.captain Beefheart
Študoval som literatúru, čítal Shakespeara, Joycea, Kunderu, Hrabala, ale popritom som miloval rokenrol. Boli šesťdesiate roky, vydanie nového albumu od Dylana, Hendrixa alebo Vana Morrisona bolo vždy veľkou udalosťou. Nie ako dnes. Hudba sa vníma ako kulisa. To, že som sa nakoniec rozhodol pre rokenrol, súviselo s koncertom Captaina Beefhearta. Jeho vystúpenie mi úplne zmenilo život, bola to sila. Bolo to v čase, keď mu vyšiel album Lick My Decals Off, Baby (1970). Rozhodol som sa, že za každú cenu musím s tým človekom hrať. Neskôr sme sa stali priateľmi, a potom ma pozval aj do jeho Magic Bandu. Spomínam si, že konkurz do kapely som robil pred Beefheartom v hotelovej izbe v Bostone. Zabrnkal som zopár tónov a on povedal, že ma berie. Sprevádzal som ho päť rokov, nahral som s ním dva albumy. Boli to nádherné časy, veľmi veľa som sa od neho naučil. Poslednýkrát som ho videl v roku 1984, keď sa vykašľal na hudbu a len maľoval. Prečo? Povedal mi, že sa mu celý ten hudobný šoubiznis hnusí. Nikdy som na neho nezabudol. Stále ho mám vo svojom srdci. Bol to jeden z najúžasnejších ľudí, akých som v živote poznal.
.jeff Buckley
V roku 1991 jeden môj známy dával dohromady koncert, na ktorom rôzni umelci hrali piesne Tima Buckleyho. Oslovil aj mňa, lebo vedel, že ich mám rád. Povedal, mi, že príde aj jeho syn Jeff, že či by sme neurobili niečo spolu. Keď som ho prvýkrát uvidel, hneď som ho spoznal, tak sa na otca podobal. Prišiel za mnou a hovorí, že ma pozná od Captaina Beefhearta a čítal o mne články v gitarových časopisoch. Povedal, že chce so mnou hrať. Na druhý deň sme sa stretli u mňa doma, aby sme nacvičili niektoré otcove piesne. Jeff začal spievať a hneď som vedel, že je skvelý. On vtedy ešte neveril, že môže v hudbe niečo dosiahnuť. Bol veľmi nesmelý. Skoro dva roky som mnou hral v kapele Gods and Monsters, ale nakoniec sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Keď nahrával debutový album Grace, zavolal ma, aby som mu pomohol s gitarovými partmi. Na albume sú dve naše piesne: Grace a Mojo Pin. Jeho smrť v roku 1997 bola pre hudbu veľkou tragédiou. Keď zomrel, bol som veľmi smutný a nahnevaný, že smrť si prišla práve pre neho. Tak som ho miloval.
Joan Osbourne a soundtrack k Draculovi
Joan je skvelá speváčka, má úžasný hlas. Napísal som s ňou pesničku Spider Web, ktorá bola v roku 1995 nominovaná na Grammy. Nevyhrali sme, čo ma dodnes mrzí, pretože Grammy je skvelý spôsob, ako spropagovať hudbu. Možno by sa môj život gitarového hrdinu uberal iným smerom (Smiech). Ale nakoniec sa z albumu (Relish –pozn. red.) predalo tri milióny kusov.
Práve teraz som na hudobnom festivale v Austine, kde hrám hudbu k film Dracula. Nie je to ten slávny Dracula s Belom Lugosim v hlavnej úlohe, ale jeho španielska verzia. Keď prišiel do Hollywoodu zvukový film, nevyrábal sa dabing, ale počas nakrúcania originálu sa vyrobila podľa toho istého scenáru a kulís aj jeho španielska verzia so španielskymi hercami. Niektorí filmoví kritici tvrdia, že je lepšia ako originál. Aj mne sa to zdá. No za tie roky sa stratila hudba. Pred niekoľkými rokmi ma pozvali do Havany festival latinsko-amerického filmu, aby som k nemu zložil nový soundtrack. Práve pred týždňom som nahrávanie draculovskej muziky dokončil. Malo by to vyjsť tento rok.
.pavel Zajíček
Pavel prišiel v roku 1989 do New Yorku, kde sme usporiadali koncertnú poctu skupine The Plastic People Of The Universe. Spriatelili sme sa. Keď som v deväťdesiatych rokoch začal chodiť do Česka, zahral som si s jeho kapelou DG 307. Keď zas Pavel prišiel do New Yorku, sprevádzal som ho na gitare počas recitácie jeho poézie. Nedávno prišla možnosť usporiadať turné s Pavlom a ľuďmi z Agon orchestra, hneď som súhlasil. V Česku hrám veľmi rád. Je to akoby som prišiel domov. Sú tam moje korene, pochádzajú odtiaľ moji predkovia. Môj dedo prišiel do Ameriky, keď Československo ešte patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. A Plastici sú jedna z mojich najobľúbenejších skupín. Milujem ich pesničku Magické noci. (Gary Lucas začne spievať.) Magické noci počal čas....
Gary Lucas/
Americký avantgardný gitarista, ktorého hudobní kritici označili ako Thingknig Man Guitar Hero. Zvláštna prezývka vyplýva z toho, že tento nesmierne zručný inštrumentalista spájal rock s avantgardnými vplyvmi od džezu, world music až po filmovú hudbu. Preslávil sa hraním s americkým spevákom Captainom Beefheartom, s ktorým nahral albumy Doc At The Radar Station (1980) a Ice Cream For Crow (1982). Lucas je predovšetkým známy ako skvelý spolupracovník, ktorý hral napríklad s Jeffom Buckleym, Joan Osbourne, Lou Reedom, Patti Smith alebo Allanom Gingsbergom. Nedávno odohral krátke turné po českých mestách s básnikom a členom DG 307 Pavlom Zajíčkom.
Študoval som literatúru, čítal Shakespeara, Joycea, Kunderu, Hrabala, ale popritom som miloval rokenrol. Boli šesťdesiate roky, vydanie nového albumu od Dylana, Hendrixa alebo Vana Morrisona bolo vždy veľkou udalosťou. Nie ako dnes. Hudba sa vníma ako kulisa. To, že som sa nakoniec rozhodol pre rokenrol, súviselo s koncertom Captaina Beefhearta. Jeho vystúpenie mi úplne zmenilo život, bola to sila. Bolo to v čase, keď mu vyšiel album Lick My Decals Off, Baby (1970). Rozhodol som sa, že za každú cenu musím s tým človekom hrať. Neskôr sme sa stali priateľmi, a potom ma pozval aj do jeho Magic Bandu. Spomínam si, že konkurz do kapely som robil pred Beefheartom v hotelovej izbe v Bostone. Zabrnkal som zopár tónov a on povedal, že ma berie. Sprevádzal som ho päť rokov, nahral som s ním dva albumy. Boli to nádherné časy, veľmi veľa som sa od neho naučil. Poslednýkrát som ho videl v roku 1984, keď sa vykašľal na hudbu a len maľoval. Prečo? Povedal mi, že sa mu celý ten hudobný šoubiznis hnusí. Nikdy som na neho nezabudol. Stále ho mám vo svojom srdci. Bol to jeden z najúžasnejších ľudí, akých som v živote poznal.
.jeff Buckley
V roku 1991 jeden môj známy dával dohromady koncert, na ktorom rôzni umelci hrali piesne Tima Buckleyho. Oslovil aj mňa, lebo vedel, že ich mám rád. Povedal, mi, že príde aj jeho syn Jeff, že či by sme neurobili niečo spolu. Keď som ho prvýkrát uvidel, hneď som ho spoznal, tak sa na otca podobal. Prišiel za mnou a hovorí, že ma pozná od Captaina Beefhearta a čítal o mne články v gitarových časopisoch. Povedal, že chce so mnou hrať. Na druhý deň sme sa stretli u mňa doma, aby sme nacvičili niektoré otcove piesne. Jeff začal spievať a hneď som vedel, že je skvelý. On vtedy ešte neveril, že môže v hudbe niečo dosiahnuť. Bol veľmi nesmelý. Skoro dva roky som mnou hral v kapele Gods and Monsters, ale nakoniec sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Keď nahrával debutový album Grace, zavolal ma, aby som mu pomohol s gitarovými partmi. Na albume sú dve naše piesne: Grace a Mojo Pin. Jeho smrť v roku 1997 bola pre hudbu veľkou tragédiou. Keď zomrel, bol som veľmi smutný a nahnevaný, že smrť si prišla práve pre neho. Tak som ho miloval.
Joan Osbourne a soundtrack k Draculovi
Joan je skvelá speváčka, má úžasný hlas. Napísal som s ňou pesničku Spider Web, ktorá bola v roku 1995 nominovaná na Grammy. Nevyhrali sme, čo ma dodnes mrzí, pretože Grammy je skvelý spôsob, ako spropagovať hudbu. Možno by sa môj život gitarového hrdinu uberal iným smerom (Smiech). Ale nakoniec sa z albumu (Relish –pozn. red.) predalo tri milióny kusov.
Práve teraz som na hudobnom festivale v Austine, kde hrám hudbu k film Dracula. Nie je to ten slávny Dracula s Belom Lugosim v hlavnej úlohe, ale jeho španielska verzia. Keď prišiel do Hollywoodu zvukový film, nevyrábal sa dabing, ale počas nakrúcania originálu sa vyrobila podľa toho istého scenáru a kulís aj jeho španielska verzia so španielskymi hercami. Niektorí filmoví kritici tvrdia, že je lepšia ako originál. Aj mne sa to zdá. No za tie roky sa stratila hudba. Pred niekoľkými rokmi ma pozvali do Havany festival latinsko-amerického filmu, aby som k nemu zložil nový soundtrack. Práve pred týždňom som nahrávanie draculovskej muziky dokončil. Malo by to vyjsť tento rok.
.pavel Zajíček
Pavel prišiel v roku 1989 do New Yorku, kde sme usporiadali koncertnú poctu skupine The Plastic People Of The Universe. Spriatelili sme sa. Keď som v deväťdesiatych rokoch začal chodiť do Česka, zahral som si s jeho kapelou DG 307. Keď zas Pavel prišiel do New Yorku, sprevádzal som ho na gitare počas recitácie jeho poézie. Nedávno prišla možnosť usporiadať turné s Pavlom a ľuďmi z Agon orchestra, hneď som súhlasil. V Česku hrám veľmi rád. Je to akoby som prišiel domov. Sú tam moje korene, pochádzajú odtiaľ moji predkovia. Môj dedo prišiel do Ameriky, keď Československo ešte patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. A Plastici sú jedna z mojich najobľúbenejších skupín. Milujem ich pesničku Magické noci. (Gary Lucas začne spievať.) Magické noci počal čas....
Gary Lucas/
Americký avantgardný gitarista, ktorého hudobní kritici označili ako Thingknig Man Guitar Hero. Zvláštna prezývka vyplýva z toho, že tento nesmierne zručný inštrumentalista spájal rock s avantgardnými vplyvmi od džezu, world music až po filmovú hudbu. Preslávil sa hraním s americkým spevákom Captainom Beefheartom, s ktorým nahral albumy Doc At The Radar Station (1980) a Ice Cream For Crow (1982). Lucas je predovšetkým známy ako skvelý spolupracovník, ktorý hral napríklad s Jeffom Buckleym, Joan Osbourne, Lou Reedom, Patti Smith alebo Allanom Gingsbergom. Nedávno odohral krátke turné po českých mestách s básnikom a členom DG 307 Pavlom Zajíčkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.