Definicionistický absolutizmus sa vyznačuje skladbou vety, ktorej konštrukcia je uznaná za svetové kultúrne dedičstvo, zatiaľ sa vedie v záznamoch skrytá za fujaru. Veta sa skladá väčšinou z dvoch rovnakých predmetov a slovesa je. Ešte donedávna tam patrilo aj spojenie bryndza je bryndza. Po minule odpočutej debate som si však nie celkom na istom. Definícia uvádza: Bryndza (z rum. brânză), je mäkký, miesený a solený ovčí syr, vyrábaný z hrudkového ovčieho syra. (Čo s tou rumunčinou... nie je náhodou rumunčina tiež slovenčina?) Poľnohospodári - úradníci majú iné vysvetlenie. Slovenská bryndza je údajne taká, ktorá má aspoň 50 % ovčieho mlieka. Nie preto, lebo iné majú viac, vraj tých 50 % je dôkazom obrovskej kvality. Slovenská má v tomto prípade teda znamenať kvalitná, čudné, že kvalitná znamená päťdesiatpercentná, aspoň vieme, aké nároky majú na seba títo kreatívci. Vraj stačí percento niečoho ovčieho a možno bryndzou nazvať čokoľvek. Podobné je to s medom. Podobné so syrom. Podobné s maslom. Nevraviac o salámach. Koľko mäsa musí mať mäso, aby to už bolo mäso? Politici sú všetkým na smiech, keď vravia ono magické „žiadny zákon nebol porušený“. A bryndziari? Neporušujú predpis. Predpis je predpis. A ten je viac ako definícia. Viac ako tradícia. Poľnohospodári si asi neuvedomujú, že spúšťajú domino efekt. V problémoch je takto aj Mičuda. Jeho absolutizmus už nie je absolutizmom. A vôbec nie definicionistickým. Čo urobia v Jazykovednom ústave Ľuda Vátvorbu? Čomu sa vlastne ten ústav venuje? A aká časť stĺpčeka musí byť vymakaná, aby mohol Mičuda s pokojným svedomím povedať: To vieš, vymakaný stĺpček je vymakaný stĺpček? Podľa nárokov na našu národnú gastronomickú pýchu môžem tento článok poslať s kľudom Angličana. Aj keď kľud je vraj po česky. A ja nemám z Angličana ani to povinné bryndziarske percento.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.