Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť hviezdičiek Pina Ungvölgyiho

.časopis .hudba

Cornelius: Fantasma, Matador, 1997

Cornelius: Fantasma, Matador, 1997 Je samozrejme veľmi ťažké vybrať si obľúbený album, ale jeden z nich u mňa predsa len vyčnieva nad ostatnými. Fantasma je Sgt. Pepper novej generácie a Cornelius minimálne kongénius. Ide o koncepčnú a premyslenú nahrávku. Hneď úvodná  skladba Mic Check spúšťa elegantne a s citom podanú evolúciu hudby od Mozarta a Beach Boys až po futuristické elektro, všetko do detailu vyšperkované  precíznou japonskou panoramatickou high-tech stereo produkciou. Pomalé aj rýchle skladby plynule prechádzajú jedna do druhej a po nechytateľnej skladbe s príznačným názvom 2010 nechýba ani koláž hlavných motívov pred happy endom v podobe Thank  you for the music.  Textovo sa strieda angličtina s japonským prízvukom a japončina miestami pripomínajúca slovenčinu. Ideálna kombinácia. Tento album som objavil v roku 1997 vďaka vtipnému videoklipu Star fruit surf rider a hneď sa stal v našej kapele kultom. V lete roku 1998 sme boli vo Švajčiarsku zbierať hrozno, zbadali sme v meste vylepený plagát Cornelius Live, neverili vlastným očiam a šli sme na koncert. Nebolo vypredané a stáli sme vpredu ako tri paká s otvorenými ústami až kým nám Cornelius vlastnoručne nepodal z pódia sampler a nenechal nás chvíľu si s ním zadžemovať. God only knows, že sme sa cítili ako v hudobnom raji. Myslím si, že má na našu tvorbu doteraz veľký vplyv, aj keď to vnímam skôr tak, že sme si našli nášho hudobného soulmata z Japonska. Cornelius sa vyvíjal ďalej a v roku 2001 vydal zvukovo ešte čistejší album Point a v roku 2006 svoju hudobnú aj vizuálnu tvorbu dotiahol do dokonalosti albumom Sensuous,  kde sa zameral na zachytenie pozitívnej energie pre audiofilov. Neviem si predstaviť, kam sa ešte dá ísť v jeho prípade ďalej, Fantasmu mám však stále najradšej pre úžasný pocit eufórie, komplexnosti, ba priam až večnosti, ktorý z nej vyžaruje. Odporúčam každému! Pino Ungvölgyi je člen skupiny Puding pani Elvisovej. Vystupuje aj sólovo ako Kasioboy. Okrem toho je aj spolutvorca projektu Vocies.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite