Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Baránok boží

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

O podávaní jahňaciny v tomto období sa píše už v Starom zákone. Prvorodené deti Židov v Egypte ochránilo pred smrťou len to, že obetovali baránka a jeho krvou si pomazali veraje. Takto označené dvere anjel, čo rozosieval smrť, obišiel. Kresťania túto symboliku neskôr preniesli na Krista, ktorý ľudí vykúpil tak isto svojou krvou ako ten starozákonný baránok Židov. A preto sa práve toto zviera odnepamäti objavuje na veľkonočnej tabuli. Kedysi tak bolo aj u nás. No v dnešných dňoch nám namiesto šťavnatého a charakteristicky voňajúceho mäsa na stoloch ostal už len baránok cukrový, aj to často len nejaká umelá potvora zo supermarketu.
Človek by si myslel, že keď sme už ten holubičí národ, zrejme nám je zaťažko zabiť a zjesť také roztomilé zviera. Najmä ak sa na nás díva tými dojemnými očami a nevinne bľačí. Dôvod zmiznutia jahňaciny z našich stolov je však omnoho prostejší, a povedzme si rovno, pre nás tak trochu typický. Keď šetríme, tak na jedle. Jahňacina je vraj drahá, a tak si radšej na Veľkú noc z obchodu donesieme nejaké to lacné bravčové karé či kurča. Jahňacina je možno trochu drahšia, to je pravda, ale za kvalitu sa odjakživa platí. Mäso z mladej ovečky totiž patrí medzi najzdravšie mäsá vôbec. Je veľmi ľahko stráviteľné, obsahuje vápnik, železo, fosfor a vitamíny skupiny B. Navyše nehrozí, že na stôl dostanete nekvalitu, keďže ovce sa pasú na vysokohorských lúkach ďaleko od priemyselných centier. Ich mäso je teda najviac „bio“, ako len mäso môže byť.
Niektorým jahňacina nepríjemne zaváňa. Nie je to však jej chyba. Ľudia ju totiž nevedia dobre spracovať. Pach jahňaciny sa neskrýva ani tak v samotnom mäse, ale v jej tuku. Preto je veľmi dôležité, aby ste ho pred prípravou zbavili každého loja, na ktorý narazíte. Potom bude mäso lahodné, s jemným pikantným závanom. Ak ho navyše prešpikujete slaninou, tymianom a rozmarínom, budete mať na stole lahôdku, na ktorú sa bude dlho spomínať. Sú aj takí labužníci, čo špecifickú chuť a vôňu jahňaciny vyslovene vyhľadávajú a nedajú na ňu dopustiť. Tí sa však neskôr zamerajú na baraninu, kde tú charakteristickú vôňu a chuť dostanú trikrát intenzívnejšie, rovno pálkou do nosa.
Intenzita chuti jahňacieho mäsa rastie aj s vekom, v ktorom je ovečka porazená. Na Veľkonočné sviatky sa prevažne konzumujú takzvané mliečne jahňatá. Ide o mláďatá, ktoré ešte nejedli trávu a sú odchované len na materskom ovčom mlieku. Tie sa porážajú vo veku ôsmich týždňov a ich mäso je skutočná delikatesa. Je jemné, s minimálnym podielom tuku. Staršie jahňatá, odchované na slovenských kopcoch, sa zabíjajú, keď dosiahnu živú hmotnosť okolo tridsiatich kilogramov. Ich mäso je už pikantnejšie a majú aj omnoho viac tuku, s ktorým sa musíte v kuchyni trochu ponamáhať.
Zo Slovenska ročne okolo sviatkov putuje do zahraničia okolo stotisíc jahniat. Prevažne do Talianska, kde si na veľkonočné jahňa vyslovene potrpia. Na slovenský trh z nich ide minimum. Čo keby sme si tento rok na sviatky trošku dopriali a namiesto vodou napichaných, vákuovo balených kvázi údených šuniek a hormónmi nabúchaných kurčiat si urobili poriadnu a krásne voňavú jahňacinu? Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite