nahrávacou spoločnosťou. Majú za sebou stovky divokých vystúpení doma i za hranicami Česka. Momentálne prichádzajú v poradí so siedmym štúdiovým albumom s názvom Karmageddon. Na otázky týkajúce sa kapely Sunshine a nového albumu mi odpovedal spevák Karel „Kay“ Buriánek.      

.nový album je poznateľne iný napriek tomu, že rukopis Sunshine je stále výrazný. V čom by si ty osobne charakterizoval vývoj a zmenu?
V skratke – tento album je, ako hovorí náš gitarista Jirka, ktorý bol najskôr fanúšikom, a potom členom kapely, niečo ako rez cez Sunshine. Obsahuje veľa retrospektívneho materiálu, ale v updateovanej   podobe, odpovedajúceho tomu, že je rok 2011 a kapela má za sebou to, čo má za sebou. Na druhú stranu treba poznamenať, že to rozhodne neodzrkadľuje nejakú stratu invencie, alebo zúfalé vykrádanie samých seba, skôr naopak. Bol to cielený a upriamený krok, návrat ku gitarovejšiemu obdobiu, ktoré nás nikdy úplne neopustilo. .názov znie fatalisticky a zároveň zmierene s osudom. Ako by si charakterizoval texty na albume a na čo myslíš, keď píšeš?
Názov je predovšetkým vtip. Nemá žiadny hlbší význam, aj keď by sa mohlo zdať, že je to naopak. Pri písaní textu je to hra. Píšem až na hotovú hudbu, čo je síce do istej miery obmedzujúce, no na druhej strane sa snažím, aby tá obsahová stránka bola ďalším rozmerom, doplňujúcim hudbu do nejakého komplexného tvaru. Takže to nepodceňujem a som rád, keď to niekto ocení. .s kým ste na albume spolupracovali a prečo ste si vybrali práve týchto ľudi?
Produkoval ho Dušan Neuwerth, pretože to je podľa nás jediný skutočný český producent. Časť sa nahrávala v štúdiu Phila Freeborna v Berlíne, ktorý je Američan, udomácnený už dlhé roky v Európe a dôvodom bolo to, že je to veľmi nadaný hudobník a navyše má so Sunshine dlhú a príjemú históriu, takže sme tak trochu bratia, ktorí nemusia príliš rozprávať, ale aj tak vedia. Ďalším človekom ‘on board’ bol Bernd Burgdorf, ktorý album mixoval a masteroval. Posledný do kapely bol Justin Pearson z kapely The Locust a All Leather, ktorý v jednej veci hosťuje ako spevák a je to jeden z vrcholov celého albumu práve tým, že je to celkom neočakávané. .myslím, že citeľnejší posun vo vašej tvorbe je zaznamenateľný už od čias albumu Dreamer, kde ste ako inšpiráciu uvádzali trendových Klaxons. Dreamer okrem iného charakterizoval aj svetlejší a popovejší zvuk, ktorý vám ostal aj na aktuálnom albume. Ľudia vás predsa len vnímali viac-menej ako „temnejšie zoskupenie“. Čo vás k tomu vtedy viedlo a vedie doteraz?
Stále si dovoľujem tvrdiť, že aj nový album Karmageddon je trochu ako Sunshine meets Klaxons, meets Dead Kennedys, meets Atari Teenage Riot, meets Bauhaus, meets The Cure, meets Joy Division, meets Public Image Limited, meets She Wants Revenge, jednoducho čokoľvek tam chceš počuť. .v strednej Európe je Sunshine v pozícii kapely, ktorá zakúsila zámorskú scénu. V čom je podľa teba rozdiel vo fungovaní týchto scén?
Takmer v ničom. Ľudia sa chcú všade hlavne baviť, chcú uvoľňovať svoje emócie a frustrácie cez hudbu, na ktorú idú do klubu na koncert. Keď dostávajú dobré podnety, znamená to, že kapela je zrejme schopná niekoho zaujať a to značí, že má čo povedať, že nie je len nejaký bezduchý jukebox. To funguje bez rozdielu súradníc. .aké sú vaše vzťahy s inými kapelami v Česku a na Slovensku? Koho považuješ za výrazné talenty a objavy? Poprípade s kým by ťa bavilo spolupracovať?
Nie som na spoluprácu vyhranený a neuvažoval som o tom takto. Ale fakt je, že si už dlhší čas všímam to, a nie som sám, že slovenská hudobná, nemaistreamová scéna je oveľa čulejšia, záživnejšia a progresívnejšia než v Česku, čo je na jednej strane super, no na strane druhej pre nás ľahko znepokojujúce a frustrujúce, haha. .baví ťa viac živé hranie alebo práca v štúdiu?
Bez rozmýšľania živé hranie! .píše sa rok 2011 a mnohé sa zmenilo. Na tzv. indie rock, nech je to už čokoľvek, presedlali hádam aj bývalé heavymetalové kapely. Čo si myslíš o hype a trendoch? Do akého bodu ťa zaujíma alternatívna scéna a kde sa podľa teba začína kalkul a klišé?
Je mi jedno, kto má aké predsudky. Mňa trendy, samozrejme, zaujímajú a nehanbím sa za to. Myslím, že mám za tie roky veľmi vycibrený zmysel rozpoznať, kde je nejaká kvalita a čo je len bezduchý balast, ktorý surfuje na práve aktuálnych trendoch a nemá žiadne atribúty osobitosti. .čo by si odkázal na záver čitateľom?
Bounce or Die! (pozn redaktora Skáč alebo umri)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite