Áno, štrngali sme na námestiach kľúčmi za slobodu, demokraciu a proti komunistickému teroru. Ale štrngali sme aj za plné obchody tých krásnych vecí, čo sme dovtedy mali možnosť vidieť len v reklamách rakúskej televízie, prípadne v spotvorenej demoverzii v Tuzexe (pre mladšie ročníky to bola taká predajňa, kde sa kupoval tovar zo Západu za bony, čo boli také papieriky, ktoré vám dali v banke namiesto vašej vlastnej tvrdej valuty, alebo ste ich načierno kúpili od vekslákov) a tých pár šťastlivcov, čo dostalo devízový prísľub, to videli za železnou oponou aj naživo. A farbisto to potom líčili ostatným. Štrngali sme za právo vybrať si tovar podľa vlastného výberu, potreby, nálady a peňaženky, nie podľa päťročného plánu posväteného zjazdom ÚV KSČ.
.do obchodu so štátnicou
Právo sme si vyštrngali, a teraz máme plné regály a obchody výrobkov a môžeme vyberať do sýtosti. Ak odhliadneme od psychologických aspektov, teda od rôznych frustrácií až takmer k paralýze, ktoré samotná slobodná možnosť voľby môže ľahko privodiť menej stabilným jedincom, je tu ešte iný problém. Aby si dnes človek kúpil obyčajnú bryndzu, dobreže nemusí mať štátnice z chémie, biológie, potravinárskych technológií prípadne aj gastroenterológie. A ani to mu bez potrebných prístrojov nepomôže, aby napríklad zistil, aký podiel ovčieho mlieka sa v bryndze nachádza. V slovenských obchodných reťazcoch má bryndza podiel ovčieho syra od 3 % po 57,1 %, ale na obale tento údaj väčšinou nenájdete. Koľko úbohých bryndzochtivých zákazníkov vôbec tuší, že bryndza by mal byť výrobok z ovčieho nepasterizovaného mlieka, alebo aspoň s jeho
50 % podielom, lebo práve to obsahuje zdraviu prospešné probiotické kultúry?
Všetko, čo sa dá dnes kúpiť, od hmotných statkov cez zájazdy, pôžičky až po pozemky na Mesiaci prísne a starostlivo regulujú rôzne zákony a smernice, domáce aj európske. Čím zložitejšie regulácie, tým lepšie v nich plávajú výrobcovia a tým horšie sa v nich zorientujú spotrebitelia. Spotrebiteľa chránia pred príliš kreatívnymi výrobcami a obchodníkmi okrem zákonov a smerníc aj rôzne orgány a združenia. Na Ministerstve hospodárstva existuje celý Odbor ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu, na jeho stránkach nájdeme registrovaných 32 rôznych spotrebiteľských združení, okrem toho máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu aj Úrad pre metrológiu, normalizáciu a skúšobníctvo. Napriek tomu, keď prídeme do obchodu, nevieme si z bohatej ponuky vybrať to najlepšie. A to sme ani nenakukli na internet.
.komu sa dá veriť?
Môžeme veriť vlastnému inštinktu, reklame alebo obľúbenej značke. Môžeme začať študovať nálepky, ak, pravda, vieme, čo na nich vôbec študovať. Výkon, technické parametre, zloženie, spôsob údržby? Môžeme dať na odporúčania sympatického predavača, prípadne si zobrať so sebou v konkrétnej oblasti rozhľadeného priateľa a dúfať, že nekecá. Môžeme si veci naštudovať na internete, blogoch, v špecializovaných časopisoch. Ak však hľadáme objektívny výber, mali by sme sa poobzerať po nezávislých a profesionálnych testoch, ktoré majú vo svete dlhoročnú tradíciu.
.slovensko je mimo
Celonárodne rešpektované spotrebiteľské organizácie zo 43 krajín, ktoré takéto testy robia, sú združené v organizácii ICRT (International consumer research & testing). Žiaľ, Slovensko v tej organizácii svojho člena nemá. Jediná porovnateľná iniciatíva – televízny Test magazín (vysiela sa v utorok po deviatej večer na Dvojke), bojuje o prežitie. Jej tvorcov čaká v apríli ďalšie súdne pojednávanie za reláciu o testovaní spomínanej bryndze.
Na internetovej stránke www.dtest.sk, ktorá na prvý pohľad pôsobí, že je slovenská, nájdete Občianske združenie spotrebiteľov TEST, ktoré už od roku 1992 funguje v Českej republike. Toto združenie má od mája 2009 ambíciu pokryť aj slovenský trh, zatiaľ však len distribúciou svojho časopisu. Pokiaľ teda vyslovene nehľadáte testy slovenských výrobcov a výrobkov, nájdete tu za celoročné predplatné dostatočné množstvo informácií. Na stránke uvádzajú, že počas svojej existencie podrobili detailnému testovaniu viac ako
10 000 výrobkov, odhalili viac ako 500 nebezpečných výrobkov, ktoré ohrozovali zdravie ľudí a vyhrali všetky súdne spory o pravdivosť výsledkov svojich testov.
.závislosť len od spotrebiteľa
Testovacie spotrebiteľské organizácie, ako je napríklad aj najväčšia britská organizácia Which?, si svoju nezávislosť udržiavajú tým, že neprijímajú reklamy alebo produkty zadarmo. Všetky výrobky na testovanie nakupujú v bežnej sieti a hradia ich v plnej cene. Žiadne výrobky nie sú priamo od výrobcu a to nielen pre eliminovanie korupcie, ale aj preto, aby výrobca náhodou nedodal kvalitnejšiu vzorku, ako predáva v obchode. Základný zdroj príjmov tvoria členské a predplatné časopisu. Napríklad Which? má v súčasnosti viac než 700 000 členov. Celosvetovo najrešpektovanejším spotrebiteľským časopisom je americký Consumer Reports. Už od roku 1936 robí recenzie, hodnotenia a porovnávania výrobkov a služieb. Časopis má okolo 7,1 milióna predplatiteľov a ročný rozpočet na testovanie vo výške 21 miliónov dolárov. Consumer Reports nielenže neobsahuje reklamu, ale nepovoľuje ani komerčné využitie svojich výsledkov na predaj produktov.
V tom sa od americkej líši najrešpektovanejšia nemecká organizácia Stiftung Warentest, ktorá bola založená v roku 1964 a dnes má značný vplyv na nákupné správanie Nemcov. Dobré hodnotenia a verdikty sú často uvádzané v informáciách o produkte alebo službe, v reklame alebo aj na obale výrobku. Predaj kladne hodnotených produktov rastie, zlé hodnotenia často vedú k poklesu predaja. To niekedy vedie k žalobám vyžadujúcim náhradu škody zo strany výrobcov či poskytovateľov. Podľa nadácie sa to stane asi desaťkrát za rok a doteraz súd ešte nikdy nenariadil náhradu škody.
Tomuto problému sa Consumer Reports vyhýba práve tým, že reklamné použitie svojich testov nepovoľuje a nabáda používateľov, aby im také využitie nahlasovali. Od americkej organizácie sa nemecká líši aj tým, že okrem samofinancovania z predaja časopisu, príručiek, kníh a prístupu na svoju stránku (tržby v roku 2009 predstavovali takmer 39 miliónov eur) dostáva aj dotáciu 6 miliónov eur zo spolkového Ministerstva výživy, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov. Oficiálne je to odškodné za nulový príjem inzercie, v tomto prípade však nezávislosť od reklamy nahradila istá závislosť od štátnej dotácie.
V poslednom čase sa najmä vďaka flexibilite internetu darí elektronickým obchodom, ktoré sa snažia prevziať problémy s výberom správneho produktu na seba a ponúkať spotrebiteľom len produkty preverené spotrebiteľskými testami a vyhodnotené ako najlepšie vo svojej triede. Na Slovensku sa o to pokúšajú napríklad na stránke www.seleqtop.sk. Ich ambíciou je preštudovať dostupné testy namiesto spotrebiteľa a ponúknuť mu len jeden výrobok. Ten najlepší na svete. Ako a či vôbec si takéto obchody udržia svoju nezávislosť od lobistických tlakov, ukáže blízka budúcnosť.
Ak by ste si chceli doma vyskúšať nejaký test, skúste to napríklad s toaletným papierom. Vrch nádoby sa zakryje toaletným papierom, ktorý sa prichytí po obvode. Na povrch sa kvapne voda a prisýpajú sa malé olovené guľôčky. Čím neskôr sa papier perforuje, tým lepšie. Naopak, jemnosť sa skúša tak, že do rotujúcej vody sa vhodí kúsok papiera a meria sa čas jeho rozpadu. Čím kratšie, tým lepšie. Ktovie, ako dlho by to vydržali tie príšerné tvrdé papiere, čo sme na ne kedysi stávali dlhé rady.
.do obchodu so štátnicou
Právo sme si vyštrngali, a teraz máme plné regály a obchody výrobkov a môžeme vyberať do sýtosti. Ak odhliadneme od psychologických aspektov, teda od rôznych frustrácií až takmer k paralýze, ktoré samotná slobodná možnosť voľby môže ľahko privodiť menej stabilným jedincom, je tu ešte iný problém. Aby si dnes človek kúpil obyčajnú bryndzu, dobreže nemusí mať štátnice z chémie, biológie, potravinárskych technológií prípadne aj gastroenterológie. A ani to mu bez potrebných prístrojov nepomôže, aby napríklad zistil, aký podiel ovčieho mlieka sa v bryndze nachádza. V slovenských obchodných reťazcoch má bryndza podiel ovčieho syra od 3 % po 57,1 %, ale na obale tento údaj väčšinou nenájdete. Koľko úbohých bryndzochtivých zákazníkov vôbec tuší, že bryndza by mal byť výrobok z ovčieho nepasterizovaného mlieka, alebo aspoň s jeho
50 % podielom, lebo práve to obsahuje zdraviu prospešné probiotické kultúry?
Všetko, čo sa dá dnes kúpiť, od hmotných statkov cez zájazdy, pôžičky až po pozemky na Mesiaci prísne a starostlivo regulujú rôzne zákony a smernice, domáce aj európske. Čím zložitejšie regulácie, tým lepšie v nich plávajú výrobcovia a tým horšie sa v nich zorientujú spotrebitelia. Spotrebiteľa chránia pred príliš kreatívnymi výrobcami a obchodníkmi okrem zákonov a smerníc aj rôzne orgány a združenia. Na Ministerstve hospodárstva existuje celý Odbor ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu, na jeho stránkach nájdeme registrovaných 32 rôznych spotrebiteľských združení, okrem toho máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu aj Úrad pre metrológiu, normalizáciu a skúšobníctvo. Napriek tomu, keď prídeme do obchodu, nevieme si z bohatej ponuky vybrať to najlepšie. A to sme ani nenakukli na internet.
.komu sa dá veriť?
Môžeme veriť vlastnému inštinktu, reklame alebo obľúbenej značke. Môžeme začať študovať nálepky, ak, pravda, vieme, čo na nich vôbec študovať. Výkon, technické parametre, zloženie, spôsob údržby? Môžeme dať na odporúčania sympatického predavača, prípadne si zobrať so sebou v konkrétnej oblasti rozhľadeného priateľa a dúfať, že nekecá. Môžeme si veci naštudovať na internete, blogoch, v špecializovaných časopisoch. Ak však hľadáme objektívny výber, mali by sme sa poobzerať po nezávislých a profesionálnych testoch, ktoré majú vo svete dlhoročnú tradíciu.
.slovensko je mimo
Celonárodne rešpektované spotrebiteľské organizácie zo 43 krajín, ktoré takéto testy robia, sú združené v organizácii ICRT (International consumer research & testing). Žiaľ, Slovensko v tej organizácii svojho člena nemá. Jediná porovnateľná iniciatíva – televízny Test magazín (vysiela sa v utorok po deviatej večer na Dvojke), bojuje o prežitie. Jej tvorcov čaká v apríli ďalšie súdne pojednávanie za reláciu o testovaní spomínanej bryndze.
Na internetovej stránke www.dtest.sk, ktorá na prvý pohľad pôsobí, že je slovenská, nájdete Občianske združenie spotrebiteľov TEST, ktoré už od roku 1992 funguje v Českej republike. Toto združenie má od mája 2009 ambíciu pokryť aj slovenský trh, zatiaľ však len distribúciou svojho časopisu. Pokiaľ teda vyslovene nehľadáte testy slovenských výrobcov a výrobkov, nájdete tu za celoročné predplatné dostatočné množstvo informácií. Na stránke uvádzajú, že počas svojej existencie podrobili detailnému testovaniu viac ako
10 000 výrobkov, odhalili viac ako 500 nebezpečných výrobkov, ktoré ohrozovali zdravie ľudí a vyhrali všetky súdne spory o pravdivosť výsledkov svojich testov.
.závislosť len od spotrebiteľa
Testovacie spotrebiteľské organizácie, ako je napríklad aj najväčšia britská organizácia Which?, si svoju nezávislosť udržiavajú tým, že neprijímajú reklamy alebo produkty zadarmo. Všetky výrobky na testovanie nakupujú v bežnej sieti a hradia ich v plnej cene. Žiadne výrobky nie sú priamo od výrobcu a to nielen pre eliminovanie korupcie, ale aj preto, aby výrobca náhodou nedodal kvalitnejšiu vzorku, ako predáva v obchode. Základný zdroj príjmov tvoria členské a predplatné časopisu. Napríklad Which? má v súčasnosti viac než 700 000 členov. Celosvetovo najrešpektovanejším spotrebiteľským časopisom je americký Consumer Reports. Už od roku 1936 robí recenzie, hodnotenia a porovnávania výrobkov a služieb. Časopis má okolo 7,1 milióna predplatiteľov a ročný rozpočet na testovanie vo výške 21 miliónov dolárov. Consumer Reports nielenže neobsahuje reklamu, ale nepovoľuje ani komerčné využitie svojich výsledkov na predaj produktov.
V tom sa od americkej líši najrešpektovanejšia nemecká organizácia Stiftung Warentest, ktorá bola založená v roku 1964 a dnes má značný vplyv na nákupné správanie Nemcov. Dobré hodnotenia a verdikty sú často uvádzané v informáciách o produkte alebo službe, v reklame alebo aj na obale výrobku. Predaj kladne hodnotených produktov rastie, zlé hodnotenia často vedú k poklesu predaja. To niekedy vedie k žalobám vyžadujúcim náhradu škody zo strany výrobcov či poskytovateľov. Podľa nadácie sa to stane asi desaťkrát za rok a doteraz súd ešte nikdy nenariadil náhradu škody.
Tomuto problému sa Consumer Reports vyhýba práve tým, že reklamné použitie svojich testov nepovoľuje a nabáda používateľov, aby im také využitie nahlasovali. Od americkej organizácie sa nemecká líši aj tým, že okrem samofinancovania z predaja časopisu, príručiek, kníh a prístupu na svoju stránku (tržby v roku 2009 predstavovali takmer 39 miliónov eur) dostáva aj dotáciu 6 miliónov eur zo spolkového Ministerstva výživy, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov. Oficiálne je to odškodné za nulový príjem inzercie, v tomto prípade však nezávislosť od reklamy nahradila istá závislosť od štátnej dotácie.
V poslednom čase sa najmä vďaka flexibilite internetu darí elektronickým obchodom, ktoré sa snažia prevziať problémy s výberom správneho produktu na seba a ponúkať spotrebiteľom len produkty preverené spotrebiteľskými testami a vyhodnotené ako najlepšie vo svojej triede. Na Slovensku sa o to pokúšajú napríklad na stránke www.seleqtop.sk. Ich ambíciou je preštudovať dostupné testy namiesto spotrebiteľa a ponúknuť mu len jeden výrobok. Ten najlepší na svete. Ako a či vôbec si takéto obchody udržia svoju nezávislosť od lobistických tlakov, ukáže blízka budúcnosť.
Ak by ste si chceli doma vyskúšať nejaký test, skúste to napríklad s toaletným papierom. Vrch nádoby sa zakryje toaletným papierom, ktorý sa prichytí po obvode. Na povrch sa kvapne voda a prisýpajú sa malé olovené guľôčky. Čím neskôr sa papier perforuje, tým lepšie. Naopak, jemnosť sa skúša tak, že do rotujúcej vody sa vhodí kúsok papiera a meria sa čas jeho rozpadu. Čím kratšie, tým lepšie. Ktovie, ako dlho by to vydržali tie príšerné tvrdé papiere, čo sme na ne kedysi stávali dlhé rady.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.