Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Núdza učí Bélu

.peter Schutz .časopis

Návrh zmluvy o spolupráci, ktorý poslancom OKS ponúka Most-Híd, mešká presne desať mesiacov. Pocit, že húsť naučila Bélu až núdza čiže obava, že jeho klub by čoskoro mohol byť o štyri hlavy kratší, má bližšie k istote než k podozreniu.

To, že ide o meškanie, je jasné z toho, že ak na jednej kandidátke  prídu  do parlamentu dva rôzne subjekty, tak tvorba stanovísk v spoločnom klube a ich prenos na úroveň koalície sa musia riadiť pravidlami od začiatku. Inak sa nedá, to nie je len kultúra, ale aj nevyhnutnosť.  Prístup Bugára (a takisto SaS vo vzťahu k Matovičovej partii), akože – my sme vás vyniesli na chrbte, tak sa prispôsobte (poslúchajte) – arogantne ignoroval politickú realitu.  Tá je taká, že OKS je aj preto odlišnou politickou stranou ako Most, a nie jeho súčasťou, lebo má asi na niektoré veci odlišný názor.  Účasť na spoločnej listine s väčším subjektom nie je fúzia ani „pohltenie“, takže  kým Bugár tvrdieval, že „OKS nič iné nerobí, len sa pokúša vymedzovať voči koalícii“, dovtedy  práve on bol hlavnou príčinou toho, že sporov pribúdalo a napätie sa zvyšovalo. A ak po desiatich mesiacoch ponúka dohodu, je to priznanie omylu. To ešte neznamená, že požiadavka Zajaca a spol. na priame zastúpenie na koaličnej rade je korektná. Teoretická možnosť, že na jednej listine by sa do NR SR  dostalo napríklad šesť subjektov, ukazuje, kde má dieru. Pre SDKÚ, SaS a KDH nie je partnerom OKS, ale celý klub Most-Híd, ktorý by si mal reprezentatívne stanoviská na rokovania s ostatnými pripraviť vopred.  Vzhľadom na počty by nemal byť žiadny problém,  keby jeden z troch účastníkov koaličnej rady za Most bol vždy z OKS... Keby kľúčoví lídri – to sa opäť vzťahuje aj na SaS – pristupovali k tvorbe i práci svojej koalície serióznejšie, predišli by mnohým zbytočným konfliktom, ktoré dnes spoluvytvárajú zlý imidž vládnutia. Názory na Matoviča môžu byť rôzne, avšak bezstarostná ľahkosť, s akou sa predpokladalo, že z neho a ďalších troch urobia hlasovacích panákov, je zásadnou príčinou, prečo nedokázali zrušiť Ficovu novelu občianstva.  V OKS, čo je, takpovediac, už historická strana s hlbokými koreňmi a ostrým profilom, pritom muselo byť od začiatku jasné, že izolovať ich od dôležitých rozhodnutí povedie skôr či neskôr k zrážke. To, že k nej dochádza na takzvanej reforme odvodov, je na jednej strane príjemné i užitočné. Projekt, ktorý presadzujú minister financií s SaS, je totiž jednoducho zlý. Pocit, že genocída vysokopríjmových živnostníkov  je už za čiarou ešte znesiteľného kompromisu, je plne opodstatnený.  Na druhej strane každé prípadné veto, na ktoré sa v OKS chystajú – hoci v správnej veci – by malo byť merané a vážené nielen politickými nákladmi, ktoré vyplynú z eventuálnych dôsledkov, ale aj vlastným významom, ktorého aritmetickým vyjadrením zostane, i po zmluve s Bugárom,  jedna dvadsatina vládnej koalície.   Vydieračský potenciál je zbraň, ktorá v koalíciách typu Radičovej dáva jej držiteľom nadmernú moc. A práve miera zodpovednosti a spôsob, akým s ním nakladajú, vytvára jeden z rozdielov, ktoré oddeľujú štandardné strany od operetných zhlukov typu Obyčajní ľudia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite