The Lovely Pimps: Faces On The Walls, Wagon Records
Ten starý problém s anglickými textami slovenských kapiel! Je v poriadku, že miestni muzikanti chcú byť v zahraničí zrozumiteľní. Ale takto? Keby Filip Goldberger spieval po slovensky (a prirodzenejšie), zarezávali by sa temné, drsné, štúdiovým mejkapom neokrášlené pesničky The Lovely Pimps hlboko. Takto sa človek musí vyrovnať s divne, umelo znejúcou angličtinou a len ak sa mu to podarí, dokáže oceniť ležérnu hudbu kapely a jej nepochybný „alt country“ pôvab. Všetko znie tak, ako má: drnčiace gitary, bicie a basa ako u Dylana či Springsteena, honky-tonk piano, hosťujúci Janko Kružliak na husliach a Boboš Procházka na harmonike. Aj to dobre vyzerá: fotky zarastených členov kapely (fotografoval Matej Kmeť) a vinylovo vyzerajúce cédečko. O to väčšia škoda toho patetického anglického spevu.
3/5
.juraj Kušnierik The Kills: Blood Pressures
Americko-britské, unisex duo The Kills vydalo nedávno svoju štvrtú štúdiovú LP s názvom Blood Pressures. Počúva sa výborne. Páči sa mi to od prvých tónov, aby som po chvíli vyhlásil, že ma to nudí. Zrazu však prichádza tretia a posledná vlna, počas ktorej som si uvedomil poctivosť tejto surovej odnože rocku. Automatický bubeník, ktorý neznie synteticky, ale živo, zemité gitary, jedovaté bluesrockové riffy a neučesaný prejav Alison Mosshartovej. Akýsi cynický a punkovo podaný soul. The Kills si pokojne vkráčajú do vašej nablýskanej a elegantnej obývačky v zablatených topánkach, vyložia si nohy na čierny konferenčný stolík a zapália cigaretu. Všetko to má štýl a je to fantasticky cool, napriek všetkej tej recyklácii, ktorá je výsledkom hľadania nových ciest na takej vyprahnutej pôde, akou je rock.
4/5
.renat Khallo Adam Pierończyk: Komeda – The Innocent Sorcerer, jazzwerkstatt / Divyd
Nebyť tragickej automobilovej nehody, geniálny poľský skladateľ a klavirista Krzysztof Komeda (1931 – 1969) by práve oslavoval osemdesiatku. Ale všetko je inak a štafetu gratulantov musel prevziať jeho rodák, vynikajúci saxofonista Adam Pierończyk, ktorý si prizval k spolupráci čierneho kolegu Garyho Thomasa so skúsenosťami od Milesa Davisa. Pierończykov Komeda je vďaka zemitosti amerického hosťa a esenciálnej harfovej hry brazílskeho gitaristu Nelsona Verasa v mnohom objavný: od rytmicky „prekopanej“ Kattorny cez sférickú, na kosť obnaženú uspávanku Sleep Safe and Warm z Polańského filmu Rosemary´s Baby, počas ktorej bubeník Łukasz Żyta klepoce na písacom stroji. Krzysztof by mal z pánov určite radosť. Fantastickou správou je, že rovnaké zoskupenie bude oslavovať v utorok 19. 4. v petržalskom Klube Za zrkadlom.
5/5
.peter Motyčka The High Llamas: Talahomi Way, Drag City 2011
Tento album má dávnu predohru v tvorbe írskeho dua Microdisney, ktoré sa podieľalo na rozvoji žánru indie pop v komornom štýle. ( Najmä na LP Everybody Is Fantastic/1984). Jeden z jeho lídrov – Sean O´Hagan – založil v roku 1991 novú skupinu The High Llamas. Talahomi Way je jej deviaty štúdiový album. Naďalej pokojne pláva izolovaným prúdom komorného baroque popu s výraznou inšpiráciou v tvorbe The Beach Boys. Používa strunové, sláčikové, dychové, elektronické nástroje i vibrafón, čembalo, sólový a zborový spev. Je melancholická, zvukovo rozmarná, schopná hudobne vymaľovať dojem morského pobrežného vánku na dovolenkovej prechádzke. Vytvára inteligentnú, impresionistickú hudbu. Potvrdzuje to hneď úvodná pieseň Berry Adams, ktorá určuje, čo bude nasledovať – dvanásť hravých, pôvabných skladieb.
4/5
.miro Potoček
Ten starý problém s anglickými textami slovenských kapiel! Je v poriadku, že miestni muzikanti chcú byť v zahraničí zrozumiteľní. Ale takto? Keby Filip Goldberger spieval po slovensky (a prirodzenejšie), zarezávali by sa temné, drsné, štúdiovým mejkapom neokrášlené pesničky The Lovely Pimps hlboko. Takto sa človek musí vyrovnať s divne, umelo znejúcou angličtinou a len ak sa mu to podarí, dokáže oceniť ležérnu hudbu kapely a jej nepochybný „alt country“ pôvab. Všetko znie tak, ako má: drnčiace gitary, bicie a basa ako u Dylana či Springsteena, honky-tonk piano, hosťujúci Janko Kružliak na husliach a Boboš Procházka na harmonike. Aj to dobre vyzerá: fotky zarastených členov kapely (fotografoval Matej Kmeť) a vinylovo vyzerajúce cédečko. O to väčšia škoda toho patetického anglického spevu.
3/5
.juraj Kušnierik The Kills: Blood Pressures
Americko-britské, unisex duo The Kills vydalo nedávno svoju štvrtú štúdiovú LP s názvom Blood Pressures. Počúva sa výborne. Páči sa mi to od prvých tónov, aby som po chvíli vyhlásil, že ma to nudí. Zrazu však prichádza tretia a posledná vlna, počas ktorej som si uvedomil poctivosť tejto surovej odnože rocku. Automatický bubeník, ktorý neznie synteticky, ale živo, zemité gitary, jedovaté bluesrockové riffy a neučesaný prejav Alison Mosshartovej. Akýsi cynický a punkovo podaný soul. The Kills si pokojne vkráčajú do vašej nablýskanej a elegantnej obývačky v zablatených topánkach, vyložia si nohy na čierny konferenčný stolík a zapália cigaretu. Všetko to má štýl a je to fantasticky cool, napriek všetkej tej recyklácii, ktorá je výsledkom hľadania nových ciest na takej vyprahnutej pôde, akou je rock.
4/5
.renat Khallo Adam Pierończyk: Komeda – The Innocent Sorcerer, jazzwerkstatt / Divyd
Nebyť tragickej automobilovej nehody, geniálny poľský skladateľ a klavirista Krzysztof Komeda (1931 – 1969) by práve oslavoval osemdesiatku. Ale všetko je inak a štafetu gratulantov musel prevziať jeho rodák, vynikajúci saxofonista Adam Pierończyk, ktorý si prizval k spolupráci čierneho kolegu Garyho Thomasa so skúsenosťami od Milesa Davisa. Pierończykov Komeda je vďaka zemitosti amerického hosťa a esenciálnej harfovej hry brazílskeho gitaristu Nelsona Verasa v mnohom objavný: od rytmicky „prekopanej“ Kattorny cez sférickú, na kosť obnaženú uspávanku Sleep Safe and Warm z Polańského filmu Rosemary´s Baby, počas ktorej bubeník Łukasz Żyta klepoce na písacom stroji. Krzysztof by mal z pánov určite radosť. Fantastickou správou je, že rovnaké zoskupenie bude oslavovať v utorok 19. 4. v petržalskom Klube Za zrkadlom.
5/5
.peter Motyčka The High Llamas: Talahomi Way, Drag City 2011
Tento album má dávnu predohru v tvorbe írskeho dua Microdisney, ktoré sa podieľalo na rozvoji žánru indie pop v komornom štýle. ( Najmä na LP Everybody Is Fantastic/1984). Jeden z jeho lídrov – Sean O´Hagan – založil v roku 1991 novú skupinu The High Llamas. Talahomi Way je jej deviaty štúdiový album. Naďalej pokojne pláva izolovaným prúdom komorného baroque popu s výraznou inšpiráciou v tvorbe The Beach Boys. Používa strunové, sláčikové, dychové, elektronické nástroje i vibrafón, čembalo, sólový a zborový spev. Je melancholická, zvukovo rozmarná, schopná hudobne vymaľovať dojem morského pobrežného vánku na dovolenkovej prechádzke. Vytvára inteligentnú, impresionistickú hudbu. Potvrdzuje to hneď úvodná pieseň Berry Adams, ktorá určuje, čo bude nasledovať – dvanásť hravých, pôvabných skladieb.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.