Politici a verejní činitelia sa, samozrejme, Machiavelliho princípom uplatňovania moci mimo zrakov verejnosti s radosťou riadia, ale navonok, vo vzťahu k voličom, vystupujú ako nespochybniteľní zástancovia princípov otvorenosti, morálky a zásadovosti. Ostatná kauza súčasnej vládnej koalície (neviem nájsť miernejšie slovo než fraška) pri voľbe generálneho prokurátora je ďalším učebnicovým príkladom toho, že mocenský, ale určite nie občiansky a demokratický princíp verejnej moci úspešne funguje v slovenských podmienkach aj päťsto rokov po jeho oficiálnom vyhlásení v stredovekej Florencii.
Zmena akejkoľvek tajnej voľby na verejnú by nebola ničím výnimočným. Stačí aby o takejto zásadnej zmene hovorili politici pred voľbami, aby zvolení reprezentanti politických strán na také rozhodnutie získali legitímnu podporu väčšiny voličov. Ak však k takejto principiálnej úprave pristúpi niekto až po tom, keď nevie kam z konopí, nevie zvoliť svojho vyvoleného, nestranného kandidáta, tak potom to určite nie je v súlade s demokratickými princípmi. Generálny prokurátor nie je reprezentatívnou figúrkou v mocenskej hierarchii štátu, a preto by pre každého kandidáta mala byť takáto falošná hra politikov absolútne neprijateľná, verejne odsúdeniahodná. Čuduj sa svete, koaličný kandidát na šéfa prokuratúry Juraj Čentéš bez mihnutia oka pristúpil na falošnú hru Ivety Radičovej. Ešte ani nezískal mandát parlamentu, už je v priamom prenose vtiahnutý do machiavellistickej hry. Logicky sa tak stáva závislým od hlasov ľudí, ktorí by v blízkej budúcnosti mali čeliť zodpovednosti pred súdmi.
Podobný prešľap voči vlastným vyhláseniam a verejne deklarovaným zásadám pripravuje rezort financií vo vzťahu k samosprávam, teda voči všetkým občanom. Nový falošný signál vysielajú úradníci Ivana Mikloša, ktorí na jeho pokyn pripravujú zmeny daňových zákonov. Zmeny pod čarovným slovíčkom reformné, pritom ukradnú priamo spred očí občanov peniaze slúžiace na rozvoj regiónov. Návrh na plošné zvýšenie dane z nehnuteľností a následne účelové zníženie príjmov obcí, miest zo štátneho rozpočtu o získaný výnos z tejto dane, nemá precedens. Išlo by o rozhodnutie, ktorým sa vláda zbaví zodpovednosti za rozvoj regiónov. Za alarmujúci stav miest majú niesť zdopovednosť len komunálni politici. Vládni papaláši sa vďaka falošným hrám budú tváriť, že zachraňujú štátnu kasu a zodpovedne zvyšujú vládne príjmy. Aj v tomto prípade má účel posvätiť mocenské triky. V demokracii však platí, že nakoniec aj tak o týchto trikoch rozhodnú voliči. Autor je hovorca primátora hlavného mesta.
Zmena akejkoľvek tajnej voľby na verejnú by nebola ničím výnimočným. Stačí aby o takejto zásadnej zmene hovorili politici pred voľbami, aby zvolení reprezentanti politických strán na také rozhodnutie získali legitímnu podporu väčšiny voličov. Ak však k takejto principiálnej úprave pristúpi niekto až po tom, keď nevie kam z konopí, nevie zvoliť svojho vyvoleného, nestranného kandidáta, tak potom to určite nie je v súlade s demokratickými princípmi. Generálny prokurátor nie je reprezentatívnou figúrkou v mocenskej hierarchii štátu, a preto by pre každého kandidáta mala byť takáto falošná hra politikov absolútne neprijateľná, verejne odsúdeniahodná. Čuduj sa svete, koaličný kandidát na šéfa prokuratúry Juraj Čentéš bez mihnutia oka pristúpil na falošnú hru Ivety Radičovej. Ešte ani nezískal mandát parlamentu, už je v priamom prenose vtiahnutý do machiavellistickej hry. Logicky sa tak stáva závislým od hlasov ľudí, ktorí by v blízkej budúcnosti mali čeliť zodpovednosti pred súdmi.
Podobný prešľap voči vlastným vyhláseniam a verejne deklarovaným zásadám pripravuje rezort financií vo vzťahu k samosprávam, teda voči všetkým občanom. Nový falošný signál vysielajú úradníci Ivana Mikloša, ktorí na jeho pokyn pripravujú zmeny daňových zákonov. Zmeny pod čarovným slovíčkom reformné, pritom ukradnú priamo spred očí občanov peniaze slúžiace na rozvoj regiónov. Návrh na plošné zvýšenie dane z nehnuteľností a následne účelové zníženie príjmov obcí, miest zo štátneho rozpočtu o získaný výnos z tejto dane, nemá precedens. Išlo by o rozhodnutie, ktorým sa vláda zbaví zodpovednosti za rozvoj regiónov. Za alarmujúci stav miest majú niesť zdopovednosť len komunálni politici. Vládni papaláši sa vďaka falošným hrám budú tváriť, že zachraňujú štátnu kasu a zodpovedne zvyšujú vládne príjmy. Aj v tomto prípade má účel posvätiť mocenské triky. V demokracii však platí, že nakoniec aj tak o týchto trikoch rozhodnú voliči. Autor je hovorca primátora hlavného mesta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.