Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Konvergencie

.časopis .hudba

Festival komornej hudby s názvom rovnakým ako najznámejší album Mariána Vargu patrí k septembrovej Bratislave podobne ako Pohoda k trenčianskemu letu či Wilsonic k petržalskej jari.

Festival komornej hudby s názvom rovnakým ako najznámejší album Mariána Vargu patrí k septembrovej Bratislave podobne ako Pohoda k trenčianskemu letu či Wilsonic k petržalskej jari.
Tieto festivaly majú spoločné žánrové presahy a fakt, že ich organizujú aktívni muzikanti. Wilsonic organizuje dídžej Tibor Holoda, Pohodu rocker Michal Kaščák. A Konvergencie violončelista Jozef Lupták.

Konvergencie sú festivalom komornej hudby. V čom  spočíva jeho zvláštnosť?
Ideou festivalu bolo od začiatku stretnutie hudobníkov. Stretnú sa na krátky čas a cez komornú hudbu „konvergujú" do výnimočného hudobného momentu. Prakticky to znamená, že program, ktorý zaznie na koncertoch, pripravíme v rámci festivalu alebo krátko pred ním. Vyžaduje to dosť vysokú mieru osobnej pripravenosti, skúsenosti, zručnosti, ale najmä
otvorenosti v komunikácii prostredníctvom hudby. Výsledkom je výnimočný zážitok pre publikum aj pre hudobníkov.

Aký je „dramaturgický zámer" tohtoročných Konvergencií?

Tento rok predstavujeme tri základné programy: francúzsku hudbu skladateľov Mauricea Ravela, Gabriela Faurého a Erica Satieho, slovenského skladateľa Ján Levoslava Bellu v spojení s jeho súčasníkmi Brahmsom Dvořákom a súčasnú hudbu pre violončelo z krajín Vyšehradu. Vo svojom novom programe sa predstaví Pacora trio so sláčikovým orchestrom Komorní sólisti Bratislava a Acoustic Colours so svojimi džezovými hosťami. Špecialitou bude koncert pre deti postavený na Príbehu vojaka od Igora Stravinského a Ruské uspávanky a sny v podaní speváčky Petry Noskaiovej s klavírnym sprievodom Vlada Godára. Keďže sa festival začne v Klariskách a skončí v Design Factory, nepôjde len o spojenie starej a novej hudby, ale aj starej a novej architektúry.

Súčasťou programu sú tri „hudobné noci". Dá sa tak veľa hudby v priebehu jedného večera stráviť?
Je to naozaj veľa hudby, počas 4 večerov máme 10 koncertov.  Myslím, že skúsenosť z minulých ročníkov nám ukazuje, že sa to dá. Navyše pri každej „noci hudby" je aj občerstvenie, ktoré pomôže vydržať...

Ty si koncertný violončelista. Čo ti to napadlo, stať sa „hudobným  organizátorom"?
Na začiatku bol sen vytvoriť priestor pre hudbu, hudobníkov a  publikum, ktorý tu chýbal.
Nemali sme kde hrať komornú hudbu, ktorá by „žila". Urýchlila to ešte frustráciou z toho, že v tom čase (1998 – 2000) u nás koncertný život v komornej hudbe výrazne stagnoval. Spájanie hudobných žánrov bolo pre mňa prirodzenou vecou – sám som tak vyrastal, a preto sa to odrazilo aj na programe festivalu. Organizátorom festivalu som sa stal z nevyhnutnosti. Niekto to zorganizovať musel – a keďže to bola moja idea, nemohol som sa z toho vyzuť...
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite