Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vec, Branči Kováč

.časopis .hudba

Nikdy som nehral na žiadnom nástroji. Mali sme síce doma klavír, ale ten bol vždy rozladený a používali sme ho len na Medveďku, daj labku. Keď sme mali 16 rokov, kúpili sme si s kamošom Midim v Zlatých Moravciach gramce. Najlacnejšie, aké boli na trhu, ale také, na ktorých sa dalo mixovať. Museli sme si spraviť z dosák „šasi", lebo tie gramce stáli na takých chabých oceľových nôžkach, takže sa pri každom skreči hýbal celý gramofón. To bola investícia dvakrát 1 000 korún za gramofóny, nejakých 6 000 stál mixák, repráčik sme mali od kamaráta. Tak sme začali dídžejovať.

.trosky ľudstva
Spojili sme sa s Troskáčmi, čiže Wreckage Of Humanity, čo bola zlatomoravecká skupina, ktorá rapovala po slovensky, ale bolo to ešte také lajdácke. To bolo asi v roku 1992. Dávid zo Senca vtedy presadzoval ten názor, že by sa malo rapovať po slovensky, aby bola stopercentná zrozumiteľnosť medzi poslucháčmi. Toho sme sa chytili. Pre W.O.H. sme dídžejovali. Robili sme naživo podklady, nechceli sme len púšťať cudziu hudbu, aby do nej rapovali, ale spájali sme dve inštrumentálky, vždy po štyroch taktoch, a to sme potom nahrávali na pásku, alebo sme to robili úplne naživo. Poslal som nejaké mixy do FUN Rádia, kde bola súťaž Fun Master Mix, ktorú robil Truhlík. Jednu časť sme vyhrali. Čisto skrečovým mixom, aký tam predtým nebol. Vtedy som si povedal, že však to nie sú až také ťažké texty, že aj ja by som niečo také dokázal, tak sme dali nejaké nahrávky, ale nič z toho nešlo von.  Začali sme komunikovať s Dávidom zo Senca, čo bol taký mentor a otec hiphopovej scény, on nám vo veľkom pomohol, ocitli sme sa vďaka nemu na kompilačke Zvuk ulice. Potom sme nahrali album Trosiek, čo bola prvá slovenská rapová platňa na major labeli. Ja som počul, že to bolo takto: začul to Deph z Chaozzu, ktorý to následne dal Aaronovi Kirtzovi, ktorý bol dočasný riaditeľ SONY Music Česko-Slovensko. Bol to Američan, ktorý žil v Prahe a veľmi sa mu to páčilo. Zavolal si nás do Prahy, natočili sme 5-skladbové demo, o tri mesiace sme išli do Prahy znova a nahrali sme celý album. Krátko po vydaní albumu sme mali prvý koncert v Bratislave. Bola plná Duna, lenže v strede koncertu do klubu napochodovali náckovia a začali to tam mlátiť hlava-nehlava. Skončilo sa to veľkou bitkou a veľkým „prúserom". .dobré ráno!
Potom som – ešte ako Trosky – vydal vinylový singel Atmo rytmo, na druhej strane bolo Akože raperi, to bolo proti slabým MCs. Bol rok 2000, o dva roky neskôr som vydal ďalší vinylový singel Taxa mito páči, a potom v roku 2005 album Dobré ráno. V tom období som stále skrečoval, dídžejoval, mali sme veľa koncertov, žil som v Zlatých Moravciach s rodičmi, takže sa to dalo.
Dobré ráno som urobil ako Vec, asi som chcel byť viac rozpoznaný. Asi každý artista po tom túži, nie? Aj Trosky bol môj projekt, ale boli sme v tom spolu s Midim. Hrával som veľa ako ako raper aj ako dídžej. To sú dva druhy performance, ktoré robím. Vždy, keď vyjde album, tak častejšie hrávam s mikrofónom v ruke, a potom, keď album odšumieva, tak som zase viac dídžej. Keď na teba ľudia prídu ako na rapera, tak čakajú to, čo je na cédečku. Keď hráš ako dídžej, tak ich musíš viac odhadnúť. Nemôžeš sa opýtať, čo by chceli a kým to zistíš, tak už môže byť aj neskoro. .funkčný veterán a ďalej
Po každej mojej platni sa asi tak 50 percent poslucháčov vymení. Mňa po troch rokoch nebaví robiť taký istý album ako predtým. Už som iný človek. Robím iné veci, mám iné skúsenosti. Takže Funkčný veterán, ktorý vyšiel v roku 2008, riešil iné veci ako Dobré ráno. A môj nový album bude zase o inom. Chcem sa vyhnúť všetkým tým hiphopovým klišé, do ktorých som sa trochu nechal vtiahnuť na Funkčnom veteránovi. Mám toľko vecí, o ktorých chcem rapovať.
Samplujem veci zo starej slovenskej pop music. Robím to preto, lebo mám zásadu: Keď samplovať, tak s významom. To nie je len tak, zobrať nejakú hudbu, ktorá sa mi hodí, ale zobrať hudbu, ktorá má nejakú spojitosť s nami, s touto krajinou, s naším detstvom. Tak ako černosi samplujú Marvina Gaya, tak ja samplujem Vaša Patejdla. Robím to tak ako oni. Ctím si hudbu, na ktorej som vyrástol. Do konca roka by som chcel vydať nový album. Mám na ploche uložených veľa textových súborov, mám niekoľko inštrumentálok, ku ktorým sa stále vraciam, do ktorých si rapujem a spievam. Ja nedokážem za tri dni spraviť skladbu. Som v týchto veciach perfekcionista a musím byť presvedčený, že sa na ten album hodí. Tak nad tým teraz rozmýšľam. Z toho, čo mám hotové, mi je jasné, že ten album nebude pre ortodoxných hiphoperov. Bude to iné ako Funkčný veterán. Miestami to bude mať bližšie k Troskám a k Dobrému ránu, bude to mať bližšie k iným žánrom hudby a zároveň to bude mať bližšie k roku 2011, samozrejme. Bude to veselšie aj smutnejšie. A možno, že to už nebude Vec, ale Branči Kováč... Vec /
Vlastným menom sa volá Braňo, „Branči" Kováč a pochádza zo Zlatých Moraviec. Od šestnástich rokov dídžejuje, o niečo neskôr začal aj rapovať. Ako dídžej začínal spolu s kamarátom a kolegom Midim robiť muziku pre zlatomoraveckú kapelu Wreckage Of Humanity. Následne robili s Midim vlastné veci ako Trosky. Boli súčasťou kompilácií Zvuk ulice, ktoré dával dokopy Dávid zo Senca. Vec vydal zatiaľ tri regulárne albumy (jeden ako Trosky, dva ako Vec), niekoľko vinylových singlov a jeden album remixov. V súčasnosti pravidelne dídžejuje a pripravuje nový album, ktorý pravdepodobne vydá pod menom Branči Kováč.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite