Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Existuje na Slovensku ľavicový etrémizmus?

.peter Zajac .časopis .klub

Dňa 14. marca 2010, Bratislava, Hodžovo námestie, 14.00 hod. Proti sebe stojí okolo sedemsto ľudí, protestujúcich proti pravicovému extrémizmu a tristo pravicových extrémistov.

V hlave mi utkvelo niekoľko útržkov – protestujúci Martin Mojžiš s reproduktorom v ruke, mamičky s deťmi v kočíkoch, tvár ľavicového aktivistu Eduarda Chmelára. Naša otázka, či máme ísť do otvoreného konfliktu, ktorú zodpovedali tie mamičky s deťmi: kvôli nim sme nešli. Oproti nám kruh plný oplzlých reči, vyrevujúca dáma v činčilovom kožuchu. A kordón policajtov, ktorí proti tomu neskrývanému velebeniu fašizmu, rasizmu a antisemitizmu nezasiahli. 
    Spomenul som si na to o rok, keď som dostal otázku, čo si myslím o pravicovom extrémizme. Odpovedal som: „Vývoj extrémnej pravice vnímam v súčasnosti ako pritlmenejší než pred voľbami v roku 2010, lebo dostáva menší verejný priestor ako za Ficovej vlády, čo neznamená, že neexistuje. Vždy závisí od reálneho potenciálu pre rasovú, etnickú, náboženskú, národnú a menšinovú nevraživosť a nenávisť a tie na Slovensku existujú. Zvláštne pritom je, že u nás neexistuje takmer nijaká ostražitosť voči ľavicovému extrémizmu, terorizmu, autokratizmu a totalitarizmu, hoci sú podbruškovou agendou ľavicového politického mainstreamu.“
    Svojou odpoveďou som okrem pravicového extrémizmu chcel upozorniť na to, že v skrytejšej podobe  existuje na Slovensku aj ľavicový extrémizmus, o ktorom sa zvykne tvrdiť, že vôbec neexistuje. Dostalo sa mi rázneho poučenia od Michala Havrana ml., že som si osvojil antidemokratický étos a stratil minimum intelektuálnej čestnosti. 
    Havranove vety by možno stáli za odpoveď, keby neosočoval, nevytrhával moje vety z kontextu a nepodsúval mi, že píšem o európskej ľavici, keď som písal o ľavici domácej, roduvernej, našskej. Iná u nás totiž v politike neexistuje a je len utopickou ilúziou skrývať sa za európsku ľavicu tam, kde je reč o našej politickej ľavici a jej extrémistickom zázemí. 
    Naša ľavica má jednu špecifickú vlastnosť – na rozdiel od európskej ľavice, ktorá je po skúsenostiach prvej a druhej svetovej vojny voči nacionalizmu, rasizmu a etnickej nevraživosti ostražitá, naša ľavica sa k nim viac či menej skryto alebo otvorene hlási. To nie je imaginárny problém, ale fakt, ktorý naplno potvrdili štyri roky vlády s Ficom na čele, s Mečiarom a Slotom vesele. (Pre tých, ktorým sa nechce klikať na  wikipédiu, len poznamenávam, že v predchádzajúcej vete ide o parafrázu znamého hesla: „So Širokým na čele, na Slovensku vesele“ a že Viliam Široký bol v päťdesiatych rokoch minulého storočia popredným funkcionárom Komunistickej strany Slovenska.)
    Historickým zdrojom ľavicého extrémizmu je od čias boľševizmu legitimizácia teroru, velebenie diktatúry proletariátu a kolektivizmus. Všetky komunistické hnutia a režimy sú v tomto zmysle z hľadiska demokracie, opierajúcej sa o slobodu jednotlivca a pluralitu názorov extrémistické. Štyridsať rokov komunizmu sa však tak nezmazateľne vrylo do našej každodennej skúsenosti, kože a pamäti, že inštinktívne odmietame uvažovať o „reálnom socializme“ ako o režime ľavicového extrémizmu. Museli by sme totiž pripustiť, že je v nás ešte stále hlboko prítomný, len si to vytesňujeme z mysle. Stačí nevnímať reliéf, symbolizujúci podnes na priečelí Policajného prezídia bezpečnosť a armádu ako ozbrojenú päsť robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie. Preto sa nám zdá, že ľavicový extrémizmus u nás neexistuje a obchádzame ho aj vtedy, keď nám niekto pod nosom velebí ľavicových extrémistov, diktátorov, autokratov a priateľov teroru najrozličnejšieho druhu od Kaddáfiho, Chaveza po Lukašenka.
    Extrémizmus existuje všade tam, kde ide o rasový, triedny, národný, etnický alebo náboženský kolektivizmus. V nedemokratickom svete sa priamka, na ktorej môžeme okolo pomyselného stredu situovať, čo je vľavo a vpravo, mení do tvaru podkovy alebo uzatvárajúceho sa kruhu. Fedor Gál to formuluje lapidárne: „Je jasné, že oba póly extrémistických ideológií spolu susedia a líšia sa najmä symbolmi a rituálmi.“
Takže ako? Existuje na Slovensku ľavicový extrémizmus alebo nie?             
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite