Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Opeľovacie manévre

.tomáš Čejka .časopis .klub

Máme to v génoch zakódované všetci – zmyslom nášho života je prežiť a rozmnožiť sa. Hádam najlepšie to ilustrujú rastliny.

Motýľ preletujúci z kvetu na kvet alebo usilovná včela, obalená peľom, sú klasické príklady, akými si rodičia i učitelia pomáhali a dodnes pomáhajú pri vysvetľovaní takej ošemetnej záležitosti, akou je rozmnožovanie. Mám také tušenie, že možno aj tieto informácie, vstrebávané od útleho detstva, sú zodpovedné za zvyk, že náklonnosť vyjadrujú muži partnerke kvetmi a kyticu považujú aj za obklad na ego urazené neskorým príchodom či zabudnutím na niektorý dôležitý rodinný sviatok.
Pohľadom biológa je stratégia kvetín, lákajúcich opeľovačov, mimoriadne priehľadná. Stačilo v priebehu evolúcie uskutočniť zopár akcií v štýle pokus – omyl a rastliny získavali prehľad, čo ktorý respondent uprednostňuje a na čo by sa dal nalákať. A aby v systéme nenastal zmätok a neopeľovalo sa hlava-nehlava, a najmä bez viditeľného efektu a uspokojivých výsledkov, postupne sa vyselektovalo napríklad to, kto bude aktívny počas dňa a kto počas noci. Signalizáciou pre opeľovačov je v tomto prípade najmä vôňa a potom farebnosť kvetov – dôkazom je, že niektoré rastliny s príchodom večera otvárajú svoje kvety a šíria do diaľky omamné vône. Za pozornosť stojí, že farby ich kvetov sú väčšinou nenápadné, napríklad nevýrazne biele, bledožlté alebo ružovkasté. Ako vieme, nie všetky rastlinné pachy sú pre ľudský nos príjemné. Existuje napríklad veľa ľudí, ktorým páchnu margaréty, aksamietnice alebo vratiče. Kyslastý, stuchnutý, dokonca hnilobný zápach vylučujú tie kvety, ktoré k sebe lákajú istý druh netopierov. Dôvodom je, že tieto živočíchy majú natoľko dlhý jazyk, že ním poľahky a pohodlne, vznášajúc sa okolo kalichov, dočahujú a vyjedajú nektár. Popritom sa na ne stihne nalepiť dostatok peľu na to, aby bolo čo prenášať na ďalšiu rastlinu tohto druhu.      .jazyk v hrudi
Keď už sme pri tých jazyčnatých netopieroch, nedávno zaujal prírodovedcov objav istého druhu z Ekvádoru, ktorého jazyk meria osem a pol centimetra. Pre tých, ktorých údaj neprekvapil, dodávam, že táto časť netopiera je o polovicu dlhšia než jeho telo. Teoreticky by sa mu taký jazyk nemal zmestiť do papule, a ani sa mu tam nezmestí. Netopier však pri uskladňovaní tejto časti tela nepoužíva podobný princíp ako chameleón či výrobcovia vianočných trubičiek, ale pre svoj jazyk má vyhradené špeciálne puzdro umiestnené na zadnej strane priedušnice. Kto predpokladá, že tieto živočíchy nie sú len roztopašnými a pozérskymi epigónmi Geneho Simmonsa z kapely Kiss, má pravdu. Na prvý pohľad mimoriadne nepraktické jazyky totiž umožňujú, aby sa netopiere dostali k nektáru rastlín, ktoré majú kalichy hlboké práve tých osem až deväť centimetrov. Ako zistil americký netopierológ menom Muchhala, keď na svahoch Ánd sledoval ich počínanie a zároveň zbieral peľ z ich tela a separoval ho aj z trusu, tieto živočíchy sú jedinými opeľovačmi spomínaných rastlín. .blanokrídli alpinisti
Medzi klasických opeľovačov, ktorých môžeme pri činnosti pozorovať bez toho, aby sme ponocovali, sú čmeliaky. Medzi hmyzími šampiónmi patria do skupiny ťažkotonážnikov, neobratné sú však iba zdanlivo. Svedčí o tom pohľad, keď sa nemotorný čmeliak s istotou usadí na kvete, ktorý je ukotvený tenučkou byľou. Keď chcete uzatvoriť stávku, či sa na takomto posede aj udrží a dokáže natankovať nektár, tak to nerobte. Neodporúča to ani tím britských biológov, pretože pri dlhodobom pozorovaní čmeliakov zistil, že na okvetných lístkoch sa nachádzajú špeciálne bunky vyčnievajúce nad povrch ako mikroskopické pyramídy. Vďaka nim sa tomuto ťažkotonážnikovi po zosadnutí nepošmyknú nôžky a na kvete sa udrží počas celého času, ktorý na vysatie nektáru a opelenie potrebuje. A funguje to dokonca aj vtedy, keď fúka vietor alebo je po daždi a okvetné lístky sú mokré a klzké. Drsný povrch má asi 80 percent všetkých kvitnúcich rastlín, čo využívajú aj ďalšie druhy hmyzu – včely, motýle alebo muchy. .perfídne orchidey
Nezdá sa to, ale aj rastliny majú svojich klamárov. Ospravedlnením v ich počínaní je však fakt, že to robia v mene zachovania svojho druhu. Najskôr sa nevedelo, prečo niektoré druhy orchideí svojimi kvetmi pripomínajú hmyz. Konkrétne kvety orchidey menom trčník (Ophrys speculum) sa nápadne podobajú na žihadlovky (banokrídlovce rodu Megascolia). Začiatkom minulého storočia záhadu objasnil Francúz M. Pouyanne. Pri pozorovaní týchto rastlín si všimol, že na kvety trčníkov sa zlietavajú iba samčeky tohto hmyzu a navyše, zakaždým pritom imitujú kopulačné pohyby. Takto prvýkrát opísali nový spôsob opeľovania, ktorý nazvali pseudokopuláciou. Trvalo však oveľa dlhšie, kým na základe ďalších prác širšia vedecká obec tento fenomén uznala a natrvalo prijala. Aj iné druhy trčníkov si počas evolúcie osvojili svojské spôsoby vábenia opeľovačov. Ich kvety vylučujú vône podobné pachom, aké vydávajú samičky určitého druhu hmyzu. Samčeky tie falošné feromóny zachytávajú a identifikujú brvami na tykadlách. Pomýlený opeľovač zosadne na kvet orchidey a v domnienke, že ide o jeho vyvolenú, sa s ňou spári.                 .panika okolo včiel
Opeľovanie však môže byť aj dôvodom na paniku. Veď neexistuje hádam ani jediný mesiac, aby nás agentúrne správy nedesili hromadným úhynom včiel. Zo Spojených štátov sa napríklad dozvedáme, že tamojšie premorenie včiel roztočmi v niektorých oblastiach je také masívne, že sa im v spolupráci s vírusovými infekciami podarilo tento hmyz takmer vykynožiť. Pod vplyvom podobných katastrofických správ pomaly nadobúdame dojem, že nám hrozí hladomor. Pretože tam, kde niet opeľovania, tam vymierajú rastliny. Upokojujúco pôsobia výsledky výskumov z Argentíny a Kanady, podložené dostupnými dátami organizácie FAO. Odborníci hovoria, že väčšina pestovaných obilnín, ktoré sú pre našu obživu dôležité, nie je závislá od opeľovania. A dokonca celosvetové počty domestikovaných včiel rastú. Výrazne a dlhodobo. Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite