Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Opozícia bez vízie

.časopis .týždeň doma

Od volieb už prešiel viac než rok a strany vládnej koalície vládnu rebríčkom popularity a určujú témy, o ktorých sa hovorí. Opozícia akoby zatiaľ nevedela, čo má robiť. Je Slovensko bez opozície?

Od volieb už prešiel viac než rok a strany vládnej koalície vládnu rebríčkom popularity a určujú témy, o ktorých sa hovorí. Opozícia akoby zatiaľ nevedela, čo má robiť. Je Slovensko bez opozície?


Zaspatá, nečinná, slabá. Takéto a podobné prívlastky sa po roku vládnutia Fica a jeho koalície vyslovujú na adresu opozície. Tento pocit nie je nový, len je po kauze Privilégium trochu ostrejší. Opozícia na sériu prešľapov súčasnej moci, doteraz najväčšiu, reagovala pomaly, ako sa zhodli hodnotitelia politickej scény – politológovia či novinári. Je však rýchlosť a ráznosť reakcie na vládny škandál tým hlavným kritériom, ktorým by sa mala pomeriavať kvalita slovenskej parlamentnej opozície?

.reagovať nestačí
Médiá bývajú niekedy nespravodlivo kritické a obvinenia, že ten či onen politik nič nerobí alebo koná zle, sú pravidelne sa opakujúcou nárazovou agendou. Lenže ani s vedomím, že kritici sú často veľmi povrchní a kampaňovití, sa dnes nedá povedať, že opozícia funguje dobre. Formálna aktivita a rýchlosť reagovania je však len vedľajším problémom. Oveľa dôležitejšia je otázka, či opozičné strany dokážu, okrem nesporne užitočnej obrany reforiem, prinášať aj iné nové témy a alternatívne riešenia problémov. A nielen ich prinášať, ale aj zrozumiteľne komunikovať voličom. Život na Slovensku je totiž oveľa pestrejší a nedá sa redukovať len na reformy – ich presadenie alebo ochranu. „V politickom marketingu platí, že musíte robiť aj negatívnu kampaň, reagovať na kroky súperov. A takisto je nutné robiť pozitívnu kampaň, nastoľovať vlastné pozitívne témy. To, čo robí dnešná opozícia, je najmä reagovanie na to, čo sa tu deje – čo je síce potrebné, lenže nemôže ostať len pri ňom. Chýba mi vlastná aktívna pozitívna agenda,“ hodnotí viac ako ročné účinkovanie opozície sociológ a marketingový konzultant Marián Timoracký.

.menej je niekedy viac
„Nemyslím, že nám chýba vízia. Nepotrebujeme ju vymýšľať, náš program je veľmi slušná vízia,“ hovorí bývala poradkyňa premiéra Mikuláša Dzurindu a dnes poslankyňa za SDKÚ Tatiana Rosová. Pripúšťa len to, že strane chýba prepracovanejšia komunikačná stratégia a zadefinovanie komunikačných cieľov. „Potom sa to odohráva presne tak, že tých tlačoviek je príliš veľa. V situácii, keď je pre novinárov vždy zaujímavejšie to, čo robí vláda a keď objektívne klesá záujem ľudí o politiku, je dôležité vyberať obsah a nezahltiť médiá príliš veľkým množstvom aktivít,“ vysvetľuje Rosová. A dodáva: problémom je trochu aj fakt, že kým pred voľbami dobre fungovalo oddelenie odborných a politických štruktúr, po voľbách majú politici v opozícii viac času, a tak na seba prebrali aj odborné úlohy. Priznáva, že ju trochu prekvapila profesionalita Ficovho konania. „To nie je len náhodné vrstvenie krokov a intuitívne generovanie nápadov, ale strategický a premyslený postup, pokiaľ ide o politiku aj prácu s verejnou mienkou.“  Podobný dojem z krokov, ktoré robí predseda Smeru má aj Timoracký. „Určite to nie je pre opozíciu ľahký súper. Z viacerých náznakov je vidieť, že s ním pracujú profesionáli.“

Nad heslom „Fico neplní svoje sľuby,“ ktoré politici SDKÚ donekonečna opakovali pri hodnotení prvého roku vlády, mnohí odborníci len neveriacky krútili hlavami. „Komu bol tento odkaz adresovaný? Mal zneistiť voličov Smeru, ktorí politikom SDKÚ aj tak neveria ani slovo?“ pýta sa Timoracký. Aj Rosová pripúšťa, že nešlo o dobrú taktiku. „Bolo to strašne veľa odborných hodnotení jednotlivých rezortov a ten odkaz sa zahmlil. Tiež si nemyslím, že je našou úlohou pozerať sa na politiku vlády optikou jej programového vyhlásenia. Malo by ísť o našu optiku, náš pohľad.“
Z tohto všetkého sa vraj už SDKÚ poučila, v strane opäť začínajú intenzívne pracovať programové sekcie. Chcú sa snažiť aj intenzívnejšie nastoľovať svoju dlhodobú prioritu – vzdelávanie. Objaviť by sa mali aj nové témy súvisiace najmä s kvalitou života. „Podstatná téma, kde začíname trochu nanovo, sú environmentálne otázky, ale, samozrejme, nechystáme sa v nich skĺznuť doľava,“ naznačuje Rosová.

.zmena paradigmy?
Strana maďarskej koalície po zmene predsedu ohlásila, že pripraví strategický dokument, ktorý jasne pomenuje priority strany do budúcnosti. Prípravu dostal na starosť podpredseda Miklós Duray. A v tom je práve problém. „Pri príprave tohto dokumentu dominuje Duray. Jeho ľudia obsadili aj pozície v komisiách, ktoré na ňom pracujú. Z toho sa dá usudzovať, že sa v ňom bude klásť dôraz na autonómiu a bude mať etnický charakter,“ povedal pre .týždeň dobre informovaný zdroj z prostredia maďarskej koalície, ktorý si, vzhľadom na napätie v strane, želal zostať v anonymite. Hoci definitívna podoba dokumentu ešte neexistuje, z viacerých náznakov a aj z dnešnej rétoriky sa dá usudzovať, že témy vracajúce sa do histórie v ňom pravdepodobne budú prevažovať nad témami o budúcnosti. Strana dnes dokonca nehovorí ani o takých jednoduchých a pritom na svoj kmeňový elektorát zameraných témach, ako je zlepšenie čoraz nedostačujúcejšej cestnej infraštruktúry od Bratislavy na južné územia. Jediné, čo z SMK preniká navonok, sú vnútorné spory po zmene vedenia strany a otváranie výsostne etnických otázok.
V súvislosti s SMK je dobré pomenovať ešte jednu vec a vrátiť sa trochu do histórie. V období prvej Československej republiky vnímali maďarskí politici na Slovensku československú elitu ako protimaďarskú. Ani československí politici nepovažovali maďarskú politickú reprezentáciu za práve štátotvorný element. Malo to svoje historické aj politické príčiny. Aj po novembri 1989 mali v prostredí politikov maďarskej menšiny silnú váhu hlasy, ktoré tvrdili, že ich politická reprezentácia by mala ostať v permanentnej opozícii. Túto paradigmu politického pôsobenia Maďarov začali najskôr meniť liberáli z Maďarskej občianskej strany a neskôr ju dramaticky zmenil Béla Bugár, ktorý s SMK na osem rokov vstúpil do vlády. O tom, že sa s Maďarmi vládnuť dá, presvedčil aj značnú časť slovenských politikov. Niektoré posledné pohyby v SMK však naznačujú, že spoločné vládnutie maďarských a slovenských strán nemusí byť v budúcnosti až takou samozrejmosťou. Nie je vylúčené, že v SMK sa môže opäť oprášiť staré zmýšľanie, keď nad konštruktívnym vzťahom k štátu prevládne opozičníctvo spojené s volaním po autonómii a oprašovaním historických symbolov. Rovnako však platí aj to, že SDKÚ a KDH môžu v budúcnosti – aj pod tlakom vývoja v SMK – začať uvažovať o iných, doteraz len ťažko predstaviteľných vládnych riešeniach. To je zo strany dnešnej SMK pre budúcnosť krajiny určite oveľa vážnejší signál ako nedostatok tém či nápadov.

.osud jednej vízie
KDH dnes pôsobí spomedzi celej opozície ako najviac do seba zahľadená politická strana. Práve z jeho radov však vzišiel doteraz asi najprepracovanejší pokus o formulovanie alternatívnej politickej vízie. Začiatkom roku zverejnil Vladimír Palko text Ekonomika konzervatívnej solidarity, v ktorom označil ekonomicko-spoločenskú koncepciu druhej Dzurindovej vlády (nazval ju aj liberálnou koncepciou ) ako dlhodobo neudržateľnú. Realizovať sa dala podľa neho len vďaka priaznivému historickému okamihu – existencii dvoch SNS, z ktorých žiadna sa nedostala do parlamentu. „Protagonisti liberálnej koncepcie dnes pravdepodobne robia strategickú chybu. Namiesto pohľadu do budúcnosti sa snažia brániť „výdobytky“ druhej Dzurindovej vlády. Ani najskalnejších liberálnych voličov však dnes minulosť nezaujíma. Aj liberálni voliči chcú zmysluplnú ekonomicko-spoločenskú koncepciu budúcnosti,“ napísal Palko. Svoju predstavu formuloval ako ekonomiku konzervatívnej solidarity a podľa neho mala odpovedať na najvážnejší ekonomický problém budúcnosti – riešenie demografickej krízy.
Po prehratom vnútrostraníckom zápase sa Palko dostal mimo hlavného centra diania v KDH a spolu s ním sa tam ocitla aj jeho koncepcia. Kresťanskí demokrati tým upustili od dôrazu na témy poriadku a spravodlivosti, s ktorými boli v minulosti spájaní, a dnes nejakú ich nosnú agendu príliš nevidieť. Iróniou je, že najhlasnejšie počuť práve porazené krídlo Vladimíra Palka a jeho spojencov – tí sa momentálne snažia z pozícií mimo vedenia strany zaujať agendou s nacionálnejším podtónom. Je takmer isté, že ešte nejaký čas bude pri KDH dominovať agenda ich vnútornej nejednoty a sporov nad nejakou jasnou víziou, ktorú napokon tak či tak v dnešnom vedení kresťanských demokratov príliš nevidno.

.skúška
Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že opozícia nič nerobí. Aj ona sama si však musí priznať, že zatiaľ príliš nezaujala. Chýbajú nápady, ktoré zaujmú a presadia sa v pretlaku iných správ. Chýba vybočenie z konvencií a čosi, čo by otočilo inak pomerne prirodzený tok diania a pre zmenu by to prinútilo reagovať Fica a jeho vládu.
Druhý zaujímavý fakt: ak by sme opozičné strany chceli hodnotiť podľa miery aktivity, s istým zjednodušením sa dá povedať, že kým koaličnej strane úplne dominuje Smer, na opozičnej takmer rovnako dominantne vyčnieva SDKÚ, ktorá sa aspoň snaží niečo viditeľné robiť. Zvyšné dve opozičné parlamentné strany sú na tom horšie: SMK sa od volieb sústreďuje takmer výlučne na svoje vlastné problémy a svoj kmeňový elektorát a KDH je zasa vnútorne rozdelené a okrem sporadických návrhov rieši navonok tiež len svoje vnútorné veci. Najbližšou vážnejšou aktivitou, ktorá môže silu a kreativitu opozičných strán preveriť, bude hľadanie spoločného prezidentského kandidáta, ktorý bude stáť pred neľahkou úlohou poraziť pomerne populárneho úradujúceho prezidenta. Nech táto skúška opozície dopadne akokoľvek, od strán, ešte nedávno takých reformných, je to po roku v opozícii žalostne málo.

.jozef Majchrák, .robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite