Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Slovensko patrí do skupiny krajín, označovaných ako emerging markets. Aspoň v hudbe. Sme tam spolu s Indiou, Balkánom či Juhoafrickou republikou. Presný zoznam neexistuje, vychádzam z odborných konferencií, kde sa preberá hudba. Často ide o neuveriteľnú zmes akéhosi metafyzicko-patafyzického rozprávania úplne o ničom, čo sa však tvári ako porada expertov NASA a Bajkonuru, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva.

Aj hudobníci milujú štatistiky, a tak sa napríklad dozviete, že hudobný priemysel je oproti trhu s azbestom na vzostupe a zarába viac ako čojaviemčo, keď sa však rozprávate na chodbách so živými ľuďmi, všetci tvrdia, že prerábajú. A tá chodbová realita sa blíži skutočnosti oveľa vernejšie, len by to veľmi dobre nevyzeralo na oficiálnej časti konferencie. Nedávno ma na diskusii o „emerging markets“  skoro porazilo z postkomunistických delegátov, boli piati, spolu s nimi jeden chlapík z Hongkongu. Ako najväčší problém bola označená súťaž. Rumunka, Maďar, Chorvátka, Srb, Bulhar – všetci ako jeden vraveli, že najväčším ohrozením je príliš veľa koncertov, príliš veľa promotérov, príliš veľa hál a podobne. Jedine zástupca Ázie sa nevedel vynačudovať, o čom to, prepánajána, vravia. Z našich kamarátov bola cítiť nostalgia za časmi, keď sa súťažiť nedalo, to všetko na konferencii v Londýne, kam by sa v tých časoch nikto z nich nedostal. A úplne ma pobavila výzva podporená celou päticou, aby agenti neposielali skupiny na koncerty hlavne v lete, čo je logické celé desaťročia, ale aby to distribuovali pekne rovnomerne počas celého roka. Jednoducho, ak ide niečo prirodzene, treba to zregulovať. Našťastie bol v sále jeden neostýchavý drzý Brit s anglickým humorom. Keď ho naši diskutéri vyzvali, aby sa ako „zlý agent“ vyjadril, tak nelenil a všetko zosmiešnil s takým sarkazmom, až mi tiekli od smiechu slzy. Keď sa ho potom Rumunka vážne a demonštratívne opýtala, či má rád ich krajinu, tak s noblesným výrazom Churchilla povedal „I love Romania, I love Drakula.“ Urazený výraz našich reprezentantov ukázal, že sme ozaj emerging markets. Okrem zmyslu pre slobodnú súťaž aj v nadhľade.    
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite