Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba sa nestratí

.časopis .hudba

Je členom Zväzu skladateľov Ruska, ale nájdete ho aj v slovníku 100 slovenských skladateľov. Koncertná sezóna v Slovenskej filharmónii sa začína premiérou Quotations – koncertu pre klavír a orchester od petrohradského rodáka Jevgenija Iršaia.

Je členom Zväzu skladateľov Ruska, ale nájdete ho aj v slovníku 100 slovenských skladateľov. Koncertná sezóna v Slovenskej filharmónii sa začína premiérou Quotations – koncertu pre klavír a orchester od petrohradského rodáka Jevgenija Iršaia.


.ako ste sa dostali z Petrohradu do Banskej Bystrice?
V roku 1991 som dostal pozvanie na návštevu od príbuznej, ktorá žije v Banskej Bystrici, a cestoval som aj so synom. Na hranice sme prišli v deň, keď sa v Moskve začal puč. Naši colníci nám robili problémy a veľa ľudí sa vrátilo. Syn Viktor rozhodol, že pôjdeme ďalej. Vlak po troch hodinách pustili a o chvíľu uzavreli hranice. Bolo to teda do určitej miery šťastie a osud.

.vladimír Godár v texte k vášmu CD Omni tempore napísal, že nášho jediného hudobného imigranta z vás možno urobila záťaž tradície ruskej hudby.
Bolo to zložitejšie. Okrem určitej tvorivej krízy zohrali úlohu aj osobné dôvody, z ktorých vyplynula potreba zásadnej zmeny. Vtedajší riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici Marián Chudovský mi ponúkol miesto korepetítora a odvtedy som na Slovensku.
Jevgenij Iršai / Ruský skladateľ a klavirista, absolvent prestížneho petrohradského konzervatória. Pôsobil ako pedagóg na Konzervatóriu J. L. Bellu, učí na Katedre hudobnej a estetickej výchovy UMB v Banskej Bystrici a na VŠMU v Bratislave. Jeho skladby uviedli v Európe, USA a Japonsku. Venuje sa aj literatúre a maľbe. V piatok sa v bratislavskej Redute uskutoční mimoriadny koncert, na ktorom zaznie premiéra diela Quotations – koncert pre klavír a orchester, ktoré vzniklo na objednávku Slovenskej filharmónie.

.hudbu autorov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu dnes prezentujú renomované západné vydavateľstvá. Prečo sú skladatelia ako Kančeli, Pärt, Silvestrov alebo Gubajdulina takí žiadaní?
Je ešte mnoho ďalších skladateľov, ktorí nie sú zďaleka takí známi a ich hudba je tiež mimoriadne zaujímavá. V zásade ide o duchovno, ktoré je sprostredkované presvedčivým zvládnutím remesla. Myslím si, že ak chce byť hudobník profesionálom, musí najmä ovládať remeslo, napríklad čo najviac kompozičných techník. Skladateľ by mal byť univerzálny. Jednostrannosť obmedzuje. Napríklad Alfred Schnittke bol predovšetkým orchestrálny skladateľ, no zanechal aj geniálne komorné kompozície. Ďalej musí mať čo povedať, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité. Musí sa vedieť vyjadrovať originálne. Poznanie tradície teda prináša skúsenosti a určitým spôsobom nás vychováva.

.aký je vzťah medzi tradíciou a umeleckou slobodou?
Niekto si môže myslieť, že ho tradícia zväzuje, ale súčasne ho vychováva. Nikto nie je úplne slobodný, no určitým spôsobom môže byť vždy sám sebou. To je predmetom  hľadania. Tvorivé hľadanie je zložitý proces, ktorému musíte niečo obetovať a prináša eliminovanie niektorých podnetov z okolia.
Oproti niečomu sme vnímavejší, iné ignorujeme. A navyše sloboda neznamená len možnosť „robiť si, čo chcem“, ale predpokladá otvorenosť k iným názorom. Aj v slovenskej hudbe sa prejavujú tendencie k uzavretosti, a potom sa niekedy odlišné poetiky odsudzujú ako nesprávne.

.posudzovanie hudby je subjektívne. Ako možno povedať, čo je správne a čo nesprávne?
Okrem „subjektívnych“ kritérií, ktoré som už spomenul v odpovedi na obľúbenosť „hudby východu“, hodnotu hudby môžeme s istou objektívnosťou posúdiť až po rokoch. Je to podobné ako v jazyku. Vznikne nové slovo, ktoré môže ohúriť, ale to ešte neznamená, že bude žiť. Aj vo vážnej hudbe je vždy skupina ľudí, ktorí si počínajú ako výskumníci a experimentátori. Niekedy sú to blázni, inokedy sa medzi nimi nájde génius, ale sú užitoční, lebo často niečo zaujímavé objavia. Každá novinka, najmä v umení, niekam posúva. Dôležitá je tolerancia a priestor na diskusiu.
 
.vy však takéto výsledky hľadania, ktoré vznikli v 20. storočí, spájate s historickými kompozičnými poetikami – často s prostriedkami, ktoré používal romantizmus...
Pre mňa je dôležité písať hudbu, nikdy som netúžil vymyslieť nový štýl. No technika je prostriedkom, preto sa stále snažím veľa vecí naučiť a s touto stránkou sa vždy trápim. Každá nová skladba dnes vyžaduje do určitej miery novú techniku. Romantizmus preto, lebo tá hudba je nabitá emóciami. Vyrastal som v hudobníckej rodine, kde často znel Brahms, Schumann, Schubert alebo Chopin. Hudba, ktorou ste žili, sa z vás nikdy nestratí. No napríklad aj Bachova hudba je prejavom veľmi subjektívnej expresie. A subjektívnosť, to sú emócie. Hudba nikdy nebola chladná. Ľudia žijú emóciami, preto má hudba veľký význam.

.v Klavírnom koncerte Quotations pracujete s citátmi a alúziami na hudbu iných skladateľov. Môže byť kontext týchto citátov zrozumiteľný pre bežného poslucháča?
Používam citáty-alúzie z diel trojice ruských skladateľov Nikolaja Karloviča Metnera, Sergeja Prokofieva a Alfreda Schnittkeho. Ale objavujú sa tam aj iní – John Adams, György Ligeti alebo Ludwig van Beethoven. Páči sa mi, ako sa to mieša a vzniká niečo nové... Tie odkazy na diela majú význam predovšetkým pre mňa. Ich dešifrovanie nie je  na pochopenie skladby nevyhnutné. Ide mi najmä o celok, ktorý musí hovoriť sám za seba. V každom umení sa narába so štandardnými výrazovými prostriedkami a symbolmi, no môžu sa použiť vždy inak. Je to podobné ako pri reči. Téma určuje ich výber, rozdiely môže vytvoriť kontext, intonácia alebo artikulácia.

.andrej Šuba
Autor je redaktor Hudobného života
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite