V sci-fi sérii Isaaca Asimova Základňa sa v jednom diele objaví pozoruhodná postava mutanta, ktorý vykoľají dejiny. Pritom tie dejiny už dokáže úspešne predpovedať istý geniálny matematik, čo objavil zákonitosti správania ľudstva. Nuž, lenže pri predpovediach nikto nepočítal s mutantom, ktorý celý vývoj obráti úplne inam. A približne to sa stalo v českej politike.
Až do vlaňajška sa táto politika pohybovala v spoľahlivých cykloch. V parlamente pravidelne zasadali štyri zavedené strany – ODS, ČSSD, lidovci a komunisti – a k nim piata strana mestských liberálnych voličov (či už sa volala ODA, Unie svobody alebo zelení). Vo vláde sa točili stredopravá, stredoľavá a veľká koalícia, pomaly ako orloj. Lenže vlani zažila česká politika zemetrasenia. Nechuť k tradičným stranám dosiahla vrchol, „vďaka“ vtedajším nepopulárnym predsedom Paroubkovi a Topolánkovi získali ČSSD a ODS len 22 a 20 percent (v predchádzajúcich voľbách 2006 mali pritom dve tretiny všetkých hlasov!). Po sto rokoch vypadli z parlamentu lidovci. Ich voliči – a tiež mnohí známi politici – prešli do novej strany TOP 09, ktorá navyše zozbierala aj hlasy mestských liberálov, a dosiahla tak nevídaný a zrejme neopakovateľný výsledok 17 percent. A potom tu bol čierny kôň celých volieb, nová protestná strana Veci verejné, ktorá pritiahla hlavne doterajších nevoličov. Jej hýbateľom a „hlavným akcionárom“ bol zámožný majiteľ strážnej a detektívnej agentúry Vít Bárta. Bárta, solitér pracujúci doteraz v tieni, ktorého nikto z politikov nepoznal a nedal sa kúpiť. Navyše mal dar manipulovať s ľuďmi, presne ako ten mutant u Isaaca Asimova.
Bártova strana získala znenazdajky 569-tisíc hlasov, približne toľko ako komunisti. Bez Bártových 24 hlasov sa ODS a TOP 09 nemohli obísť – napriek všetkým obavám, ktoré jeho strana vzbudzovala. .terapia pre moju dušu
V .týždni už pred rokom stálo, že vláda s takou mohutnou väčšinou (118 poslancov v 200-člennej snemovni) „môže presadiť veľké zmeny – ak ju neroztrhne hádka alfa samcov“. Autor týchto riadkov vtedy pokračoval: „Veci verejné majú chaotický program, na ktorom sa internetovým hlasovaním podieľali všetci podporovatelia (preto zahŕňa napríklad zlúčenie ministerstiev vnútra a obrany)... Oficiálny predseda, bývalý novinár Radek John, nemá ani podpisové práva. Pestrú zmes 24 poslancov Vecí verejných majú držať na uzde dlžné úpisy na sedem miliónov, ktoré museli kandidáti podpísať pre prípad, že by hlasovali proti pokynu strany alebo odišli z klubu... Či budú Veci verejné vďaka tomu súdržnejšie ako kedysi Ruskova strana ANO, zistíme zhruba do dvoch rokov.“
V skutočnosti to bolo ešte rýchlejšie. Veci verejné boli pôvodne malou lokálnou stranou, ktorá vznikla na protest v pražskej komunálnej politike. Niekedy okolo roku 2002 –začiatok príbehu nie je jasný – si ju vyhliadol Vít Bárta a jeho rodina. Časť ODS šíri výklad, že ho sem doviedli vplyvní pražskí podnikatelia a chceli si stranu pestovať ako akúsi bábkovú opozíciu na magistráte. Ak však takýto plán existoval, Bárta sa z neho rýchlo vymkol. Tridsaťsedemročný Vít Bárta pochádza z významnej pražskej lekárskej rodiny (jeho pradedo zakladal známu vinohradskú nemocnicu). Sám však medicínu nedokončil; už na štúdiách si zarábal strážením spoločenských podujatí a nakoniec sa ním začal živiť. Chýbajúci titul ho trápil, až nakoniec dokončil aspoň pražskú policajnú akadémiu; titul JUDr. si zaobstaral na bratislavskej. „Pre mňa bol veľmi dôležitý imatrikulačný sľub na policajnej akadémii, kde to zachraňovanie ľudských životov a užitočnosť boli tiež. Priznávam, že pre moju dušu to bola dôležitá terapia,“ povedal Lidovým novinám. Je to charakteristický výrok: ako by potreboval sebe, rodičom i svetu stále čosi dokazovať.
To už bola jeho ABL (Agentúra Biely lev) najväčšou českou bezpečnostnou službou. Mala obrat okolo miliardy korún, pričom podľa Bártovho tvrdenia asi 7 percent tvorili príjmy z verejných rozpočtov. Zamestnávala 1 500 ľudí a strážila dve tretiny obchodných centier.
V októbri 2008 Bárta usporiadal výjazdovú schôdzu v luxusnom zámočku Chateau Mcely, kde svojim najbližším ľuďom vyložil „Koncepciu na roky 2009 –2014“. Práve tento dokument, ktorý v minulých dňoch unikol do MF Dnes, sa stal rozbuškou terajšej krízy. .uspeli sme, ale priskoro
V pompéznom prejave v uzavretom kruhu vtedy Bárta povedal: „Ideme do politiky. Prepojenie s politickou mocou je pre nás životne dôležité, pretože, ako ukazujú štatistiky, v Európskej únii štyridsať percent zákaziek pre privátne bezpečnostnej služby zadáva verejný sektor.“ ABL sa v ňom preto mala posilniť (vrátane budovania súkromných väzníc), a pokiaľ ide o politiku, v komunálnych voľbách 2010 získať vplyv v Prahe spolu s ODS a v celoštátnej politike nadviazať kontakt s ČSSD, očakávanou vládnou stranou. Vít Bárta sa mal od agentúry naoko odpútať, ale rozhodne ju nepredávať, pretože bude „ekonomickou základňou“.
Je to zločinný plán, alebo len snívanie chlapíka, ktorý sa rád počúva (lebo hyperaktívny Bárta podľa svedkov hovorí v poslaneckom klube aj štyri hodiny v kuse)?
Vývoj bol však oveľa rýchlejší, než si šéf agentúry myslel. Z malej strany na Malej Strane sa Veci verejné stali v lete 2010 celoštátnou silou –vďaka „naštvanosti" českých voličov, štedrej Bártovej kampani a vďaka angažmánu televízneho uvádzača investigatívnych relácií Radka Johna. (Mimochodom, jesenné pražské voľby už sa potom strane absolútne nevydarili, Veci verejné sa vôbec na magistráty nedostali.) Na taký úspech nebola strana s dvoma tisíckami členov pripravená: do snemovne sa na jej kandidátke dostali nielen preverení ľudia z Bártovho okruhu, ale aj bývalí politici z iných strán alebo úplní nováčikovia z regiónov. Veci verejné nemali ani dosť kvalitných ministrov: najmä nekompetentnosť Radka Johna ako ministra vnútra a Bártovho personalistu z ABL Josefa Dobeša ako ministra školstva sa ukázala veľmi rýchlo. Pomerne dobrý dojem však urobil sám Bárta sťaby minister dopravy. V témach sa rýchlo zorientoval a zaskočil stavebné firmy svojím tlakom na zľavy a kvalitu (pri opravovaných diaľničných úsekoch dal napríklad vyvesiť zosmiešňujúce tabule „tu stavala Skanska“).
Nový vplyvný muž sa tiež čoskoro prekvapivo zblížil s prezidentom Klausom. Čo všetko bolo dôvodom, nie je jasné; boli však počuť Bártove lichôtky na adresu „najlepšieho politika a neprekonaného vzoru“, ktoré Klaus s potešením kvitoval. .zneškodniť mutanta
To všetko bublalo pod povrchom: nedôverčivé pochybnosti ODS a TOP 09 voči Veciam verejným; nespokojnosť s ich slabými ministrami a nechuť politikov (aj veľkých stavebných firiem) voči Bártovi; vnútorné pnutie v 24-člennom kŕdliku poslaneckých nováčikov. Ambiciózna 26-ročná predsedníčka klubu Kristýna Kočí, ktorú Bárta kedysi osobne prijímal v konkurze na „odborného politológa strany“, sa v snemovni zblížila so svojím náprotivkom z ODS a azda aj sama uverila, že by dokázala pretiahnuť sedem či osem rebelov – potom by Bárta nebol nutný.
Pred štrnástimi dňami si reportéri Respektu tajne nahrali jedného sklamaného poslanca Vecí verejných –v rozhovore, ktorý bol výslovne sľúbený ako „off the record“, im opísal, ako si Bárta kupuje lojalitu peniazmi v obálkach. A keď štyri dni nato MF Dnes zaradila úryvky z Bártovej „koncepcie“ z roku 2008, stratégovia ODS a TOP 09 to pochopili ako výstrel z Aurory. Presvedčili váhajúceho premiéra Petra Nečasa, nech Bártu a jeho ľudí z vlády vyhodí.
Manéver sa však nepodaril. Mladá poslankyňa Kočí mala len troch ďalších vzbúrencov, čo by na udržanie koaličnej väčšiny bez Bártu nestačilo. A naopak, prezident Klaus odmietol splniť svoju ústavnú povinnosť (ak o to požiada premiér, potom prezident ministra odvolať musí, napokon, toto ústavné pravidlo presadil kedysi sám Klaus, keď bol ešte premiérom a Václav Havel prezidentom). Povedal, že odvolávať nebude, kým sa nedozvie, s kým a ako chce teda Nečas ďalej vládnuť. V čase uzávierky .týždňa boli ešte otvorené všetky možnosti vrátane zotrvania koalície alebo, naopak, demisie celej vlády.
V Asimovovej knihe skončil dotyčný mutant zle. Keď ostatní rozpoznali jeho destabilizujúci vplyv, zneškodnili ho raz a navždy. A vývoj sa zase vrátil do jasných, predvídateľných koľají. Autor je redaktor Lidových novín.
Až do vlaňajška sa táto politika pohybovala v spoľahlivých cykloch. V parlamente pravidelne zasadali štyri zavedené strany – ODS, ČSSD, lidovci a komunisti – a k nim piata strana mestských liberálnych voličov (či už sa volala ODA, Unie svobody alebo zelení). Vo vláde sa točili stredopravá, stredoľavá a veľká koalícia, pomaly ako orloj. Lenže vlani zažila česká politika zemetrasenia. Nechuť k tradičným stranám dosiahla vrchol, „vďaka“ vtedajším nepopulárnym predsedom Paroubkovi a Topolánkovi získali ČSSD a ODS len 22 a 20 percent (v predchádzajúcich voľbách 2006 mali pritom dve tretiny všetkých hlasov!). Po sto rokoch vypadli z parlamentu lidovci. Ich voliči – a tiež mnohí známi politici – prešli do novej strany TOP 09, ktorá navyše zozbierala aj hlasy mestských liberálov, a dosiahla tak nevídaný a zrejme neopakovateľný výsledok 17 percent. A potom tu bol čierny kôň celých volieb, nová protestná strana Veci verejné, ktorá pritiahla hlavne doterajších nevoličov. Jej hýbateľom a „hlavným akcionárom“ bol zámožný majiteľ strážnej a detektívnej agentúry Vít Bárta. Bárta, solitér pracujúci doteraz v tieni, ktorého nikto z politikov nepoznal a nedal sa kúpiť. Navyše mal dar manipulovať s ľuďmi, presne ako ten mutant u Isaaca Asimova.
Bártova strana získala znenazdajky 569-tisíc hlasov, približne toľko ako komunisti. Bez Bártových 24 hlasov sa ODS a TOP 09 nemohli obísť – napriek všetkým obavám, ktoré jeho strana vzbudzovala. .terapia pre moju dušu
V .týždni už pred rokom stálo, že vláda s takou mohutnou väčšinou (118 poslancov v 200-člennej snemovni) „môže presadiť veľké zmeny – ak ju neroztrhne hádka alfa samcov“. Autor týchto riadkov vtedy pokračoval: „Veci verejné majú chaotický program, na ktorom sa internetovým hlasovaním podieľali všetci podporovatelia (preto zahŕňa napríklad zlúčenie ministerstiev vnútra a obrany)... Oficiálny predseda, bývalý novinár Radek John, nemá ani podpisové práva. Pestrú zmes 24 poslancov Vecí verejných majú držať na uzde dlžné úpisy na sedem miliónov, ktoré museli kandidáti podpísať pre prípad, že by hlasovali proti pokynu strany alebo odišli z klubu... Či budú Veci verejné vďaka tomu súdržnejšie ako kedysi Ruskova strana ANO, zistíme zhruba do dvoch rokov.“
V skutočnosti to bolo ešte rýchlejšie. Veci verejné boli pôvodne malou lokálnou stranou, ktorá vznikla na protest v pražskej komunálnej politike. Niekedy okolo roku 2002 –začiatok príbehu nie je jasný – si ju vyhliadol Vít Bárta a jeho rodina. Časť ODS šíri výklad, že ho sem doviedli vplyvní pražskí podnikatelia a chceli si stranu pestovať ako akúsi bábkovú opozíciu na magistráte. Ak však takýto plán existoval, Bárta sa z neho rýchlo vymkol. Tridsaťsedemročný Vít Bárta pochádza z významnej pražskej lekárskej rodiny (jeho pradedo zakladal známu vinohradskú nemocnicu). Sám však medicínu nedokončil; už na štúdiách si zarábal strážením spoločenských podujatí a nakoniec sa ním začal živiť. Chýbajúci titul ho trápil, až nakoniec dokončil aspoň pražskú policajnú akadémiu; titul JUDr. si zaobstaral na bratislavskej. „Pre mňa bol veľmi dôležitý imatrikulačný sľub na policajnej akadémii, kde to zachraňovanie ľudských životov a užitočnosť boli tiež. Priznávam, že pre moju dušu to bola dôležitá terapia,“ povedal Lidovým novinám. Je to charakteristický výrok: ako by potreboval sebe, rodičom i svetu stále čosi dokazovať.
To už bola jeho ABL (Agentúra Biely lev) najväčšou českou bezpečnostnou službou. Mala obrat okolo miliardy korún, pričom podľa Bártovho tvrdenia asi 7 percent tvorili príjmy z verejných rozpočtov. Zamestnávala 1 500 ľudí a strážila dve tretiny obchodných centier.
V októbri 2008 Bárta usporiadal výjazdovú schôdzu v luxusnom zámočku Chateau Mcely, kde svojim najbližším ľuďom vyložil „Koncepciu na roky 2009 –2014“. Práve tento dokument, ktorý v minulých dňoch unikol do MF Dnes, sa stal rozbuškou terajšej krízy. .uspeli sme, ale priskoro
V pompéznom prejave v uzavretom kruhu vtedy Bárta povedal: „Ideme do politiky. Prepojenie s politickou mocou je pre nás životne dôležité, pretože, ako ukazujú štatistiky, v Európskej únii štyridsať percent zákaziek pre privátne bezpečnostnej služby zadáva verejný sektor.“ ABL sa v ňom preto mala posilniť (vrátane budovania súkromných väzníc), a pokiaľ ide o politiku, v komunálnych voľbách 2010 získať vplyv v Prahe spolu s ODS a v celoštátnej politike nadviazať kontakt s ČSSD, očakávanou vládnou stranou. Vít Bárta sa mal od agentúry naoko odpútať, ale rozhodne ju nepredávať, pretože bude „ekonomickou základňou“.
Je to zločinný plán, alebo len snívanie chlapíka, ktorý sa rád počúva (lebo hyperaktívny Bárta podľa svedkov hovorí v poslaneckom klube aj štyri hodiny v kuse)?
Vývoj bol však oveľa rýchlejší, než si šéf agentúry myslel. Z malej strany na Malej Strane sa Veci verejné stali v lete 2010 celoštátnou silou –vďaka „naštvanosti" českých voličov, štedrej Bártovej kampani a vďaka angažmánu televízneho uvádzača investigatívnych relácií Radka Johna. (Mimochodom, jesenné pražské voľby už sa potom strane absolútne nevydarili, Veci verejné sa vôbec na magistráty nedostali.) Na taký úspech nebola strana s dvoma tisíckami členov pripravená: do snemovne sa na jej kandidátke dostali nielen preverení ľudia z Bártovho okruhu, ale aj bývalí politici z iných strán alebo úplní nováčikovia z regiónov. Veci verejné nemali ani dosť kvalitných ministrov: najmä nekompetentnosť Radka Johna ako ministra vnútra a Bártovho personalistu z ABL Josefa Dobeša ako ministra školstva sa ukázala veľmi rýchlo. Pomerne dobrý dojem však urobil sám Bárta sťaby minister dopravy. V témach sa rýchlo zorientoval a zaskočil stavebné firmy svojím tlakom na zľavy a kvalitu (pri opravovaných diaľničných úsekoch dal napríklad vyvesiť zosmiešňujúce tabule „tu stavala Skanska“).
Nový vplyvný muž sa tiež čoskoro prekvapivo zblížil s prezidentom Klausom. Čo všetko bolo dôvodom, nie je jasné; boli však počuť Bártove lichôtky na adresu „najlepšieho politika a neprekonaného vzoru“, ktoré Klaus s potešením kvitoval. .zneškodniť mutanta
To všetko bublalo pod povrchom: nedôverčivé pochybnosti ODS a TOP 09 voči Veciam verejným; nespokojnosť s ich slabými ministrami a nechuť politikov (aj veľkých stavebných firiem) voči Bártovi; vnútorné pnutie v 24-člennom kŕdliku poslaneckých nováčikov. Ambiciózna 26-ročná predsedníčka klubu Kristýna Kočí, ktorú Bárta kedysi osobne prijímal v konkurze na „odborného politológa strany“, sa v snemovni zblížila so svojím náprotivkom z ODS a azda aj sama uverila, že by dokázala pretiahnuť sedem či osem rebelov – potom by Bárta nebol nutný.
Pred štrnástimi dňami si reportéri Respektu tajne nahrali jedného sklamaného poslanca Vecí verejných –v rozhovore, ktorý bol výslovne sľúbený ako „off the record“, im opísal, ako si Bárta kupuje lojalitu peniazmi v obálkach. A keď štyri dni nato MF Dnes zaradila úryvky z Bártovej „koncepcie“ z roku 2008, stratégovia ODS a TOP 09 to pochopili ako výstrel z Aurory. Presvedčili váhajúceho premiéra Petra Nečasa, nech Bártu a jeho ľudí z vlády vyhodí.
Manéver sa však nepodaril. Mladá poslankyňa Kočí mala len troch ďalších vzbúrencov, čo by na udržanie koaličnej väčšiny bez Bártu nestačilo. A naopak, prezident Klaus odmietol splniť svoju ústavnú povinnosť (ak o to požiada premiér, potom prezident ministra odvolať musí, napokon, toto ústavné pravidlo presadil kedysi sám Klaus, keď bol ešte premiérom a Václav Havel prezidentom). Povedal, že odvolávať nebude, kým sa nedozvie, s kým a ako chce teda Nečas ďalej vládnuť. V čase uzávierky .týždňa boli ešte otvorené všetky možnosti vrátane zotrvania koalície alebo, naopak, demisie celej vlády.
V Asimovovej knihe skončil dotyčný mutant zle. Keď ostatní rozpoznali jeho destabilizujúci vplyv, zneškodnili ho raz a navždy. A vývoj sa zase vrátil do jasných, predvídateľných koľají. Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.