Čítam na jeden záťah
Nerobí mi problém čítať po slovensky alebo po česky, ale Maďari majú historické romány dosť dobré, to ma chytilo. Teraz vyšla štvrtá časť série Hunyadi od Bána Móra. Ešte budú ďalšie, ale už teraz to ťahá, do pitvora! Ako chlapec som čítal Winnetoua v jednom kuse, 400 strán, jedna noc, no ale potom bol zápal spojiviek.
Masáže potrebujem
Skladací masážny stôl som si kúpil do kancelárie kvôli chrbtici. Keď je veľký stres, okamžite sa vytvárajú uzliny, bolí to a ťahá to. Riešia mi ju aspoň dvakrát do mesiaca fyzioterapeuti. Idú do hĺbky. To fakt pomáha. A dve hodiny po tom by som aj postojačky zaspal.
Športujem z núdze
Dva-trikrát týždenne chodím behať. Ale na stroji, lebo ten nemá diery. Keď stúpim s týmto slabým kolenom do diery, tak som skončil. Po behu cvičím. Nešportoval som nikdy, to je len taká z nutnosti cnosť.
Sladkosti jem na kilá
Keď som nervózny, tak nejem, ale s prepáčením žeriem sladkosti. Mňa „nepodplatíte“ alkoholom. Čokolády predo mnou dcéra schováva. Aj koláče mám rád, aj recepty vám poviem. Najradšej mám žerbó. Vrství sa cesto, lekvár, zostrúhané orechy s cukrom, čokoládová poleva. Mňam. V Pešti sa tak volá aj cukráreň, ale nevedia to tam robiť tak, ako moja svokra a manželka. Raz som si to dal a poslal som to preč. Nemôže to byť suché tak, že si potrebujem chlipkať z kávy. Keď sme boli malí, rodičia stavali dom, sladkosti sme kupovali tak, že desať halierov sme niekde našli v šuplíku, za fľašu záloha koruna a za korunu desať boli sladké burizony.
Mám rád domáce jedlá
So svokrou bývame v jednom dome, teda ja bývam u nich, oženiť sa tiež treba vedieť. Robila 25-30 rokov kuchárku v Detskom domove v Šamoríne, takže tá varí eňo-ňuňo. Domáce chute, žiadne cudzokrajné koreniny. Cestoviny len doma robené, aj dnes boli. Včera sme svokru doviezli z nemocnice a dnes už varila.
Záhrada je relax
Keď sme rokovali v 98‘ o koaličnej zmluve, tak sa mi pokazilo 300 litrov vína. Odkedy som v politike, vinič je už len na jedenie. Mám dvadsať ovocných stromov, jedna veľká vlečka konárov, čo som teraz zostrihal. Viete, čo to je za radosť, idete do záhradky a chytíte do ruky broskyňu, ale veľmi opatrne, lebo vám prsty zbehnú do dužiny, na metre cítiť tú vôňu, nikdy nebudete mať taký zážitok v obchode ani na trhu. Mám tri veľké kompostéry, sliepky, psa, dve mačky, teda kocúrov, my sme bezodpadová domácnosť. Za chvíľu už môžem pripraviť pôdu na sejbu, rozsypať humus z kompostéra, urobiť jarný postrek. Tak o dva týždne už vybehnem s rotovátorom a už by som mohol zemiaky zasadiť.
Mám rád jazdu autom
Nikto ma nemôže chytiť, že som pil a sadol si za volant, to nikdy nie. Sem-tam prekročím rýchlosť, to mám tú neresť. Mal som kedysi také nutkanie, že do nejakého športového auta sadnúť a nad tristo, ale človek ako starne, začína mať viac rozumu, predpokladám.
Nerobí mi problém čítať po slovensky alebo po česky, ale Maďari majú historické romány dosť dobré, to ma chytilo. Teraz vyšla štvrtá časť série Hunyadi od Bána Móra. Ešte budú ďalšie, ale už teraz to ťahá, do pitvora! Ako chlapec som čítal Winnetoua v jednom kuse, 400 strán, jedna noc, no ale potom bol zápal spojiviek.
Masáže potrebujem
Skladací masážny stôl som si kúpil do kancelárie kvôli chrbtici. Keď je veľký stres, okamžite sa vytvárajú uzliny, bolí to a ťahá to. Riešia mi ju aspoň dvakrát do mesiaca fyzioterapeuti. Idú do hĺbky. To fakt pomáha. A dve hodiny po tom by som aj postojačky zaspal.
Športujem z núdze
Dva-trikrát týždenne chodím behať. Ale na stroji, lebo ten nemá diery. Keď stúpim s týmto slabým kolenom do diery, tak som skončil. Po behu cvičím. Nešportoval som nikdy, to je len taká z nutnosti cnosť.
Sladkosti jem na kilá
Keď som nervózny, tak nejem, ale s prepáčením žeriem sladkosti. Mňa „nepodplatíte“ alkoholom. Čokolády predo mnou dcéra schováva. Aj koláče mám rád, aj recepty vám poviem. Najradšej mám žerbó. Vrství sa cesto, lekvár, zostrúhané orechy s cukrom, čokoládová poleva. Mňam. V Pešti sa tak volá aj cukráreň, ale nevedia to tam robiť tak, ako moja svokra a manželka. Raz som si to dal a poslal som to preč. Nemôže to byť suché tak, že si potrebujem chlipkať z kávy. Keď sme boli malí, rodičia stavali dom, sladkosti sme kupovali tak, že desať halierov sme niekde našli v šuplíku, za fľašu záloha koruna a za korunu desať boli sladké burizony.
Mám rád domáce jedlá
So svokrou bývame v jednom dome, teda ja bývam u nich, oženiť sa tiež treba vedieť. Robila 25-30 rokov kuchárku v Detskom domove v Šamoríne, takže tá varí eňo-ňuňo. Domáce chute, žiadne cudzokrajné koreniny. Cestoviny len doma robené, aj dnes boli. Včera sme svokru doviezli z nemocnice a dnes už varila.
Záhrada je relax
Keď sme rokovali v 98‘ o koaličnej zmluve, tak sa mi pokazilo 300 litrov vína. Odkedy som v politike, vinič je už len na jedenie. Mám dvadsať ovocných stromov, jedna veľká vlečka konárov, čo som teraz zostrihal. Viete, čo to je za radosť, idete do záhradky a chytíte do ruky broskyňu, ale veľmi opatrne, lebo vám prsty zbehnú do dužiny, na metre cítiť tú vôňu, nikdy nebudete mať taký zážitok v obchode ani na trhu. Mám tri veľké kompostéry, sliepky, psa, dve mačky, teda kocúrov, my sme bezodpadová domácnosť. Za chvíľu už môžem pripraviť pôdu na sejbu, rozsypať humus z kompostéra, urobiť jarný postrek. Tak o dva týždne už vybehnem s rotovátorom a už by som mohol zemiaky zasadiť.
Mám rád jazdu autom
Nikto ma nemôže chytiť, že som pil a sadol si za volant, to nikdy nie. Sem-tam prekročím rýchlosť, to mám tú neresť. Mal som kedysi také nutkanie, že do nejakého športového auta sadnúť a nad tristo, ale človek ako starne, začína mať viac rozumu, predpokladám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.