INTERNET Blogeri vo Vatikáne
Potrebuje sa cirkev priateliť so svetom blogerov? Na otázku dal odpoveď samotný Vatikán. Začiatkom mája pozval na stretnutie 150 blogerov z celého sveta. Nielen katolíkov. „Niekto bude hovoriť, že sme sa v tomto smere mali rozhýbať už dávnejšie. Je to tak... ale teraz sme tu a pousilujeme sa lepšie spoznať,“ povedal s istou dávkou sebakritiky arcibiskup Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Na stretnutí nechýbali ani ďalšie mediálne tváre Svätej stolice. „Musím povedať, že mi veľmi pomáha jeden skúsený bloger, ktorý mi každé ráno pripraví niekoľkostranový prehľad toho, o čom píšete,“ povedal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi. Sú to však predovšetkým blogeri, ktorí majú zaostrené na Vatikán. „Často viac ako tradičné médiá spĺňajú nie vždy vítanú úlohu ,strážnych psov´ života cirkvi,“ napísal pre denník Il Foglio vatikanista Paolo Rodari, jeden z pozvaných blogerov. Podľa neho sa Svätá stolica mohla vyhnúť viacerým nepríjemnostiam, keby venovala väčšiu pozornosť zisteniam blogerov. Na mysli mal najmä známu kauzu „revizionistický biskup Williamson“. Vatikán však názory blogerov neberie úplne na ľahkú váhu. „Na niektoré biskupské nominácie majú väčší vplyv názory blogerov než naše,“ priznal jeden z oficiálnych predstaviteľov Svätej stolice. Novinárom, blogerom, ale aj samotnej Svätej stolici by mal pri efektívnejšej komunikácii pomôcť pripravovaný portál news.va, na ktorom majú byť skoncentrované všetky informácie vyprodukované vatikánskymi úradmi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Bude JOJ klub a všeličo iné
Ak prevádzkujete televíziu, záujemcom o inzerciu chcete dokázať, že vás sledujú presne tí ľudia, ktorým sa chcú inzerenti dostať do pozornosti. Potrebujete preto skutočné cielenie na konkrétnych divákov. Nie pre všetkých a nikoho. Keďže drvivá väčšina diváckej pozornosti (a reklamy) sa sústredí na večer a podvečer, na zaujatie máte asi šesť hodín denne . Tento čas je dosť limitujúci. Do hry vstupujú zákonné obmedzenia a ľudské nervy. Po čase tak potrebujete ďalších šesť hodín. Možno ani nejde o to, že nemáte kam umiestniť reklamu, ale sú aj iné skupiny divákov, na ktoré sa oplatí zamerať. Zvlášť, keď prevádzka takej televízie je v podstate jednoduchá vec – dohodnete sa s káblovkami a satelitnými spoločnosťami, netreba zamestnávať ľudí a prenajímať priestory. Čas, keď bolo treba bojovať o frekvencie, je za nami. Stačí nový počítač. A všetko uľahčuje fakt, že už vysielate nejaký ten čas a nakúpených či vyrobených programov, ktoré môžete lacno reprízovať, máte dostatočnú zásobu. Aj preto vznikli popri Markíze a Joj-ke televízie Joj Plus a Doma. Obe stanice deklarujú, že to rozhodne nie je koniec príbehu. Joj si už teraz vyhradila používanie značky Joj Klub. Inak je to v Mlynskej doline. Tam sa hrdo vzpierajú zákonom komercie a stanice vypínajú. Dôvod je jasný: vo verejnoprávnych médiách platia celkom iné pravidlá, a v tých je jednoduchej logiky oveľa menej.
.radoslav Augustín, eTrend.sk TLAČ Koho zaujímajú dobré správy?
České Hospodářske noviny patria do klubu výsostne serióznych denníkov, ktoré od svojich čitateľov vyžadujú vysoký stupeň čitateľskej gramotnosti. Aj internetová stránka týchto novín je vážna, dôstojná, ako sa na noviny určené najmä manažérom a ľuďom na vplyvných postoch patrí. A o to prekvapujúcejšie je, keď si človek klikne na ich stránku, a konkrétne na rubriku HNZprávy. Rozdelenie správ je tu veľmi zvláštne. Najprv je Politika, potom Česko, potom nasleduje Svět, sú tu aj Lehké zprávy (lifestylové texty), no a potom príde to prekvapenie: rubrika s názvom Dobré správy. Nevedno, čo je objektívnym kritériom, podľa ktorého editori www.ihned.cz zaraďujú správy do tejto rubriky, lebo sa tu nájde všeličo: napríklad že britský monarcha sa po 110 rokoch chystá do Írska, že workholika Vondru pustia z nemocnice alebo že Slovensko môže byť spokojné, lebo turisti na majstrovstvá sveta v hokeji pricestovali. Na prvý pohľad pôsobí rubrika Dobré správy možno prihlúplo, ale má to niečo do seba. Ľudia potrebujú počuť a čítať aj dobré správy, a nie vždy sami vedia v spravodajstve vyhodnotiť, čo je dobrá správa a čo zlá. Skúsený rozhľadený editor môže podať čitateľovi takúto jednoduchú barličku, ktorá neuráža ani neponižuje, naopak, môže príjemne spestriť čítanie prevažne negatívne ladeného spravodajstva. Keby takú rubriku zaviedol nejaký povrchný bulvár, vyzeralo by to nedôveryhodne, ale keď to urobí médium, ktoré je známe svojimi nárokmi na čitateľa, tak je to celkom pozoruhodný nápad.
.eva Čobejová
Potrebuje sa cirkev priateliť so svetom blogerov? Na otázku dal odpoveď samotný Vatikán. Začiatkom mája pozval na stretnutie 150 blogerov z celého sveta. Nielen katolíkov. „Niekto bude hovoriť, že sme sa v tomto smere mali rozhýbať už dávnejšie. Je to tak... ale teraz sme tu a pousilujeme sa lepšie spoznať,“ povedal s istou dávkou sebakritiky arcibiskup Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Na stretnutí nechýbali ani ďalšie mediálne tváre Svätej stolice. „Musím povedať, že mi veľmi pomáha jeden skúsený bloger, ktorý mi každé ráno pripraví niekoľkostranový prehľad toho, o čom píšete,“ povedal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi. Sú to však predovšetkým blogeri, ktorí majú zaostrené na Vatikán. „Často viac ako tradičné médiá spĺňajú nie vždy vítanú úlohu ,strážnych psov´ života cirkvi,“ napísal pre denník Il Foglio vatikanista Paolo Rodari, jeden z pozvaných blogerov. Podľa neho sa Svätá stolica mohla vyhnúť viacerým nepríjemnostiam, keby venovala väčšiu pozornosť zisteniam blogerov. Na mysli mal najmä známu kauzu „revizionistický biskup Williamson“. Vatikán však názory blogerov neberie úplne na ľahkú váhu. „Na niektoré biskupské nominácie majú väčší vplyv názory blogerov než naše,“ priznal jeden z oficiálnych predstaviteľov Svätej stolice. Novinárom, blogerom, ale aj samotnej Svätej stolici by mal pri efektívnejšej komunikácii pomôcť pripravovaný portál news.va, na ktorom majú byť skoncentrované všetky informácie vyprodukované vatikánskymi úradmi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Bude JOJ klub a všeličo iné
Ak prevádzkujete televíziu, záujemcom o inzerciu chcete dokázať, že vás sledujú presne tí ľudia, ktorým sa chcú inzerenti dostať do pozornosti. Potrebujete preto skutočné cielenie na konkrétnych divákov. Nie pre všetkých a nikoho. Keďže drvivá väčšina diváckej pozornosti (a reklamy) sa sústredí na večer a podvečer, na zaujatie máte asi šesť hodín denne . Tento čas je dosť limitujúci. Do hry vstupujú zákonné obmedzenia a ľudské nervy. Po čase tak potrebujete ďalších šesť hodín. Možno ani nejde o to, že nemáte kam umiestniť reklamu, ale sú aj iné skupiny divákov, na ktoré sa oplatí zamerať. Zvlášť, keď prevádzka takej televízie je v podstate jednoduchá vec – dohodnete sa s káblovkami a satelitnými spoločnosťami, netreba zamestnávať ľudí a prenajímať priestory. Čas, keď bolo treba bojovať o frekvencie, je za nami. Stačí nový počítač. A všetko uľahčuje fakt, že už vysielate nejaký ten čas a nakúpených či vyrobených programov, ktoré môžete lacno reprízovať, máte dostatočnú zásobu. Aj preto vznikli popri Markíze a Joj-ke televízie Joj Plus a Doma. Obe stanice deklarujú, že to rozhodne nie je koniec príbehu. Joj si už teraz vyhradila používanie značky Joj Klub. Inak je to v Mlynskej doline. Tam sa hrdo vzpierajú zákonom komercie a stanice vypínajú. Dôvod je jasný: vo verejnoprávnych médiách platia celkom iné pravidlá, a v tých je jednoduchej logiky oveľa menej.
.radoslav Augustín, eTrend.sk TLAČ Koho zaujímajú dobré správy?
České Hospodářske noviny patria do klubu výsostne serióznych denníkov, ktoré od svojich čitateľov vyžadujú vysoký stupeň čitateľskej gramotnosti. Aj internetová stránka týchto novín je vážna, dôstojná, ako sa na noviny určené najmä manažérom a ľuďom na vplyvných postoch patrí. A o to prekvapujúcejšie je, keď si človek klikne na ich stránku, a konkrétne na rubriku HNZprávy. Rozdelenie správ je tu veľmi zvláštne. Najprv je Politika, potom Česko, potom nasleduje Svět, sú tu aj Lehké zprávy (lifestylové texty), no a potom príde to prekvapenie: rubrika s názvom Dobré správy. Nevedno, čo je objektívnym kritériom, podľa ktorého editori www.ihned.cz zaraďujú správy do tejto rubriky, lebo sa tu nájde všeličo: napríklad že britský monarcha sa po 110 rokoch chystá do Írska, že workholika Vondru pustia z nemocnice alebo že Slovensko môže byť spokojné, lebo turisti na majstrovstvá sveta v hokeji pricestovali. Na prvý pohľad pôsobí rubrika Dobré správy možno prihlúplo, ale má to niečo do seba. Ľudia potrebujú počuť a čítať aj dobré správy, a nie vždy sami vedia v spravodajstve vyhodnotiť, čo je dobrá správa a čo zlá. Skúsený rozhľadený editor môže podať čitateľovi takúto jednoduchú barličku, ktorá neuráža ani neponižuje, naopak, môže príjemne spestriť čítanie prevažne negatívne ladeného spravodajstva. Keby takú rubriku zaviedol nejaký povrchný bulvár, vyzeralo by to nedôveryhodne, ale keď to urobí médium, ktoré je známe svojimi nárokmi na čitateľa, tak je to celkom pozoruhodný nápad.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.