.len čo som prišiel na ministerstvo, chcel som dať dokopy všetky materiály, ktoré boli k dispozícii k problematike kriminality v blízkosti segregovaných osád,“ hovorí Milan Krajniak, ktorého si Lipšic povolal ako poradcu pre rómsku kriminalitu. „Zistili sme, že neexistuje nič. Žiadne čísla, žiadne štatistiky.“
Pred časom sa aj na stránkach tohto časopisu rozprúdila diskusia, či by mala polícia opätovne vo svojich štatistikách evidovať príslušnosť páchateľov k rómskemu etniku. Kým do roku 1999 sa tak dialo, v neskoršom období až do roku 2007 mohli policajti podľa vlastnej vôle vypĺňať kolónku takzvaných štatisticky významných skupín osôb, kam spadali legálni či nelegálni imigranti, azylanti, bezdomovci, ale aj Rómovia.
Z týchto štatistík sa dalo len nepriamo odvodiť, že kriminalita Rómov žijúcich v segregovaných komunitách je najmä na východe Slovenska, teda najmä v Prešovskom a Košickom kraji (ale aj v Banskobystrickom kraji), naozaj vážnym problémom – a to nielen v predsudkoch majority. Štatisticky významný rozdiel medzi priemernou populáciou a „štatisticky významnými skupinami osôb“ je totiž zaznamenaný najmä pri trestných činoch krádeží a pri lúpežných prepadnutiach. Po roku 2007 sa však prestala robiť aj táto štatistika, čím polícia stratila akýkoľvek prehľad.
.mapa kriminality
Lipšic sa po nástupe za ministra rozhodol vydať novou cestou. Vznikol materiál, nazvaný Mapa rómskych komunít z hľadiska miery kriminality, o ktorom už čiastočne médiá informovali. Na jeho vypracovaní sa podieľalo vyše 230 policajných špecialistov, ktorí boli v priebehu posledných rokov vyškolení na styk s rómskymi komunitami. Ide o policajtov, ktorí de facto – s výnimkou niektorých oblastí na západnom Slovensku – pokrývajú všetky problémové miesta. Špecialisti dostali za úlohu identifikovať počet a typ komunít v ich rajóne, ďalej odhadnúť počet tam žijúcich Rómov. Napokon mali špecifikovať, či ide o bezproblémové komunity, v blízkosti ktorých sa kriminalita nijako neodlišuje od kriminality vo zvyšku daného policajného obvodu. Alebo, po druhé, či je tam zvýšený výskyt kriminality najmä v čase vyplácania sociálnych dávok, alebo, po tretie, či ide o oblasť s trvale zvýšenou mierou kriminality.
Z tohto mapovania vyplynulo, že na Slovensku existuje
1 150 rómskych komunít, pod ktorými sa rozumejú segregované osady, ale aj mestské getá či osídlenia na okraji obce či mesta. V týchto komunitách žije približne 320-tisíc ľudí. Podobné množstvo komunít narátali pred siedmimi rokmi aj naši sociológovia v dosiaľ metodologicky najlepšie spracovanej štúdii Atlas rómskych komunít (editorkou Atlasu bola dnešná premiérka I. Radičová), ktorí vtedy odhadli počet Rómov v sledovaných komunitách asi na 280-tisíc. Keďže odvtedy ich počet nepochybne vzrástol, 320-tisíc Rómov v komunitách, narátaných Lipšicovými policajtmi, môže v hrubých rysoch sedieť.
Zaujímavo dopadla kategorizácia týchto komunít z hľadiska kriminality. Podľa analýzy je z celkového počtu 400 komunít v podstate bezproblémových, v 530 komunitách sa zvýšená trestná činnosť pácha v krátkom období počas mesiaca, kým s 220 komunitami sú sústavné problémy. Z ďalších čísiel však vyplýva, že bezproblémové komunity sú viac-menej tie, kde žije relatívne málo obyvateľov – dokopy vyše 40-tisíc, kým v občasne problémových ich je takmer 140-tisíc a v trvale problémových komunitách asi 135-tisíc Rómov.
Povedané inak, viac než 270-tisíc Rómov žije v osídleniach, ktoré chce polícia po novom viac monitorovať a zasahovať tam v prípade potreby.
.posily
Lipšicovo ministerstvo pristúpilo po vypracovaní mapy k viacerým zmenám. Policajní špecialisti pre styk s rómskymi komunitami sa v rámci Slovenska preskupili, pribudlo ich najmä v Prešovskom kraji. Najnovšie sa majú naplno venovať iba práci s Rómami (dosiaľ ich nadriadení využívali aj na iné činnosti v obvode) a najmä sa už nemajú zúčastňovať na represívnych zákrokoch. Majú byť jednoducho ľuďmi, ktorým Rómovia v danej osade dôverujú.
Takisto sa posilňujú obvodné útvary, súčasne sa zvyšujú počty hliadok pohotovostných motorizovaných jednotiek (PMJ). „Ako príklad uvediem, že v Prešovskom kraji ich bolo dosiaľ 30, po novom ich je 105. To je úplne zásadný rozdiel, ktorý znamená toľko, že počas celých 24 hodín budeme mať v pohotovosti na viacerých miestach dostatočný počet hliadok. Doteraz tie jednotky vyrážali iba z krajského mesta, teraz budú mať základne vo viacerých mestách kraja, aby boli čo najrýchlejšie na mieste, kde sa niečo deje,“ uvádza Milan Krajniak.
Keď teda napríklad dôjde ku krádeži úrody, do osady sa veľmi rýchlo presunú minimálne tri hliadky policajtov, ktoré by mali byť vďaka výcviku schopné zasiahnuť voči zlodejom uprostred veľkého, nepriateľsky naladeného davu.
Nový systém by mal naplno fungovať do leta tohto roku, keď sa podľa plánov ministerstva celkom naplnia ešte chýbajúce policajné stavy.
Ľudia v oblastiach, ktoré dlhé roky trápi drobná kriminalita a zvyšujúce sa napätie v spolunažívaní, by tak mali konečne pocítiť, že ich večné sťažnosti štát neprehliada, ale rieši.
Pred časom sa aj na stránkach tohto časopisu rozprúdila diskusia, či by mala polícia opätovne vo svojich štatistikách evidovať príslušnosť páchateľov k rómskemu etniku. Kým do roku 1999 sa tak dialo, v neskoršom období až do roku 2007 mohli policajti podľa vlastnej vôle vypĺňať kolónku takzvaných štatisticky významných skupín osôb, kam spadali legálni či nelegálni imigranti, azylanti, bezdomovci, ale aj Rómovia.
Z týchto štatistík sa dalo len nepriamo odvodiť, že kriminalita Rómov žijúcich v segregovaných komunitách je najmä na východe Slovenska, teda najmä v Prešovskom a Košickom kraji (ale aj v Banskobystrickom kraji), naozaj vážnym problémom – a to nielen v predsudkoch majority. Štatisticky významný rozdiel medzi priemernou populáciou a „štatisticky významnými skupinami osôb“ je totiž zaznamenaný najmä pri trestných činoch krádeží a pri lúpežných prepadnutiach. Po roku 2007 sa však prestala robiť aj táto štatistika, čím polícia stratila akýkoľvek prehľad.
.mapa kriminality
Lipšic sa po nástupe za ministra rozhodol vydať novou cestou. Vznikol materiál, nazvaný Mapa rómskych komunít z hľadiska miery kriminality, o ktorom už čiastočne médiá informovali. Na jeho vypracovaní sa podieľalo vyše 230 policajných špecialistov, ktorí boli v priebehu posledných rokov vyškolení na styk s rómskymi komunitami. Ide o policajtov, ktorí de facto – s výnimkou niektorých oblastí na západnom Slovensku – pokrývajú všetky problémové miesta. Špecialisti dostali za úlohu identifikovať počet a typ komunít v ich rajóne, ďalej odhadnúť počet tam žijúcich Rómov. Napokon mali špecifikovať, či ide o bezproblémové komunity, v blízkosti ktorých sa kriminalita nijako neodlišuje od kriminality vo zvyšku daného policajného obvodu. Alebo, po druhé, či je tam zvýšený výskyt kriminality najmä v čase vyplácania sociálnych dávok, alebo, po tretie, či ide o oblasť s trvale zvýšenou mierou kriminality.
Z tohto mapovania vyplynulo, že na Slovensku existuje
1 150 rómskych komunít, pod ktorými sa rozumejú segregované osady, ale aj mestské getá či osídlenia na okraji obce či mesta. V týchto komunitách žije približne 320-tisíc ľudí. Podobné množstvo komunít narátali pred siedmimi rokmi aj naši sociológovia v dosiaľ metodologicky najlepšie spracovanej štúdii Atlas rómskych komunít (editorkou Atlasu bola dnešná premiérka I. Radičová), ktorí vtedy odhadli počet Rómov v sledovaných komunitách asi na 280-tisíc. Keďže odvtedy ich počet nepochybne vzrástol, 320-tisíc Rómov v komunitách, narátaných Lipšicovými policajtmi, môže v hrubých rysoch sedieť.
Zaujímavo dopadla kategorizácia týchto komunít z hľadiska kriminality. Podľa analýzy je z celkového počtu 400 komunít v podstate bezproblémových, v 530 komunitách sa zvýšená trestná činnosť pácha v krátkom období počas mesiaca, kým s 220 komunitami sú sústavné problémy. Z ďalších čísiel však vyplýva, že bezproblémové komunity sú viac-menej tie, kde žije relatívne málo obyvateľov – dokopy vyše 40-tisíc, kým v občasne problémových ich je takmer 140-tisíc a v trvale problémových komunitách asi 135-tisíc Rómov.
Povedané inak, viac než 270-tisíc Rómov žije v osídleniach, ktoré chce polícia po novom viac monitorovať a zasahovať tam v prípade potreby.
.posily
Lipšicovo ministerstvo pristúpilo po vypracovaní mapy k viacerým zmenám. Policajní špecialisti pre styk s rómskymi komunitami sa v rámci Slovenska preskupili, pribudlo ich najmä v Prešovskom kraji. Najnovšie sa majú naplno venovať iba práci s Rómami (dosiaľ ich nadriadení využívali aj na iné činnosti v obvode) a najmä sa už nemajú zúčastňovať na represívnych zákrokoch. Majú byť jednoducho ľuďmi, ktorým Rómovia v danej osade dôverujú.
Takisto sa posilňujú obvodné útvary, súčasne sa zvyšujú počty hliadok pohotovostných motorizovaných jednotiek (PMJ). „Ako príklad uvediem, že v Prešovskom kraji ich bolo dosiaľ 30, po novom ich je 105. To je úplne zásadný rozdiel, ktorý znamená toľko, že počas celých 24 hodín budeme mať v pohotovosti na viacerých miestach dostatočný počet hliadok. Doteraz tie jednotky vyrážali iba z krajského mesta, teraz budú mať základne vo viacerých mestách kraja, aby boli čo najrýchlejšie na mieste, kde sa niečo deje,“ uvádza Milan Krajniak.
Keď teda napríklad dôjde ku krádeži úrody, do osady sa veľmi rýchlo presunú minimálne tri hliadky policajtov, ktoré by mali byť vďaka výcviku schopné zasiahnuť voči zlodejom uprostred veľkého, nepriateľsky naladeného davu.
Nový systém by mal naplno fungovať do leta tohto roku, keď sa podľa plánov ministerstva celkom naplnia ešte chýbajúce policajné stavy.
Ľudia v oblastiach, ktoré dlhé roky trápi drobná kriminalita a zvyšujúce sa napätie v spolunažívaní, by tak mali konečne pocítiť, že ich večné sťažnosti štát neprehliada, ale rieši.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.